172

sáhová a estetická náročnost. Tvorba v oblasti skla pre
architekturu sa odlišuje tvořivými svojráznosťami, prístu-
pom k estetike materiálu i společenským obsahom a poslá-
ním. Jej súčasný stav na Slovensku preto chceme analyzovat
v samostatnej štúdii.
4 VYDRA, J. : Nové povolání průmyslové výtvarnictví.
Praha 1948, s. 52.
5 Prienikom obrodných snáh na Slovensko bola posobnost
Svazu českého díla (založeného roku 1914 z iniciativy Jana
Koitěru). Spolok 'obnovil isvoju činnost roku 1920. V orga-
nizačnom výbore zasadali Jozeí Vydra a Dušan Jurkovič;
ich široká posobnost na Slovensku sprostredkovala potřebné
styky. Z iniciativy bratislavskej pobočky Svazu českého
díla (založenej roku 1927) bola vydaná publikácia Moderna
tvorba užitková, ktorá bola na Slovensku prvým manifestem
nových myšlienok o kvalitě priemyselného výrobku a spo-
ločenskej zodpovědnosti hromadnej produkcie. Zborník
uvádza: „Kvalita má tieto předpoklady: dobrý (už nielen
najkvalitnější) materiál, rešpektovanie prirodzenej štruk-
túry pri spracovaní materiálu, krásny vzhfad, dokonalé
technické prevedenie a naplnenie výrobku funkčnostou.“
{Moderna tvorba úžitková. Bratislava 1931, .s. 16.) Kvalita
výrobku sa nechápala izolované, ale ako súčast budovania
krajšieho životného prostredia so zdůrazněným sociálnym
dosahom. Spolupráca výtvarníkov s výrobou mala byť, ako
sa v zborníku uvádza, nepostrádateTnou samozrejmosťou.
6 Zavedenie novonavrhnutých prototypov vyžaduje pre-
orientovanie výroby, klesá rentabilnosť práce, takže ino-
vácia je z hladiska úzko ekonomického často nevýhodná.
' ŠINDELÁŘ, D.: Smysl věcí. Praha 1963, s. 104
8 Hnutie funkcionalizmu v Cechách položilo základy sú-
časného názoru na dobré a úměrné tvaroslovie úžitkového
skla (návrhy Aloisa Meteláka, Ludvigy Smrčkovej, Ladi-
slava Sutnara a Bohumila Južniča). Medzivojnové vzorníky
sklárně v Lednických Rovniach sú dókazom, že funkciona-
listické tvaroslovie ovplyvnilo i dobovú produkciu sloven-
ského skla cez návrhy německých a českých kresličov, ne-
sporné orientovaných vo vtedajšej stredoeurópskej sklár-
skej produkcii.
9 SCHEDELBAUER, K. : O slovenskom sklárstve. Česko-
slovenská sklářská revue, 3, 1947, č. 1, s. 5.
19 Roku 1945 boli znárodněné sklárně v Lednických
Rovniach, Utekáči, Nemšovej, Zlatne a v Katarínskej Hute,
roku 1948 sklárně v Málinci, Novej Bani a v Kružlovskej
Hute. Roku 1950 bola zastavená výroba v závode v Kruž-
lovskej Hute pre nedostatok skTárov, roku 1951 bol závod
Nová Baňa přestávaný na tavenie čadiča. Podrobnejšie
pozři RAMIC, H. : Dnešný stav a vývojové možnosti sklář-
ského priemyslu na Slovensku. Správy československé ke-
ramické a sklářské společnosti, 1948, č. 1/2, s. 19—21.
11 Roku 1947 vyrábalo sa asi 40% na export. Hlavnými
odberatelmi boli Anglicko, skandinávské státy, Francúzsko,
Švajčiarsko, Austrália a Pakistan. RAMIČ, H., Správy
československé keramické a sklářské společnosti, 1948, č.
