168
Výstava bratislavského oddelenia pre sklo
v architektére na Betlehemskom náměstí v Prahe
v júni roku 1970 bola doslovné nečakaným pře-
kvapením.
Slovensko’ sa už vtedy doma i v zahraničí do-
kázalo hodnotné přesadit' v nápojovom skle die-
lom Jaroslava Tarabu a Karola Hološku, v deko-
ratívnom skle dielom Jaroslava Tarabu, Karola
Hološku a Lubomíra Blechu a v odbore sklenej
plastiky prácam-i Lubomíra Blechu. Vystavené ex-
ponáty bolí však novou vlnou, od základu odliš-
nou od dovtedy navyknutých výsledkov. Odlišo-
vali sa jasné i od českej tvorby, vždy viac-menej
sa odvolávajúcej na tradíciu. Nerespektovali totiž
históriu, ale sklo a.ko materiál.
Zásluhou uvedenej výstavy bol uznaný nástup
mladých sklářských umelcov na Slovensku v čes-
kosloveniskom meradle. Medzinárodné uiznanie
priniesla expozícia uměleckého řemesla — Medzi-
národný veltrh Exempla v Mnichove roku 1972.
Podujatie lbolo zamerané na dva kulturně pro-
blémy ■— otázku najvhodnejšieho nápojového
skla a problém výtvarné hodnotného riešenia cien
či odmien za vynikajúce športové výkony. Cigle-
rovi žiaci vynikli v prvej i v druhej oblasti —
bronzová medaila bola udelená nápojovému sú-
boru Ivana Poláka, strieborná medaila trofejám
za športové výkony, realizovaným Evou Dolejšio-
vou a Jiřím Boháčom.
Přínosy však nemožno merať iba úspechmi na
výstavách. Kontury nového slovenského sklářské-
ho umenia rodia sa už v školských ateliérech.
Tvořivé nadšenie a nezaťaženosť tradíciou sa
spája s citom pre sklo, ktorý vylúčil akúkolvek
samoúčelnosť formy.
Školské práce užitkového charakteru sú zame-
rané na požiadavky hromadnej priemyselnej vý-
roby. Nejde o originalitu unikátu, ale o rešpek-
tovaipie meradiel, o jednoduchost a funkčnú jed-
noznačnost výrobku. V nápojových súpravách zo
školských ateliérov sa uplatňuje snaha o tvar,
rešpektujéci úchopový moment. Priaznivý haptic-
ký vněm, súvisiaci s funkciou, je vo výtvarnom
účinku umocňovaný ohladom na maximálně pre-
sadenie kvalit materiálu. V tvarovaní sa upúšťa
neraz od běžných foriem, ktoré vyžadujú napr.
v prfpade vínového kalíška tvarové odlíšenie nos-
nej časti od olbjemovej. Nápojová súprava v kon-
cepci! Ciglerových žiakov je tvarovo zjednotená
a často funkčně diferencovaná len velkosťou, zod-
povedajúcou druhu nápoja. Východiskom novej
koncepcie je typické úsilie mladej generácie
zbavit sa únavy zn zaužívaného, akokolvek este-
ticky ikvalitného, predsa však len tradičného před-
mětu.
Rešpektovanie úchopového momentu je výraz-
né najma pri tenkostenných nápojových súpra-
vách zo sodno-draselného skla. V tejto oblasti
zaznamenali školské práce viacero pozoruhodných
výsledkov. Nápojová súprava Pavla Tomečku
z roku 1972 dosahuje v tvarovaní do zvlněných
kontur dynamiku objemového rytmu, zhodnocu-
júcu světelný odraz na oblinách. Optický efekt
je sprievodnou známkou tvarovania, zakladajú-
ceho sa na funkčně j manipulácii s predmetom.
Poháre z nápojovej súpravy jeho brata Jozefa
Tomečku, realizovanej roku 1972, vychádzajú
v tvarovaní z elemenitárneho prvku, kterého nad-
stavovanie určilo žiadúce zváčšovanie či zmenšo-
vanie objemu a tým róznosť zamerania na ten-
-ktorý nápoj.
Na realizáciu zo sodno-draselného skla volí sa
v školských ateliérech ako najvhodnejší tenko-
stenný tvar. Olovnatý krištáf je svojimi optickými
vlaistnosťami, ktoré vynikajú v hrúbke skla, před-
určený pre istabilnú, masívnejšiu nápojovú súpra-
vu. Vizuálny efekt nápoja je podopretý optikou
skla, ktorá čerpá z dvoch základných architekto-
nických prvkov skla — obliny a šošovky. Příkla-
dem je nápojová súprava z olovnatého skla od
Ivana Poláka, realizovaná roku 1969. Stená je
komponovaná v obline, dno v šošovke v podobě
„ladu“, .zvyšujúceho stabilitu i optický efekt.
Horný okraj zůstává tenký, takže robustnost’ sklo-
viny nie je nepriaznivá pri pití.
V študentských realizáciách dekoratívneho cha-
rakteru sa odráža snaha o! nový pohfad na každo-
dennú vec, ktoré je potřebné zbavit nánosu všed-
nosti a cez jej poetickosť vytvořit’ nový citový
kontakt medzi človekom a predmetom.
Pre lyrické podobu všedného predmetu preja-
vila cit Eva Dolejšiová vo svojich žiarivo’svetelne
reflektuj úcich dózach guf ovitého tvaru z čirého
skla (z roku 1972). Vázy z toho istého roku umož-
ňujú vtipným nasadením gul ovité j nádoby na
nosné válcovité časť dvojaké úpravu kvetov.
