105
Liptovská Mara — uloženie kamenných článkov po
transfere. Fotografia J. Rybáříka
nia. Na južnej stene sa odkryli zvyšky sedile
a v uzávere konsekračný kříž, dokazujúci okrem
faktu isvätenia stavby aj fixovanie póvodnej ne-
skorogotickej omietkovej vrstvy. Okrem niekto-
rých dalších zistení (sekundárné umiestnenie ro-
zety v závere, ktoré by ju mohlo viazať k skorším
fázam, a pod.) odhalila sondáž na južnej stene
presbyteria neskororenesančnú ornamentálno-fi-
gurálnu malbu, ktorá spolu s konsekračnými kríž-
mi tejto omietkovej vrstvy hovoří o váčších
úpravách kostola v prvej polovici 17. storočia,
pravděpodobně v období, keď vzniká napr. aj
přístavba veže a roku 1647 osadenie epitafu na
vonkajšiu južnú stranu lodě.
Napriek novšiemu dotvoreniu interiéru' i ex-
teriéru objektu tvaroslovnou nomenklaturou
ďalšieho slohového vývoja zostala jeho neskoro-
gotická perioda určujúcou hodnotou celého ume-
leckohistorického stavebného organizmu. Výskům
ju umožnil vymedziť obdobím bezprostředného
závěru 15. storočia a prvých desaťročí storočia 16.
Toto obdobie tu představuje výnimočný příklad
regionálnej architektury, ktorá pravděpodobně
len „z druhej1 ruky“ reagovala na podněty váčšej
dielne (kláštora a kostola v Okoličnom?) a v pro-
cese rustikalizácie přehodnotila neskorogotické
výrazové prostriedky do jedinečného obrazu stav-
by. Rozmnožili sa tak naše vědomosti o architek-
túre neskorého středověku tak v samom Liptove,
ako aj v širších územných súvislostiach.
Možno konštatovať, že neskorá gotika dala
objektu dnešnú tvář, ktorú novšie zásahy už
Liptovská Mara — uloženie kamenných článkov po
transfere. Fotografia J. Rybáříka
nia. Na južnej stene sa odkryli zvyšky sedile
a v uzávere konsekračný kříž, dokazujúci okrem
faktu isvätenia stavby aj fixovanie póvodnej ne-
skorogotickej omietkovej vrstvy. Okrem niekto-
rých dalších zistení (sekundárné umiestnenie ro-
zety v závere, ktoré by ju mohlo viazať k skorším
fázam, a pod.) odhalila sondáž na južnej stene
presbyteria neskororenesančnú ornamentálno-fi-
gurálnu malbu, ktorá spolu s konsekračnými kríž-
mi tejto omietkovej vrstvy hovoří o váčších
úpravách kostola v prvej polovici 17. storočia,
pravděpodobně v období, keď vzniká napr. aj
přístavba veže a roku 1647 osadenie epitafu na
vonkajšiu južnú stranu lodě.
Napriek novšiemu dotvoreniu interiéru' i ex-
teriéru objektu tvaroslovnou nomenklaturou
ďalšieho slohového vývoja zostala jeho neskoro-
gotická perioda určujúcou hodnotou celého ume-
leckohistorického stavebného organizmu. Výskům
ju umožnil vymedziť obdobím bezprostředného
závěru 15. storočia a prvých desaťročí storočia 16.
Toto obdobie tu představuje výnimočný příklad
regionálnej architektury, ktorá pravděpodobně
len „z druhej1 ruky“ reagovala na podněty váčšej
dielne (kláštora a kostola v Okoličnom?) a v pro-
cese rustikalizácie přehodnotila neskorogotické
výrazové prostriedky do jedinečného obrazu stav-
by. Rozmnožili sa tak naše vědomosti o architek-
túre neskorého středověku tak v samom Liptove,
ako aj v širších územných súvislostiach.
Možno konštatovať, že neskorá gotika dala
objektu dnešnú tvář, ktorú novšie zásahy už