DOI Artikel:
Ševčíková, Zuzana: Umeleckohistorický charakter renesančnej a barokovej okennej výplne
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0129
125
na sídlach vysokých hodnostárov a na kultových
stavbách. V Bratislavě sa prvé okná podl’a správ
zasklievajú skór než v iných mestách. Už roku
1434 nachádzame zmienku o tom, že napr. dom
městského kata má zasklené okná, hoici vieme,
že napr. -ostřihomský arcibiskupský palác má ešte
aj roku 1520 iba pergamenové a plátnom zastreté
okná.3 Z roku 1441 pochádza správa o poručení
istej sumy -na sklené okno pre kostol Sv. Miku-
láša.4 Ro®g 1442 sa na Vodnej věži pri Dunaji
opravujú zasklené okná.5 Zo správy o zaskle-
ných oknách bratislavskej mestskej radnice z roku
1451 vyplývá aj to, že bolí farebné, zrejme ma-
lované.6 V městských účtoch z 15. storočia je
doklad o tom, že :sa na okná radnice vyhotovila
drótená ochrana.' Aj z tejto- správy teda možno
usudzovať, že boli okná zasklené.
Mreže na oknách mali funkciu ochranná aj
ozdobná. Z roku 1451 pochádza správa o mreži
a drótenej ochraně okien bratislavského1 Dómu
sv. Martina a mestskej radnice.8
Vyměňované historické správy nás teda infor-
mujá o tom, že v 15. storočí sa u nás (konkrétné
v Bratislavě) zasklieva už poměrně vo velkej
miere, čo nás ani nepřekvapuje, keď si uvědomí-
me, že najstaršími výrobcami okenného1 skla na
území strednej Európy boli Čechy a Nemecko.
Správy však nehovoria ešte o spósobe zasklieva-
nia, o upevňovaní skla ani o jeho členení. O vlast-
ním výraze okna -sia móžeme dozvedieť bližšie
zo štádia obrazového materiálu. Středověké mal-
by pri «'tvárnění konkrétného architektonického
Priestoru, interiéru alebo exteriéru, do ktorého' je
výjav zakomponovaný, často zachytávaj-ú předmě-
ty odpozorované zo skutočnosti, z vlastného život-
ného prostredia. Tak sa stává, že v «nahe sprítom-
niť a zaktualizovat’ hoci aj fantastický příběh, ma-
liar podává s maximálnou precíznosťou všet-ky su-
casti prostredia a želaná iláziu priestoru vytvára
Pohladom cez otvorené alebo pootvorené okno, na
ktorom sá čitatelné aj detaily. Připomeňme si
napr. z českého gotického maliarstva Zvestova-
(po roku 1460) v Národnej galérii v Prahe
alebo středná časť Mérodského triptychu.® Po-
sledný příklad je preto zaujímavý, löbo do jedno-
duchého výřezu je vsadené okno « dřeveným rá-
niom, pričom horná třetina je zasklená do koso-
stvorcov, dolné dve třetiny májá vnátorná dřeve-
ná ckenicu (z vonkajšej strany je pobitá plechom).
V dolnej tretine vidieť dřevené mrežovanie z von-
kajšej strany okna. Ale zasklené okná vidíme
aj na dielach Jana van Eyc-ka (Madona kance-
lára Rolina — 1435 — okná so sklenými šošov-
kami) alebo -spósob zasklievania priamo do ka-
menného- rámu vidíme na obraze Spravodlivosť
cisára Ota (Boží sád) od Dircka Boutsa okolo roku
1475. Na flámskyoh malbách vidíme aj okná za-
sklievané fixně v hornej časti (farebné a prie-
svitné bezfarebné puklice či tzv. sklené pupky),
pričom dolná časť mává už dřevený rám a otvára
sa. Podobné tu nachádzame do kamenného oste-
nia vložené okno' s dřeveným rámom, zasklené
-puklicami, opatřené z vnátornej strany ešte celo-
■drevenou okenicou.11 Tak by sme mohli vyměňo-
vat’ celý rad príkladov z 15. storočia i staršie.
