DOI Artikel:
Ševčíková, Zuzana: Umeleckohistorický charakter renesančnej a barokovej okennej výplne
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0137
133
Bratislava, Primaciálny palác, druhé poschodie, systém za-
derania vonkajšieho okna zo začiatku 19. storočia. Foto-
grafia R. Kedra ml.
Pavlač v malom nádvoří je uzatvorená dveřmi,
ktoré isú na .spoločnom ráme s prilahlým oknom.
Obiidve časti nesú rovnaké kovanie rohovníkov
a r obuvníkových závesov ako v bývalom Balas-
sovom paláci na Nálepkovej ulici v rokoch 1754—
1/62. Pri bližšom datovaní oibjektov móže byť
Při porovnávacej analýze aj takáto skutočnosť
Pomocným datovacím prostriedkom. V mešťian-
skom dome na Zámočníckej ulici ,sa zachovalo aj
Zasklenie takmer v úplné neporušenom póvodnom
stave — kovová výstuž, zasklenie štvorhrannými
tabulkami skiel do olova. Zatial’ je to jeden
z mála takto zachovaných hmotných dokladov.
Koniec druhej itretiny 18. istoročia a zvlášť po-
tom tretia třetina je obdobím, keď vo výraze ar-
chitektúry nastávajú výraznejšie změny. Triezve
formy klasicizmu, luiséz s abstraktnými farebný-
tónmi, s typickými dekoratívnymi ornamen-
tálnymi formami festónov, palmety, puklice
Dratislava, Primaciálny palác, detail póvodného okna na
clruhom poschodí, hlavné priečelie. Fotografia R. Kedra ml.
i změna v rytme profilácie s mensou plasticitou,
s obnovenou tektonickosťou oproti rozviatym
formám rokokových motívov v priestorovom
rozvine isa nevyhnutné objavujú aj v doplňujú-
cich častiach architektúry. V přebraných detailech
je toto obdo.bie najmenej preskúmané a prináša
najviac polemik. Širšie zovšeobecňovanie v spóso-
be oisadenia, farebnosti a formy okna bez pozna-
nia konkrétného materiálu je tu zvlášť sporné.
Paralelné sa už používajú okná s rohovníkovým
závesom, so zavieraním na obrtlík, <so zavieraním
okenných křídel na pevný rám, ako aj uzavreté
kuželové závěsy z mosadze a zástrčkový mecha-
nizmus, ktoré isú výdobytkům právě tohto ob-
dobia. Profilácia, ktorá bola predtým v období
baroka i rokoka vysoko plastická, ,s oblým prú-
tom, se 'sprievodnými tenkými profilmi, sa na
konci 18. storočia zjednodušuje vo dvoch for-
mách. Plastický prút je menej vystupujúci, zdrob-
ňuje sa, profily sa strácajú, niekedy je pevný
rám v křížení už aj bez plastického ihlanca alebo
iného svomíka. Druhou formou, ktorá je zauží-
vaná váčšinou pri oknách, kde sa okenné křídla
zavierajú vzájemným překrýváním bez pevného
stredného kríža, isa profil splošťuje do tvaru
vlnovky, pričom ,sa po stranách vytvára skoisenie.
Obidve tieto formy můžeme sledovat’ jednak
v meštianskych domoch v bratislavskom historic-
kom jadre (Zeleiiá ulica č. 3, prízemie, Michalská
ulica c. 10, nádvorie, Žiškova ulica budova fary
pri kostole Sv. ‘Irojice atd.) i v palácovej architek-
túre.
Bratislava, Primaciálny palác, druhé poschodie, systém za-
derania vonkajšieho okna zo začiatku 19. storočia. Foto-
grafia R. Kedra ml.
Pavlač v malom nádvoří je uzatvorená dveřmi,
ktoré isú na .spoločnom ráme s prilahlým oknom.
Obiidve časti nesú rovnaké kovanie rohovníkov
a r obuvníkových závesov ako v bývalom Balas-
sovom paláci na Nálepkovej ulici v rokoch 1754—
1/62. Pri bližšom datovaní oibjektov móže byť
Při porovnávacej analýze aj takáto skutočnosť
Pomocným datovacím prostriedkom. V mešťian-
skom dome na Zámočníckej ulici ,sa zachovalo aj
Zasklenie takmer v úplné neporušenom póvodnom
stave — kovová výstuž, zasklenie štvorhrannými
tabulkami skiel do olova. Zatial’ je to jeden
z mála takto zachovaných hmotných dokladov.
Koniec druhej itretiny 18. istoročia a zvlášť po-
tom tretia třetina je obdobím, keď vo výraze ar-
chitektúry nastávajú výraznejšie změny. Triezve
formy klasicizmu, luiséz s abstraktnými farebný-
tónmi, s typickými dekoratívnymi ornamen-
tálnymi formami festónov, palmety, puklice
Dratislava, Primaciálny palác, detail póvodného okna na
clruhom poschodí, hlavné priečelie. Fotografia R. Kedra ml.
i změna v rytme profilácie s mensou plasticitou,
s obnovenou tektonickosťou oproti rozviatym
formám rokokových motívov v priestorovom
rozvine isa nevyhnutné objavujú aj v doplňujú-
cich častiach architektúry. V přebraných detailech
je toto obdo.bie najmenej preskúmané a prináša
najviac polemik. Širšie zovšeobecňovanie v spóso-
be oisadenia, farebnosti a formy okna bez pozna-
nia konkrétného materiálu je tu zvlášť sporné.
Paralelné sa už používajú okná s rohovníkovým
závesom, so zavieraním na obrtlík, <so zavieraním
okenných křídel na pevný rám, ako aj uzavreté
kuželové závěsy z mosadze a zástrčkový mecha-
nizmus, ktoré isú výdobytkům právě tohto ob-
dobia. Profilácia, ktorá bola predtým v období
baroka i rokoka vysoko plastická, ,s oblým prú-
tom, se 'sprievodnými tenkými profilmi, sa na
konci 18. storočia zjednodušuje vo dvoch for-
mách. Plastický prút je menej vystupujúci, zdrob-
ňuje sa, profily sa strácajú, niekedy je pevný
rám v křížení už aj bez plastického ihlanca alebo
iného svomíka. Druhou formou, ktorá je zauží-
vaná váčšinou pri oknách, kde sa okenné křídla
zavierajú vzájemným překrýváním bez pevného
stredného kríža, isa profil splošťuje do tvaru
vlnovky, pričom ,sa po stranách vytvára skoisenie.
Obidve tieto formy můžeme sledovat’ jednak
v meštianskych domoch v bratislavskom historic-
kom jadre (Zeleiiá ulica č. 3, prízemie, Michalská
ulica c. 10, nádvorie, Žiškova ulica budova fary
pri kostole Sv. ‘Irojice atd.) i v palácovej architek-
túre.