205

Schopný jednoznačné a uspokojiv o odpovedať,
bude třeba dokončit a završit’ nielen heuristiku
a vyčerpat' možnosti archívneho -výskumu, ale
bude potřebné vrátit’ sa aj k známému materiálu,
a predovšetkým bude třeba zjemnit’ a prehíbiť
jeho analýzu a osvetlenie. Ak buržoázna výtvarná
historiografia prvej republiky vo svojich fakto-
grafických prácach oscilovala medzi pozitivistic-
kým dejepisom umenia, formálnou analýzou, silné
zastúpenou kultúrno-historickou koncepciou a ide-
alistickým, i keď heuristicky zameraným chápáním
viedenskej školy, ideový a spoločenský přelom sa
Po roku 1948 odzrkadlil vnovom zameraní a v hl’a-
daní nových metod práce aj v oblasti novověkých
výtvarných dějin. Prvé roky budovania disciplíny
spájali intenzívny zber faktografického materiálu
a jeho v podstatě pozitivistickú registraciu a da-
’tovanie so sústredeným záujmom o sociologický
výklad umenia, ktorý pramenil z úsilia výtvarné
umenie vysvětlovat’ ako spoločenský podmieneny
jav. Mechanická aplikácia zásad historického
rnaterializmu sa však najmä v pät'desiatych ro-
koch neobišla bez vulgarizácií; v mnohých
prácach sa dostatečné neprihliadalo k špecific-
kosti umenia a zanedbávali sa subjektivné čini-

tele uměleckého vývoj a. Napriek uvedeným ne-
gativným črtám táto etapa má pre vývoj disciplí-
ny zásadný význam. Posilnila historickosť metody
dějin umenia a ukázala na obmedzenosť poziti-
vizmu i róznych idealistických koncepci!. Po pře-
konaní dogmatických tendencií absolutizujúcich
zjednodušujúci sociologický výklad, postupné sa
prehlbovala a spresňovala marxistická metoda.
Dějiny umenia sa přitom vymanili z izolácie,
nadviazali kontakt s příbuznými disciplínami a
věnovali tiež pozornost novým výsledkom, ku
iktorým dospěl odbor vo isvetovom meradle. Pre
budúcnosť bude musieť marxistický dejepis ume-
nia hlaidať pružnější spósoib osvojovania si no-
vých poznatkov sovietskej umenovedy, no nebude
moct’ obchádzať ani pozitivně i keď parciálně
výsledky, ktoré prináša napr. rozvíjanie ikono-
logickej metody, psychologický výklad umenia a
pod. Musí, naopak využit přínosy týchto špeciál-
nyoh metod, ale súčasne překonat’ jednostrannost’
čiastkových postupov a dospieť ku komplexnému
chápaniu umenia vo všetkých jeho vzťahoch ku
spoločnosti, k realite, k tvorcovi i k zákonitému
procesu jeho vlastného vývoja.

CocTOHiiiic niipoo.ic.Mbi nccjiejxoBamiH nsoópasMTejibHoro
HCKyccTBa b CjioBaKHM b nepnoa. HoBoro BpeMeHH

It3o6pa3HTejibHoe HCKyccTBo b nepnoA Hobofo BpeMeHH
(1520—1918) b uejioM othochtch b cpaBHeHHH c ApeBiieii-
Hihmh nepnoAaMH h nepnoAOM ot 1918 r. k HaHMenee
HCCJleAOBaHHOH OÓA3CTH CJIOBaiJKOH H3o6pa3HTeABHOH HCTO-
PnorpatjiHH. (B CTaTte c03HaTejibH0 oďxoahtch npoóJieMbi
aPXHTeKTypM, kotopbim SyaeT yaejieno ocoßoe BHHManne.)
CoímajiHCTHHecKaH nporpaMMa b oóJiacTH KyjibTypbi, pa3-
PaCoTaHHan nocjie noßeAM TpyAamHXCJI B Oespajie 1948 r.,
Morjia onepeTLCH tojilko Ha cnopaAHnecKHe pesyjibTaTM
(oAHHOHHbie paaóopbi h rpyóbie cyMMapH3Hpyiom.He 3a-
MeTKH) — 3TO KacajIOCb HCCAeAOBaHHH He TOJIbKO B6H-
rCpCKHX H qeiHCKHX ClieiJHajIHCTOB, HO H OCHOBaTeAefi CJIO-
aapKOH H3OÓpa3HTejIbHOH HCTOpHOrpa(|)HH.
B cTpeMAeHHH noHTH HaBCTpeny aKTyajibiiHM oßmecTBen-
Hbim npocbóaM HccJieAOBaHHa npexAe Bcero 6mjih cocpeAo-
roneHbí nocjie mhpoboh bohhh na nepnoA 19 b., npirieM
® óojibniHHCTBe cJiynaeB pasónpaAHCb Bonpoc nepeAOBbix

TpaAHUHH H Bonpoc OTKpbITHH HOBHX KOpueÖ CA0B3HK0H
HapOAHOH UIKOJIbl B H3o6pa3HTeJIbIIOM HCKyCCTBe. PaÓOTa,
npOBCAeHHail OÓíHHMH CHJiaMH COTpyAHHKOB ItHCTHTyTa
TeopHH h HCTopHH CAH, ceTH FaAepeň Bo rjiaBe co CjioBau,-
koh HauHOHajibHoft Fajiepeefi, paóoTHHKOB CjiOBaitKoro hh-
cTHTyra oxpaHH naMHTHHKOB h npHpoAbi, a Taione Apyrnx
HHCTHTyroB (Myseeß) npHBeAa k uejioMy pjtAy bhobl
OÓlHBAeHblX 3KCH03HHHH, MOHOFpa(|)HHeCKHX HyĎJlHKaUHH
h npeACTaBHTeJibiibix chutcsob.
PaóoTa no nccJieAOBaHHio h oueHKe 19 b., ßjiaroAapH
KOTOpOH BbipOCAa ÓOJIbHiaH H3CTB CpeAHeFO HOKOAeHHH
HCTopuKOB, KOHeHHo, HMeeT b ceóe cjieAH HeAOCTaTOHHoro
pocTa, MeTOAOAorHHecKHx HeacHeHocTeň, Kacaeica jih sto
OAHOcTopoHiiero ynpoiuaiomero o6T>HCHeHHH HccjieAyeMoň
snoxH, HJiH KapTorpa<j)HH nepnoAa — TaM ocTaiOTCH ao
chx nop HeHccAeAOBaHHbie MecTa.
Eme óoAbíHHe óejiwe niiTHa HMeeT nepnoA óapoKKo,