DOI article:
Petrová-Pleskotová, Anna: Stav a problémy bádania o novovekom výtvarnom umení na Slovensku
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0206
202
Výsledky badatelského zaujmu o 19. storočie
sa odzrkadlili v relativné bohatom počte publiká-
cií. Po prehfadných prácach Karola Vaculíka
(Umenie 19. storočia na Slovensku, Bratislava
1952; Maliarstvo 19. storočia na Slovensku, Brati-
slava 1956) následovalo monografické spracovanie
života a diela niektorých ústredných zjavov a
osobností. Vojtech Tilkovský publikoval monogra-
fiu o D. Skuteckom (Bratislava 1954), od Eleny
Dubnickej vyšla obsiahla detailná monografia
o Petrovi M. Bohúňovi (Bratislava 1960), Anna
Petrová spracovala Maliarstvo a sochařstvo Brati-
slavy 1800—1850 (Bratislava 1958) a problemati-
ku spišského maliarstva reprezentovaného Jozefom
Gzauczikom a jeho okruhom K počiatkom realizmu
v slovenskom maliarstve (Bratislava 1961).
V menších štúdiách a v štúdiách stredného roz-
sahu, ktorých počet sa publilkačnými možnosťami
v zborníkoch, muizeálnych ročenkách, ale najmä
v odbornom umeleckohistorickom časopise Ars
očividné rozrástol, boli hodnotené život a dielo
Karola Tibellyho, Rudolfa Scheidlina, Jozefa
Miklošíka, Jána Jakuba Stundera, Jána Rom-
bauera, problematika islovenskej krajiny v diele
L. Mednyánszkeho, práce sochárov Jána Roidt-
nera, Jozefa Neuschla-Faragóa, Jána Schimsera
atď.
Pamiatky 19. storočia spracovávala prevažne aj
materiálová štúdia Kataríny Jančovej — Brati-
slava v grafike minulých storočí (Zo starších vý-
tvarných dějin Slovenska, Bratislava 1965). Prob-
lematike výtvarného přelomu 19. a 20. storočia boli
věnované monografie Ladislava Saučina o malia-
rovi E. Halászovi-Hradilovi (Bratislava 1952), Vá-
rossova monografia o J. Augustovi (Bratislava
1956) a práca o prvom slovenskom výtvarnoume-
leckom zdražení — o Grupě uhorsko-slovenských
maliarov (Z novších výtvarných dějin Slovenska,
Bratislava 1962), štúdia Vojtěcha Mensatorisa
o Jozefovi Hanulovi (tamže). O nový náčrt otázky
začiatkov slovenskej národnej školy vo výtvar-
nom umění sa pokusila publikácia A. Petrovej-
-Pleskotovej — Slove?iské výtvarné umenie ob-
dobia národného obrodenia (Bratislava 1966),
spracúvajúca prevažne obdobie prvej polovice až
šesťdesiatych rokov 19. storočia, kým štúdia
L. Saučina uverejnená vo výtahu v časopise Ars
a v širšej verzii ako vysokoškolské skriptá (Slo-
venské maliarstvo, grafika a sochařstvo, Bratislava
1973) sa venuje problematike druhej polovice 19.
storočia. Podobné ako vysokoškolská učebnica
(Výtvarný život na Slovensku začiatkom 20. sto-
ročia, Bratislava 1971) a v skrátenej úpravě
v revue Ars vyšla syntetická práca Mariana Vá-
rossa o1 slovenskom' výtvarnom umění rokov
1900—1918. V rukopise je připravená štúdia
V. Luxovej o sochárstve 19. storočia.
Žatvu nových výisikumov ludového umenia toh-
to obdobia prezentovali materiálovo bohato fun-
dovanými výstavami a expozíciami najmä Slo-
venské národné múzeum v Martine a v Bratislavě.
