DOI Artikel:
Hoššo, Jozef: Historickoarcheologický výskum kostola v Liptovskej Mare
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0100
96
rácie před včasnogotickou fázou. Nedonesené zo-
stáva relativné datovanie západnej veže a pravo-
uhlej přístavby za sakristiou, o čom roizhodujúce
výsledky móže priniesť další výskům v severo-
západnom kúte hlavnej Iode a v interiéri suteré-
nu sakristie. Potvrdenie poistupnej přístavby veže,
a najma priestoru za sakristiou k najstaršiemu
kostolu móže posunúť jeho vznik až do 11. sto-
ročia. Podlá porušenia hrobu č. 55 základmi pres-
bytéria postavili kostol na mieste staršieho po-
hrebiska intenzívneho slovanského oisídlenia.
Hradištné osídlenie Liptova okrem Liptovskej
Mary poznáme zo zberov v katastrech obcí Lip-
tovská Štiavnica, Vlachy, Prosiek, Paludza, Pod-
tureň, Bobrovník, Likavka, Partizánska Lupča
a Sokolče6 a z výskumov lokalit Liptovský Mi-
chal — Lažtek, Liptovské Matiašovce, Pod mníš-
kem a Partizánska Lupča — Ďur.7
Dokresleme obrazu gotickej architektúry a prí-
spevok k datovaniu jednotlivých gotických pre-
stavieb očakávame od dokončenia výskumu inte-
riéru krypty pod menzou hlavného- oltára,
interiéru južnej veže a otvorenia isondy na mieste
dosadania západnej steny veže k južnej lodi.
Liptovská Mara — kostol; náhrobná platňa pod dlažbou
v hlavnej lodi. Fotografia J. Hoššu
východnej fasády veže; 230 cm před fasádou lodě
je v pravom uhle zalomený a dosadá k věži.
Podlá izachovania na bielo natrenej omietky veže
v mieste dosadania přistaveného základu je zřej-
mé, že ho spravili až po zvýšení terénu do terajšej
úrovně.
Archeologicky ziistená nadváznoisť stavebných
etáp a přístavby manského koistola nie je v sak-
rálnej architektúre ojedinělá. Najstaršou stavbou
bol predvčasnogotický kostol is pravoúhlým pre-
sbytériom, ktorého forma před začiatkom gotické-
ho stavebného slohu nie je v Maďarsku,2 Pol-
sku,3 Cechách4 ani na Slovensku typická. Zo
slovenských analogií, ktoré poznáme iba z juho-
západného územia, je dóležitý kostol v Kostola-
noch pod Tribečotm (azda už z konca 10. storočia)
a kostol Najsvatejšieho Spasitela na Bratislav-
iskom hrade (začiatok 11. storočia).5 Podlá
vrstiev řadového cintorína usudzujeme, že kostol
v Liptovskej Mare postavili najmenej tri gene-
Poznámky
1 Analogická je situácia v kostole zaniknutej dědiny Za-
lužany. Pozři POLLA, B.: Středověká zaniknutá osada na
Spiši (Zalužany). Bratislava 1962, is. 20.
2 HOLL, I. : Mittelalterarchäologie in Ungarn (1946—
1964). Acta archaeologica, 12, 1970, is. 378, 382; KOZÁK, K:
XI—XII századi egyházi épitészet Veszprém megyében.
In: A Veszprém Megyei múzeumok kôzleményei, 8, Vesz-
prém 1969, s. 223—234; CZEGLÉDY, I. — KOPPÄNY, T.:
A Balatonifiizfomariái románíkori templomrom. In: A Vesz-
prém Megyei múzeumok kôzleményei, 8, Veszprém 1969,
s. 141.
3 Stuka Polska przedromanska i románská do schylku
XIII wieku. Tom I. Warszawa 1968, s. 163.
4 MERHAUTOVÁ, A. : Raně středověká arcihtektura
v Cechách. Praha 1971, s. 46.
5HABOVŠTIAK, A.: Archeologický výskům v Kostola-
noch pod Tribečom. In: Monumentorum tutela, 2, 1968,
s. 43; ŠTEFANOVIČOVÁ, T.: Bratislavský hrad v 9.—12.
storočí. Bratislava 1975, is. 69.
0 REJHOLCOVÁ, M.: Slovanské osídlenie Stredosloven-
ského kraja. Slovenská larcheológia, 19, 1971, s. 100; PIETA,
K.: Slovanské Oisídlenie Liiptova v 9.—12. storočí. In: Liiptov,
2, Ružomberok 1972, is. 67.
