Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 155
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0159
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
155

orientáciu na export, ktorému chce vyhovieť.
I keď možno aj tu respektovat úctu k sklárskej
tradicii, veď je v tomto1 kraji skutečné bohatá,
predsa chyba tunajším návrhářským' prácam
jasný výtvarný ciel’, vychádzajúci zo súičasných
estetických požiadaviek. Máme na mysli vlastnú
koncepciu sklářského1 výrobku, ktorá vychádza
z potrieb dnešnej civilizácie a ismeruje k výtvar-
nej hodnotě, organicky ispätej is logikou tvaru,
s jeho plnou fuinkčnou úmernosťou. Dekor dnes
nemožno zamieňať s1 prizdobovaním, zvýraznenie
s tvarovou bizarnolsťou. Netvrdíme, že v týchto
sklárnách nevznikli i výrobky výtvarné kvalitně,
tobóž, nechceme podceňovat snahu návrhárov
(M. Číž, L. Višňovslký). Tvrdíme len, že výtvarný
pokrok by mal mať vlastný směr a jasný súčasný
ciel. Návrh byisapreto nemal uspokojit’ iba s vy-
hovením zahraničněj olbjednávke, ktorá nemóže
byť naším meradlom vkusu. Žiada sa čoisi viac,
ak nechceme zostať len pri príležitoistnom vzoro-
vaní externých výtvarníkův. Obrovský potenciál,
ktorý má Slovensko v rukách sklářských maj-
strov, bolo by třeba zachovat a usměrnit. Je totiž
přednostou, ktorú máme v porovnaní ,s vačšinou
zahraničných štátov, hoci s nimi predbežne ne-
můžeme súťažiť v zavádzaní automatizacie
v sklánstve. Nejde iiste o problémy dalekých per-
spektiv, ale o1 aktuáliny problém, ovplyvňujúci
zvyšovanie hmotnej kultury. Úspěchy výtvarnej
aktivity v sklárni v Lednických Rovniach doká-
zali reálnost’ týchto ciel’ov. Prvořadou podoben-
kou je, aby sa program jednotlivých sklářských
závodov chápal ako príspevok ku kultuře nasho
životného prostredia a nepřipustila sa stagnacia
v komerčnej produkcii. Humanistické ciele isocia-
liistickej výroby je totiž možné naplnit’ iba pře-
kročením kvantitativných ukazovatelov v pro-
spěch novej kvality.
2. Dekorativně sklo
Ludská potřeba, ktorá je prvotným impuilzom
tvorby predmetov, nemóže byť, prirodzene, uspo-
kojená tvorbou štandardu. Sklo dava sirsi priestor
umelcovej' imaginácii v tvorbě dekorativneho
Predmetu, ktorý dotvára životné prostredie
v zmysle jedinečnosti a podčiarkuje jeho emotiv-
ny, 1’uidský charakter.


Lubomír Blecha, Plastika, křišťál, nabiehaný rubín, fúkané
sklo, v 78 cm, 1966. Majetok SNG, fotografia A. Červenej

Pojem dekorativně sklo už dnes nie je synony-
mum ornamentálneho, „ozdobeného“ výtvoru, kto-
rého tvarové jádro pokrýval nánois dekoru. Od
dekorativizmu minulosti dělí dnešně estetické ná-
klady lekcia funkcionalizmu; ten šiel až k jádru
exaktného' systému věcí a rehabilitoval funkciu
v súvisloisti s tvarom a materiálom. Súčasná ten-
dencia vychádzať z estetiky materiálu ako inšpi-
rujuceho činitel a dochádza v oblasti dekoratív-
neho skla k naplneniu.
loading ...