Na našom území je tento- spósob okennej vý-
plně, ako tepelná izo-lácia, ktorá prepášťa dosta-
tek světla, známy predovšetkým z kultových
stavieb. Pri výskume kostola Sv. Michala v Liptov-
skom Michale sa v okně s kružbou v dnešnom
priestore povály našla zřetelná stopa po spósobe
zasklievania kružby okna do škáry, vytvorenej
pevnou vápennou maltou, ktorá obrubovala otvory.
Stavebná fáza objektu s uvedeným o-knom sa na
základe výskumu datovala12 do poislednej třetiny
13. stoiročia. Dalším příkladem móže byť zacho-
vané puklicové zasklenie pri výskume zisteného
okna v Liptovskéj Sielnici (datované 1494). S ta-
kým istým zasklením bolo odkryté aj okno v pod-
veží Dómu sv. Martina v Bratislavě.®
Spósob zasklievania okien priamo do kamenného
rámu okna pomocou železnej výstuže a oloveného
spájania jednotlivých častí — puklic, štvorcov,
k-osoštvorcov alebo častí v tvare šesťuholníkov,
aké vidíme napr. ešte na malbách z 15. storočia,
sa čosko-ro technicky zlepšuje. Postupné sa všeo-
becné zau-žíva zasklievanie okien do dřeveného
rámu, predovšetkým v pohyblivých častiach.
Horná -časť okien sa však ešte naďalej zasklieva
priamo' do kameňa, napr. Stará radnica v Brug-
gach — okná na prvom poschodí a v štíte (Ver-
meerov obraz Dáma a pán pri virginale — z roku
1660). Okenné křídla v kamennom ráme pevne
neuzatvárali. Preto je nový spósob doplněný aj
dřeveným obložením okennej niky.
Počas adaptačných práč na dome č. 14 na
na sídlach vysokých hodnostárov a na kultových
stavbách. V Bratislavě sa prvé okná podl’a správ
zasklievajú skór než v iných mestách. Už roku
1434 nachádzame zmienku o tom, že napr. dom
městského kata má zasklené okná, hoici vieme,
že napr. -ostřihomský arcibiskupský palác má ešte
aj roku 1520 iba pergamenové a plátnom zastreté
okná.3 Z roku 1441 pochádza správa o poručení
istej sumy -na sklené okno pre kostol Sv. Miku-
láša.4 Ro®g 1442 sa na Vodnej věži pri Dunaji
opravujú zasklené okná.5 Zo správy o zaskle-
ných oknách bratislavskej mestskej radnice z roku
1451 vyplývá aj to, že bolí farebné, zrejme ma-
lované.6 V městských účtoch z 15. storočia je
doklad o tom, že :sa na okná radnice vyhotovila
drótená ochrana.' Aj z tejto- správy teda možno
usudzovať, že boli okná zasklené.
Mreže na oknách mali funkciu ochranná aj
ozdobná. Z roku 1451 pochádza správa o mreži
a drótenej ochraně okien bratislavského1 Dómu
sv. Martina a mestskej radnice.8
Vyměňované historické správy nás teda infor-
mujá o tom, že v 15. storočí sa u nás (konkrétné
v Bratislavě) zasklieva už poměrně vo velkej
miere, čo nás ani nepřekvapuje, keď si uvědomí-
me, že najstaršími výrobcami okenného1 skla na
území strednej Európy boli Čechy a Nemecko.