7 Autor nepublikovaných výskumov je Hanuliak, V., pra-
covník Liptovského múzea v Ružomberku.
rácie před včasnogotickou fázou. Nedonesené zo-
stáva relativné datovanie západnej veže a pravo-
uhlej přístavby za sakristiou, o čom roizhodujúce
výsledky móže priniesť další výskům v severo-
západnom kúte hlavnej Iode a v interiéri suteré-
nu sakristie. Potvrdenie poistupnej přístavby veže,
a najma priestoru za sakristiou k najstaršiemu
kostolu móže posunúť jeho vznik až do 11. sto-
ročia. Podlá porušenia hrobu č. 55 základmi pres-
bytéria postavili kostol na mieste staršieho po-
hrebiska intenzívneho slovanského oisídlenia.
Hradištné osídlenie Liptova okrem Liptovskej
Mary poznáme zo zberov v katastrech obcí Lip-
tovská Štiavnica, Vlachy, Prosiek, Paludza, Pod-
tureň, Bobrovník, Likavka, Partizánska Lupča
a Sokolče6 a z výskumov lokalit Liptovský Mi-
chal — Lažtek, Liptovské Matiašovce, Pod mníš-
kem a Partizánska Lupča — Ďur.7
Dokresleme obrazu gotickej architektúry a prí-
spevok k datovaniu jednotlivých gotických pre-
stavieb očakávame od dokončenia výskumu inte-
riéru krypty pod menzou hlavného- oltára,
interiéru južnej veže a otvorenia isondy na mieste
dosadania západnej steny veže k južnej lodi.
Liptovská Mara — kostol; náhrobná platňa pod dlažbou
v hlavnej lodi. Fotografia J. Hoššu
východnej fasády veže; 230 cm před fasádou lodě
je v pravom uhle zalomený a dosadá k věži.
Podlá izachovania na bielo natrenej omietky veže
v mieste dosadania přistaveného základu je zřej-
mé, že ho spravili až po zvýšení terénu do terajšej
úrovně.
Archeologicky ziistená nadváznoisť stavebných
etáp a přístavby manského koistola nie je v sak-
rálnej architektúre ojedinělá. Najstaršou stavbou
bol predvčasnogotický kostol is pravoúhlým pre-
sbytériom, ktorého forma před začiatkom gotické-
ho stavebného slohu nie je v Maďarsku,2 Pol-
sku,3 Cechách4 ani na Slovensku typická. Zo
slovenských analogií, ktoré poznáme iba z juho-
západného územia, je dóležitý kostol v Kostola-
noch pod Tribečotm (azda už z konca 10. storočia)
a kostol Najsvatejšieho Spasitela na Bratislav-
iskom hrade (začiatok 11. storočia).5 Podlá
vrstiev řadového cintorína usudzujeme, že kostol
v Liptovskej Mare postavili najmenej tri gene-
Poznámky
1 Analogická je situácia v kostole zaniknutej dědiny Za-
lužany. Pozři POLLA, B.: Středověká zaniknutá osada na
Spiši (Zalužany). Bratislava 1962, is. 20.
2 HOLL, I. : Mittelalterarchäologie in Ungarn (1946—
1964). Acta archaeologica, 12, 1970, is. 378, 382; KOZÁK, K:
XI—XII századi egyházi épitészet Veszprém megyében.
In: A Veszprém Megyei múzeumok kôzleményei, 8, Vesz-
prém 1969, s. 223—234; CZEGLÉDY, I. — KOPPÄNY, T.:
A Balatonifiizfomariái románíkori templomrom. In: A Vesz-
prém Megyei múzeumok kôzleményei, 8, Veszprém 1969,
s. 141.
3 Stuka Polska przedromanska i románská do schylku
XIII wieku. Tom I. Warszawa 1968, s. 163.
4 MERHAUTOVÁ, A. : Raně středověká arcihtektura
v Cechách. Praha 1971, s. 46.
5HABOVŠTIAK, A.: Archeologický výskům v Kostola-
noch pod Tribečom. In: Monumentorum tutela, 2, 1968,
s. 43; ŠTEFANOVIČOVÁ, T.: Bratislavský hrad v 9.—12.
storočí. Bratislava 1975, is. 69.
0 REJHOLCOVÁ, M.: Slovanské osídlenie Stredosloven-
ského kraja. Slovenská larcheológia, 19, 1971, s. 100; PIETA,
K.: Slovanské Oisídlenie Liiptova v 9.—12. storočí. In: Liiptov,
2, Ružomberok 1972, is. 67.
7 Autor nepublikovaných výskumov je Hanuliak, V., pra-
covník Liptovského múzea v Ružomberku.