Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1977-1981(1977))

173

21 O dielach žiakov a absolventův oddelenia pře sklo
v architektúre na bratislavskej Vysokej škole výtvarných
umění sa zmienime komplexně v závere štúdie.
22 Pod pojmom hutnické sklo rozumieme, podlá jeho
zaužívaného významu v literatúre, taký druh sklářských
výrobkov, ktoré sa tvarujú i zdobia ručně v žeravom stave
skloviny. Renesancia hutnického skla v súčasnosti súvisí
so zvýšenou pozornosťou, ktorá sa venuje materiálu a jeho
prirodzenej tektonike. Najma švédské a talianske práce
z obdobia medzi dvorná vojnami mali pre rozvoj stredo-
európskeho hutnického skla dvadsiateho storočia význam
prvotného impulzu.
23 Princip zdobenia drobnými kvapkami poznalo už sta-
rorímske sklo. V středověku pokračovalo v tejto technike
stredoeurópske sklárstvo — typickým príkladom sú nemecké
bradavkovité čase (Krautstrunk), zdobené široko nasadajú-
cimi kvapkovitými nálepmi.
24 Slovenské sklárně, v minulosti zamerané výhradně na
tenkostenné sklo, nie sú pre masivně, hrubostenné riesenia
technicky prispósobené. Vzhladom na typ využívaných chla-
diarenských peci je v slovenských podmienkach možné vy-
chladit sklo do 2,5 cm hrůbky črepu. Táto okolnost je,
prirodzene, obmedzujúca a celkom technologicky vylučuje
ten výtvarný přejav, na ktorom sa napr. — vo svojej
najúspešnejšej tendencii — zakladá súčasné české umělecké
sklo. (Hrubostenné sklo, dotvarované brusom — reprezen-
tatívnym príkladom je tvorba Pavla Hlavu.)
2o Strihanie rubina na jádro je spósobom hutnického

zdobenia skla. Kusy žeravej farebnej skloviny sa po od-
střihnutí sklářskými nožnicami natavujú na žeravé jádro,
kde sa otáčaním (vyfukováním) rozlievajú do podoby
škvřn.
26 KÁRA, L. : Lubomír Blecha. Bratislava 1972, s. 5.
27 Z ateliérov. Z tvorby Lubomíra Blechu. Výtvarný
život, 12, 1967, s. 90.
28 BLECHA, L. : Mladí umělci pro nový domov. Domov,
2, 1961, č. 5, s. 11.
29 Tenkostenné plastiky sa dosial stretávajú s problémem
spoločenskej objednávky — sklo je v architektúre ešte
stále primálo uznávané. Poskytuje možnosti uplatnenia
v miestnostiach obřadného charakteru, kde dokáže zapô-
sobiť svojou výnimočnosťou často priaznivejšie ako iné
materiály. Potvrdením je instalovaná sklená plastika od
Lubomíra Blechu v sobášnej sieni Zvolenského zámku.
10 CIGLER, V.: K výchovnému programu školy. Výtvar-
ný život, 1969, č. 4, s. 16.
31 Tamže, s. 17.
32 Individualizácia jednoduchého tvaru farbou a ožive-
nie starých hutnických technik v modernom skle je pod-
statným prínosom francúzskeho umelca — fauvistu Maurice
Marinota, ktorý sa v dvadsiatych rokoch špecializoval na
tvorbu v skle. Nové principy sa využívali najmä v škan-
dinávskej a českej tvorbě. Tu sú i kořene Polákových fa-
rebných dekoratívnych práč s oživeným princípom krake-
láže.