Správy však nehovoria ešte o spósobe zasklieva-
nia, o upevňovaní skla ani o jeho členení. O vlast-
ním výraze okna -sia móžeme dozvedieť bližšie
zo štádia obrazového materiálu. Středověké mal-
by pri «'tvárnění konkrétného architektonického
Priestoru, interiéru alebo exteriéru, do ktorého' je
výjav zakomponovaný, často zachytávaj-ú předmě-
ty odpozorované zo skutočnosti, z vlastného život-
ného prostredia. Tak sa stává, že v «nahe sprítom-
niť a zaktualizovat’ hoci aj fantastický příběh, ma-
liar podává s maximálnou precíznosťou všet-ky su-
casti prostredia a želaná iláziu priestoru vytvára
Pohladom cez otvorené alebo pootvorené okno, na
ktorom sá čitatelné aj detaily. Připomeňme si
napr. z českého gotického maliarstva Zvestova-
(po roku 1460) v Národnej galérii v Prahe
alebo středná časť Mérodského triptychu.® Po-
sledný příklad je preto zaujímavý, löbo do jedno-
duchého výřezu je vsadené okno « dřeveným rá-
niom, pričom horná třetina je zasklená do koso-
stvorcov, dolné dve třetiny májá vnátorná dřeve-
ná ckenicu (z vonkajšej strany je pobitá plechom).
V dolnej tretine vidieť dřevené mrežovanie z von-
kajšej strany okna. Ale zasklené okná vidíme
aj na dielach Jana van Eyc-ka (Madona kance-
lára Rolina — 1435 — okná so sklenými šošov-
kami) alebo -spósob zasklievania priamo do ka-
menného- rámu vidíme na obraze Spravodlivosť
cisára Ota (Boží sád) od Dircka Boutsa okolo roku
1475. Na flámskyoh malbách vidíme aj okná za-
sklievané fixně v hornej časti (farebné a prie-
svitné bezfarebné puklice či tzv. sklené pupky),
pričom dolná časť mává už dřevený rám a otvára
sa. Podobné tu nachádzame do kamenného oste-
nia vložené okno' s dřeveným rámom, zasklené
-puklicami, opatřené z vnátornej strany ešte celo-
■drevenou okenicou.11 Tak by sme mohli vyměňo-
vat’ celý rad príkladov z 15. storočia i staršie.
Na našom území je tento- spósob okennej vý-
plně, ako tepelná izo-lácia, ktorá prepášťa dosta-
tek světla, známy predovšetkým z kultových
stavieb. Pri výskume kostola Sv. Michala v Liptov-
skom Michale sa v okně s kružbou v dnešnom
priestore povály našla zřetelná stopa po spósobe
zasklievania kružby okna do škáry, vytvorenej
pevnou vápennou maltou, ktorá obrubovala otvory.
Stavebná fáza objektu s uvedeným o-knom sa na
základe výskumu datovala12 do poislednej třetiny
13. stoiročia. Dalším příkladem móže byť zacho-
vané puklicové zasklenie pri výskume zisteného
okna v Liptovskéj Sielnici (datované 1494). S ta-
kým istým zasklením bolo odkryté aj okno v pod-
veží Dómu sv. Martina v Bratislavě.®
Spósob zasklievania okien priamo do kamenného
rámu okna pomocou železnej výstuže a oloveného
spájania jednotlivých častí — puklic, štvorcov,
k-osoštvorcov alebo častí v tvare šesťuholníkov,
aké vidíme napr. ešte na malbách z 15. storočia,
sa čosko-ro technicky zlepšuje. Postupné sa všeo-
becné zau-žíva zasklievanie okien do dřeveného
rámu, predovšetkým v pohyblivých častiach.
Horná -časť okien sa však ešte naďalej zasklieva
priamo' do kameňa, napr. Stará radnica v Brug-
gach — okná na prvom poschodí a v štíte (Ver-
meerov obraz Dáma a pán pri virginale — z roku
1660). Okenné křídla v kamennom ráme pevne
neuzatvárali. Preto je nový spósob doplněný aj
dřeveným obložením okennej niky.
Počas adaptačných práč na dome č. 14 na