DOI Artikel:
Kostrová, Zita: L'udové výtvarné umenie a dnešok
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0230
226
realistického- portrétu a reliéfu. S rozlišováním
týchto sochárs-kych postupov isúvisí napr. aj názor
na problémy priestoru a priestorového cítenia,
ktoré sa v ludovoim umění velmi často mylné in-
te-rpretujú. V ludovom umění isa vyskytuje velké
množstvo' rozličných prvkov, ktoré sa objavujú až
v umění 20. -storočia. V tom tkvie aj příčina, prečo
sú to právě výtvarní umělci, ktorí ludové výtvar-
né umenie ako prví tvorivo zhodnocuji! a rozví-
jajú a prostredníctvom svojej vlastnej tvorby za-
pájajú do rámca komunikácie súčasných umělec-
kých hodnot. Dosíal sa tento vzťah hodnotil iba
z hladiska významu ludového umenia pre tvorbu
profesionálnych umelcov ako1 zdroj domácích in-
špirácií a nadväzovanie na domáce tradicie. No
nemenej významný je aj opačný vzťah. Přínos
týchto1 umelcov pre zachovanie, přechováváme a
ďalšie rozvijanie hodnot ludového umenia a v ňom
najmä jeho národnej svojbytnosti a špecifickosti.
Cize vytváranie kontinuity hodnot, bez ktorej ne-
existuje nijaká národná kultúra. Tento přínos sa
v súčasnoisti oceňuje ako- podklad, ako východisko
pre různorodost jednotlivých národných škol v sú-
časnom umění socialistických krajin.
K tomuto zhodnocovaniu ludového výtvarného
umenia našimi výtvarnými umelcami nedošlo až
po prvej světověj vojně na základe poznania
moderného európskeho umenia, ako sa o tom
velmi často nesprávné píše, ale došlo k němu už
ovela skór. Výtvarní umělci týmto isvojím činom
urobili z ludového umenia živú hodnotu na roz-
diel úd etnografických zbicrok múzeí, kde sa pre-
zentuje iba ako mrtvy doklad kedysi živej funk-
cie, velmi často bez diferenciácie jeho estetických
a uměleckých hodnot. Takýto charakter má váč-
šina muzeálnych zbierok dodnes. A to je ešte ten
lepší případ, keď je ludové umenie aspoň vysta-
vené. Zváčša je uskladněné v depozitároch, širo-
kej veřejnosti prakticky nepřístupných. Aj v tom
sa v ostatných rokoch dejú podstatné změny, ale
ešte stále nie sú doistačujúce.
Z viacerých dóvodov nám dnes o to viac pri-
chodí ocenit’ martinská iniciativu poslednej třeti-
ny minulého storočia, keď >z podnětu spolku Žive-
na bola v Martine roku 1887 usporiadaná velká
výstava (slovenských ludových výšiviek. Túto vý-
stavu možno pokladať u nás za začiatok organi-
zovaného záujmu o ludové výtvarné umenie.
V súvislosti s touto výstavou sa okrem záujmu
o výšivky objavuje aj záujem o širšie súvislosti
jednotlivých prejavov ludového umenia a ludo-
vej kultury vóbec. Myšlienku uspori-adať výstavu
slovenských ludových krojov přijalo valné zhro-
maždenie Živeny už roku 1874. Táto myšlienka
súvisela s celkovou vlnou zvýšeného záujmu o ná-
rodopisné výstavy v druhej polovici 19. storočia
v kultúrnych metropolách Európy, hoci isa vtedy
a potom neskór zdórazňoval, najma u odporcov
a ncprajníkov sloveniskej národnej kultury, jej
skrytý nacionálny, politický a protimaďarský
podtext. Toto pozadie výstava skutočne mala, ale
tým sa jej význam nevyčerpával. Už vtedy sa
okrem1 obratnosti, zručnosti a usilovnoisti vyšíva-
čiek oceňoval aj ich vysoko vyvinutý zmysel pre
formy, tvary a farebnú kompozíciu.
Najviac pre propagovanie tohto podujatia uro-
bil Svetozár Hurban Vajanský, ktorý sa prejavil
ako horlivý spoluorganizátor výstavy. Va jan-
ského záujem o- výtvarné umenie je všeobecne
známy. V jeho literárnej tvorbě sa často objavujú
výtvarné témy alebo postavy umelcov. Ešte čas-
tejšie sú příklady obrazného výtvarného videnia.