Publikačně našla odozvu najmä v prácach Soně
Kovačevičovej (Ludová plastika na Slovensku,
Bratislava 1971; Knižný dřevořez v ludovéj tradi-
cii, Bratislava 1974), Ireny Pišútovej (Ludové
malby na skle, Martin 1969) a Pavla Michalidesa
(Ludové hračky, Bratislava 1972; Ignác Bizmayer,
Bratislava 1972). Zatial’ sa věnovalo relativné málo
pozornosti interakcii slohového a rudového.
Niekolko1 výstav z oblasti umeleckoremeselnej
práce připravilo Slovenské národné múzeum
v Bratislavě (Bytová kultura baroka a klasicizmu
atď.). Tematickými výstavami, resp. špeciálnou
trvalou expozíciou přispělo' k osvětíeniu jej prob-
lematiky Městské múzeum v Bratislavě. Toto
odvetvie výtvarných umění čaká ešte talk na čiiast-
kové, ako aj na celkovú súhrnnú expozíciu a na
komplexné spracovanie. Určité základy k němu
položila A. Giintherová-Mayerová prehladným
náičrtom dějin nábytkového umenia, uměleckých
manufáktúr, hoiíčskej fajansy a E. Toranová
»pracováním zlatníctva, no1 postupné k nim pri-
spievajú drobnějšími prácami aj mladší bádate-
lia. Mimu pozornosti zostávajú zatial’ textil, sklo,
ale aj ďalšie odvetvia.
Práca na výskume a hodnotení 19. storočia,
na ktorej vyrástla velká čaisť dnešnej strednej
generácie historikov umenia, nesie, pochopitelné,
niektoré stopy nedostatkov rastu, metodologic-
kých neujasněn ostí, či jednostranného zjednodu-
šujúceho oisvetlenia skúmaného obdobia. Vývojo-
vé tendencie, ktoré poznamenali toto obdobie,
stavali sa proti sebe často ako nezlučitelné, ne-
zmieriteïne antagonistické, i keď sa v iskutočnosti
v dialektickéj protikladnosti podmieňovali a na
seba nadväzovali. Na úkor estetických kritérií
Výsledky badatelského zaujmu o 19. storočie
sa odzrkadlili v relativné bohatom počte publiká-
cií. Po prehfadných prácach Karola Vaculíka
(Umenie 19. storočia na Slovensku, Bratislava
1952; Maliarstvo 19. storočia na Slovensku, Brati-
slava 1956) následovalo monografické spracovanie
života a diela niektorých ústredných zjavov a
osobností. Vojtech Tilkovský publikoval monogra-
fiu o D. Skuteckom (Bratislava 1954), od Eleny
Dubnickej vyšla obsiahla detailná monografia
o Petrovi M. Bohúňovi (Bratislava 1960), Anna
Petrová spracovala Maliarstvo a sochařstvo Brati-
slavy 1800—1850 (Bratislava 1958) a problemati-
ku spišského maliarstva reprezentovaného Jozefom
Gzauczikom a jeho okruhom K počiatkom realizmu
v slovenskom maliarstve (Bratislava 1961).
V menších štúdiách a v štúdiách stredného roz-
sahu, ktorých počet sa publilkačnými možnosťami
v zborníkoch, muizeálnych ročenkách, ale najmä
v odbornom umeleckohistorickom časopise Ars
očividné rozrástol, boli hodnotené život a dielo
Karola Tibellyho, Rudolfa Scheidlina, Jozefa
Miklošíka, Jána Jakuba Stundera, Jána Rom-
bauera, problematika islovenskej krajiny v diele
L. Mednyánszkeho, práce sochárov Jána Roidt-
nera, Jozefa Neuschla-Faragóa, Jána Schimsera
atď.