CoBpeMeHHoe xyjxoiKecTBeHHoe ctckjio b CjiOBaKnn

AKTHBHOCTb XyAOXHHKOB B OÖJiaCTH CTeKOJlbHOFO HpOH3-
BOACTBa npHofipejia 3a nocJie/tHHX TpHAuaTb Aer b Caobbkhh
HOBoe KauecTBo, aaKnioHaiomeecH b pa3Hooópa3nn (jjyHKixHO-
Hajibnoro HcnojibsoBaHHH Marepnana b cbb3H c BospacTa-
KUUHMH XyAOTKeCTBeHHblMH aMÓHUHHMH CO3AaT6AeH CTB-
KOAbHblX H3/iejIHH. CTCKOAbHOe TBCpneCTBO npOUIJIOFO
COCpeAOTOUHBajIOCb Ha H3A0AHH ÓblTOBOTO, AeKOpaTHBHOrO
hah cyBeHHpHoro xapaKTepa c neAbio npeACTaBHTb cosep-
tneHCTBo pyuHoro TpyAa peMecJieHHHKa. B nepnoA nocjie
BTOpoň MHpOBOH BOHHbl B HOBOM OĎIHeCTBeHHOM CTpoe
yCTaHOBHJIOCb HOBOe nOHHTHe MaCCOBOrO npOH3BOACTBa KaK
CO3A3HHH KyAbTypHbIX lieHHOCTeft C SCTeTHKO-BOCnHTa reAb-
HblM 3(|)(|)eKT0M. CoTpyAHHMeCTBO XyAOJKHHKa — npOeKTH-
POBlUHKa c npOH3BOACTBOM ÖblAO FipOBeAeHO B CTCKOAbHOM
npOH3BOACTBe KaK B OAHOH H3 nepBblX npOMblHIJieHHblX
°TpacAeň. Me>KAy tcm ok ao noAOBHHbí mecTHAecmbix
coaob xyAOžKscTBeHHaa paócrra no cTeK-ny cocpeAOTOUHBa-
Aacb Ha KyjibTHBaiiHio cepHHHoro npoTOTHna, to b nocJieA-
Hew AecsiTHJieTHH pacmnpHJiacb Sasa h bhaob3h AHtjxjtepen-
UiiauHH ofijiacTH HCCAeAOBaHHH. Llejijio raMMy nocjieBO-
SBHOrO TBOpueCTBa B xyAOJKeCTBeHHOM CTĚKAe B Caobükhh

MOŽKHO C TOHKH 3peHHH íjjyHKUHOHajIbHblX H npOH3BOACTF>eH-
itbix ocoóeHHOcreň pa3Aejiirrb Ha ipn oßjiacTH, B3anMHO
oiAHuaiomHecH CTenenbío BaxtHOCTH npaKTHHecKOii (npeA-
mcthoh) 4>yHKmiH h cTeneHb'o xyAOwecTBeHHoft caiuoóuT-
HOCTH H3A6AHH.
1. BbiTOBoe creKjio — cTeKOAbHbie H3A6AHH e/Ke/itiesHoro
OÖHXOAa, HBJIHIOHlHeCH HpOAyKTaMH CepHHHOrO npOH3BOA-
CTBa. BKAaA CJIOBaUKOřO TBOpueCTBa B OÓA3CTH ÓbITOBOrO
creKJia nepeKpbiBaeTCH c AestTeJibHocTbio xyAOHcecTBeHHo-
TexiiHuecKoro otacachusi b JI6ahhukhx Pobhhx — pesyAb-
TaTaMH TpyAa ero xy;io>Kiini<OB •— Kapjia Fojioihkh h
ýlpocjiasa Tapaôbi; HpoeKTHpoBiuHKaM stofo cTeKOAbHoro
3iBOAa yAajiocb c03AaTb cBoeofipasnyro xyAoxecTBeHnyto
KOHi.tenn.Hio, KOTopaa coĎAioAaeT 4>yHKHH0HaAbHyio Tonny
spenHH, BMecTe c MaTepnaAbHoň, npon3BOACiBeHHOň h sko-
HOMHHeCKOH ofíyCAOBAGHHOCTblO. B CBOeM TBOpneCTBe OHH
etKasajiHCb OT očmenpnHHTbix, pacmneHeHHbix h cao>kho
jeKOpaTHBHbIX (|)0pM B nOAb3y HHCT0TH C(|)epHHeCK0H 30-
BepxnocTH, npocTOTbi onepTaHHH h noBbímeHHoň xpynKOCTH.
Co BTOpoň nOAOBHHbl 60-blX T0A0B OÓa XyAOJKHHKa OT-
KpblAH HapaAy c TpaAHIXHOHHOH CyÓTIWIbHOCTblO piOMOHHOH