1/2, s. 19.
12Najmä české, francúzske a anglické sklárstvo súťažilo
počas 19. storočia v tvarovej nezvyčajnosti. Úsilie o origi-

nalitu sa končilo v absurditách a nejasnostiach, takže ešte
v medzivojnovom období vznikali súpravy, ktorých účel-
nost bola otázna. Vplyvy sa odrazili i v medzivojnovej
produkcii slovenských sklární.
13 Roku 1952 bolo založené v Prahe v rámci Ministerstva
Tahkého priemyslu Výtvarné středisko priemyslu skla a
jemnej keramiky. Riešila sa tu možnosť budúceho uplat-
ňovania výtvarnej vývoj ověj práce v jednotlivých pod-
nikoch. Z aktivity Výtvarného střediska bolo založených
v Československu pat výtvarno-technických oddělení pri
niektorých sklářských závodoch (v Lednických Rovniach
vzniká toto oddelenie roku 1955). Aktívna spolupráca Slo-
venska s pražským centrom bola podporovaná obojstrannou
iniciativou. Spoločne sa riešili koncepčně otázky, přesadila
sa interná spolupráca českých výtvarníkov v slovenských
sklárnách.
Príkladom je inšpirácia z mimoeurópskych kultúr
v maliarstve, secesia s novými konštrukciami, inšpirácie
z egyptského sochárstva, z gotiky — to všetko tvořilo po-
zadie, cez ktoré sa transponovala skutočnosť do umělec-
kých druhov pri snahách o nový výraz.
1,1 BOHMANNOVÁ, A.: Civilně sklo. Domov, 1965, č.
4, ís. 14.
16 Stopka sa nepripája ku kupe z iného kusá sklo viny,
ale je vytiahnutá zo skloviny nahromadenej na dne kupy
po vyfúknutí.
17 Eahké biele vína vyžadujú zvonovitú kupu, dezertné
vína kupu mierne uzavretú, na ochutnávanie burgundských
vín je najvhodnejšia uzavretá baňatá kupa, vyššia vajco-
vite pretiahnutá kupa je vhodná na šampaňské. Tvar s vyš-
šou uzavretou vajcovitou kupou na nižšej nožke je za-
užívaný a vhodný pre destiláty. Vlastnosti nápojov kladů
nároky na rešpektovanie týchto tvarov.
18 Karol Hološko reprezentoval od druhej polovice pať-
desiatych rokov slovenské sklo na početnývh výstavách
doma i v zahraničí. Jeho práci sa dostávalo opatovného
uznania (Corning 1959 — čestné uznanie, Medzinárodný
veltrh Exempla Mnichov 1972 — strieborná medaíla,
Medzinárodná výstava skla a porcelánu Jablonec nad
Nisou—Bratislava 1973 — dve zlaté medaily). Jeho diela
získali cenu na každej z dosiaf poriadaných celoslovenských
výstav užitého umenia a priemyselného výtvarníctva. Roku
1962 mu udělili Cenu Cypriána Majerníka, roku 1963 a roku
1967 získali jeho nápojové súpravy čestný názov Dokonalý
výrobok.
19 Od roku 1960 sa Jaroslav Taraba zúčastňoval na do-
mácích a zahraničných výstavách a získal početné ocenenia
(Exempla Mnichov 1972 — strieborná medaila, Jablonec
nad Nisou—Bratislava 1973 — zlatá medaila), dve prvé
a jednu druhů cenu dostal na celoslovenských prehliad-
kach užitého umenia a priemyselného výtvarníctva v rokoch
1962, 1968 a 1972. Roku 1962 a 1972 mu udělili prvú cenu
ZSVU.
20 Roku 1965 bola zrušená výroba úžitkového skla
v sklárni v Nemšovej a skláren bola přeorientovaná z ob-
chodných dóvodov na obalové sklo. (Dnes závod Skloobal
Nemšová.)