Pamiatky 19. storočia spracovávala prevažne aj
materiálová štúdia Kataríny Jančovej — Brati-
slava v grafike minulých storočí (Zo starších vý-
tvarných dějin Slovenska, Bratislava 1965). Prob-
lematike výtvarného přelomu 19. a 20. storočia boli
věnované monografie Ladislava Saučina o malia-
rovi E. Halászovi-Hradilovi (Bratislava 1952), Vá-
rossova monografia o J. Augustovi (Bratislava
1956) a práca o prvom slovenskom výtvarnoume-
leckom zdražení — o Grupě uhorsko-slovenských
maliarov (Z novších výtvarných dějin Slovenska,
Bratislava 1962), štúdia Vojtěcha Mensatorisa
o Jozefovi Hanulovi (tamže). O nový náčrt otázky
začiatkov slovenskej národnej školy vo výtvar-
nom umění sa pokusila publikácia A. Petrovej-
-Pleskotovej — Slove?iské výtvarné umenie ob-
dobia národného obrodenia (Bratislava 1966),
spracúvajúca prevažne obdobie prvej polovice až
šesťdesiatych rokov 19. storočia, kým štúdia
L. Saučina uverejnená vo výtahu v časopise Ars
a v širšej verzii ako vysokoškolské skriptá (Slo-
venské maliarstvo, grafika a sochařstvo, Bratislava
1973) sa venuje problematike druhej polovice 19.
storočia. Podobné ako vysokoškolská učebnica
(Výtvarný život na Slovensku začiatkom 20. sto-
ročia, Bratislava 1971) a v skrátenej úpravě
v revue Ars vyšla syntetická práca Mariana Vá-
rossa o1 slovenskom' výtvarnom umění rokov
1900—1918. V rukopise je připravená štúdia
V. Luxovej o sochárstve 19. storočia.
Žatvu nových výisikumov ludového umenia toh-
to obdobia prezentovali materiálovo bohato fun-
dovanými výstavami a expozíciami najmä Slo-
venské národné múzeum v Martine a v Bratislavě.
Publikačně našla odozvu najmä v prácach Soně
Kovačevičovej (Ludová plastika na Slovensku,
Bratislava 1971; Knižný dřevořez v ludovéj tradi-
cii, Bratislava 1974), Ireny Pišútovej (Ludové
malby na skle, Martin 1969) a Pavla Michalidesa
(Ludové hračky, Bratislava 1972; Ignác Bizmayer,
Bratislava 1972). Zatial’ sa věnovalo relativné málo
pozornosti interakcii slohového a rudového.
Niekolko1 výstav z oblasti umeleckoremeselnej
práce připravilo Slovenské národné múzeum
v Bratislavě (Bytová kultura baroka a klasicizmu
atď.). Tematickými výstavami, resp. špeciálnou
trvalou expozíciou přispělo' k osvětíeniu jej prob-
lematiky Městské múzeum v Bratislavě. Toto
odvetvie výtvarných umění čaká ešte talk na čiiast-
kové, ako aj na celkovú súhrnnú expozíciu a na
komplexné spracovanie. Určité základy k němu
položila A. Giintherová-Mayerová prehladným
náičrtom dějin nábytkového umenia, uměleckých
manufáktúr, hoiíčskej fajansy a E. Toranová
»pracováním zlatníctva, no1 postupné k nim pri-
spievajú drobnějšími prácami aj mladší bádate-
lia. Mimu pozornosti zostávajú zatial’ textil, sklo,
ale aj ďalšie odvetvia.
Práca na výskume a hodnotení 19. storočia,
na ktorej vyrástla velká čaisť dnešnej strednej
generácie historikov umenia, nesie, pochopitelné,
niektoré stopy nedostatkov rastu, metodologic-
kých neujasněn ostí, či jednostranného zjednodu-
šujúceho oisvetlenia skúmaného obdobia. Vývojo-
vé tendencie, ktoré poznamenali toto obdobie,
stavali sa proti sebe často ako nezlučitelné, ne-
zmieriteïne antagonistické, i keď sa v iskutočnosti
v dialektickéj protikladnosti podmieňovali a na
seba nadväzovali. Na úkor estetických kritérií