Výstava bratislavského oddelenia pre sklo
v architektére na Betlehemskom náměstí v Prahe
v júni roku 1970 bola doslovné nečakaným pře-
kvapením.
Slovensko’ sa už vtedy doma i v zahraničí do-
kázalo hodnotné přesadit' v nápojovom skle die-
lom Jaroslava Tarabu a Karola Hološku, v deko-
ratívnom skle dielom Jaroslava Tarabu, Karola
Hološku a Lubomíra Blechu a v odbore sklenej
plastiky prácam-i Lubomíra Blechu. Vystavené ex-
ponáty bolí však novou vlnou, od základu odliš-
nou od dovtedy navyknutých výsledkov. Odlišo-
vali sa jasné i od českej tvorby, vždy viac-menej
sa odvolávajúcej na tradíciu. Nerespektovali totiž
históriu, ale sklo a.ko materiál.
Zásluhou uvedenej výstavy bol uznaný nástup
mladých sklářských umelcov na Slovensku v čes-
kosloveniskom meradle. Medzinárodné uiznanie
priniesla expozícia uměleckého řemesla — Medzi-
národný veltrh Exempla v Mnichove roku 1972.
Podujatie lbolo zamerané na dva kulturně pro-
blémy ■— otázku najvhodnejšieho nápojového
skla a problém výtvarné hodnotného riešenia cien
či odmien za vynikajúce športové výkony. Cigle-
rovi žiaci vynikli v prvej i v druhej oblasti —
bronzová medaila bola udelená nápojovému sú-
boru Ivana Poláka, strieborná medaila trofejám
za športové výkony, realizovaným Evou Dolejšio-
vou a Jiřím Boháčom.
Přínosy však nemožno merať iba úspechmi na
výstavách. Kontury nového slovenského sklářské-
ho umenia rodia sa už v školských ateliérech.
Tvořivé nadšenie a nezaťaženosť tradíciou sa
spája s citom pre sklo, ktorý vylúčil akúkolvek
samoúčelnosť formy.
Školské práce užitkového charakteru sú zame-
rané na požiadavky hromadnej priemyselnej vý-
roby. Nejde o originalitu unikátu, ale o rešpek-
tovaipie meradiel, o jednoduchost a funkčnú jed-
noznačnost výrobku. V nápojových súpravách zo
školských ateliérov sa uplatňuje snaha o tvar,
rešpektujéci úchopový moment. Priaznivý haptic-
ký vněm, súvisiaci s funkciou, je vo výtvarnom
účinku umocňovaný ohladom na maximálně pre-
sadenie kvalit materiálu. V tvarovaní sa upúšťa
neraz od běžných foriem, ktoré vyžadujú napr.
v prfpade vínového kalíška tvarové odlíšenie nos-
nej časti od olbjemovej. Nápojová súprava v kon-
cepci! Ciglerových žiakov je tvarovo zjednotená
a často funkčně diferencovaná len velkosťou, zod-
povedajúcou druhu nápoja. Východiskom novej
koncepcie je typické úsilie mladej generácie
zbavit sa únavy zn zaužívaného, akokolvek este-
ticky ikvalitného, predsa však len tradičného před-
mětu.
Rešpektovanie úchopového momentu je výraz-
né najma pri tenkostenných nápojových súpra-
vách zo sodno-draselného skla. V tejto oblasti
zaznamenali školské práce viacero pozoruhodných
výsledkov. Nápojová súprava Pavla Tomečku
z roku 1972 dosahuje v tvarovaní do zvlněných
kontur dynamiku objemového rytmu, zhodnocu-
júcu světelný odraz na oblinách. Optický efekt
je sprievodnou známkou tvarovania, zakladajú-
ceho sa na funkčně j manipulácii s predmetom.
Poháre z nápojovej súpravy jeho brata Jozefa
Tomečku, realizovanej roku 1972, vychádzajú
v tvarovaní z elemenitárneho prvku, kterého nad-
stavovanie určilo žiadúce zváčšovanie či zmenšo-
vanie objemu a tým róznosť zamerania na ten-
-ktorý nápoj.
Na realizáciu zo sodno-draselného skla volí sa
v školských ateliérech ako najvhodnejší tenko-
stenný tvar. Olovnatý krištáf je svojimi optickými
vlaistnosťami, ktoré vynikajú v hrúbke skla, před-
určený pre istabilnú, masívnejšiu nápojovú súpra-
vu. Vizuálny efekt nápoja je podopretý optikou
skla, ktorá čerpá z dvoch základných architekto-
nických prvkov skla — obliny a šošovky. Příkla-
dem je nápojová súprava z olovnatého skla od
Ivana Poláka, realizovaná roku 1969. Stená je
komponovaná v obline, dno v šošovke v podobě
„ladu“, .zvyšujúceho stabilitu i optický efekt.
Horný okraj zůstává tenký, takže robustnost’ sklo-
viny nie je nepriaznivá pri pití.
V študentských realizáciách dekoratívneho cha-
rakteru sa odráža snaha o! nový pohfad na každo-
dennú vec, ktoré je potřebné zbavit nánosu všed-
nosti a cez jej poetickosť vytvořit’ nový citový
kontakt medzi človekom a predmetom.
Pre lyrické podobu všedného predmetu preja-
vila cit Eva Dolejšiová vo svojich žiarivo’svetelne
reflektuj úcich dózach guf ovitého tvaru z čirého
skla (z roku 1972). Vázy z toho istého roku umož-
ňujú vtipným nasadením gul ovité j nádoby na
nosné válcovité časť dvojaké úpravu kvetov.