V profesionálnom výtvarném umění jeho vkus
bol skór konzervatívny. O to- viac nás udivuje
Vajanského nadšenie a obdiv k ludovému výtvar-
nému umeniu, -ktoré prejavil pri spomínanej mar-
tinskej výstave výšiviek.
Svoju podporu a oslavný hlas dává tejto vý-
stave básník P. O. Hvieizdoslav v básni Eleusiny,
uverejnen-ej v Národných novinách pri příleži-
tosti- otvorenia výstavy. Mali-ar, fotograf, zbera-
teï a etnograf P. Socháň, ktorý má na výstave
o.sobitnú mies-tnosť pre svoju zbierku, vystavoval
okrem výšiviek i ludovú -keramiku, črpáky a roz-
manité predmety ludovej výroby. Okrem iné-ho
aj to svědčí O’ potrebe širšieho prezentovania lu-
dového- umenia, teda ešte živé vedomie súvislosti
a vzájemných vzťahov medzi jednotlivými druh-
mi nielen výtvarného, ale ludového umenia- vóbec.
Vela sa popísalo o nekritickém nadšení a neve-
deckom přístupe týchto začiatočných záujmov a
prístupov k ludovému výtvarnému umeniu.
V mnohem to bola pravda. Predovšetkým v kri-
tike nesprávných názorov o autentickosti a ab-
solútnej nezávislosti ludového výtvarného preja-
vu, alebo v kritike názoru o nemennom stároč-
realistického- portrétu a reliéfu. S rozlišováním
týchto sochárs-kych postupov isúvisí napr. aj názor
na problémy priestoru a priestorového cítenia,
ktoré sa v ludovoim umění velmi často mylné in-
te-rpretujú. V ludovom umění isa vyskytuje velké
množstvo' rozličných prvkov, ktoré sa objavujú až
v umění 20. -storočia. V tom tkvie aj příčina, prečo
sú to právě výtvarní umělci, ktorí ludové výtvar-
né umenie ako prví tvorivo zhodnocuji! a rozví-
jajú a prostredníctvom svojej vlastnej tvorby za-
pájajú do rámca komunikácie súčasných umělec-
kých hodnot. Dosíal sa tento vzťah hodnotil iba
z hladiska významu ludového umenia pre tvorbu
profesionálnych umelcov ako1 zdroj domácích in-
špirácií a nadväzovanie na domáce tradicie. No
nemenej významný je aj opačný vzťah. Přínos
týchto1 umelcov pre zachovanie, přechováváme a
ďalšie rozvijanie hodnot ludového umenia a v ňom
najmä jeho národnej svojbytnosti a špecifickosti.
Cize vytváranie kontinuity hodnot, bez ktorej ne-
existuje nijaká národná kultúra. Tento přínos sa
v súčasnoisti oceňuje ako- podklad, ako východisko
pre různorodost jednotlivých národných škol v sú-
časnom umění socialistických krajin.
K tomuto zhodnocovaniu ludového výtvarného
umenia našimi výtvarnými umelcami nedošlo až
po prvej světověj vojně na základe poznania
moderného európskeho umenia, ako sa o tom
velmi často nesprávné píše, ale došlo k němu už
ovela skór. Výtvarní umělci týmto isvojím činom
urobili z ludového umenia živú hodnotu na roz-
diel úd etnografických zbicrok múzeí, kde sa pre-
zentuje iba ako mrtvy doklad kedysi živej funk-
cie, velmi často bez diferenciácie jeho estetických
a uměleckých hodnot. Takýto charakter má váč-
šina muzeálnych zbierok dodnes. A to je ešte ten
lepší případ, keď je ludové umenie aspoň vysta-
vené. Zváčša je uskladněné v depozitároch, širo-
kej veřejnosti prakticky nepřístupných. Aj v tom
sa v ostatných rokoch dejú podstatné změny, ale
ešte stále nie sú doistačujúce.
Z viacerých dóvodov nám dnes o to viac pri-
chodí ocenit’ martinská iniciativu poslednej třeti-
ny minulého storočia, keď >z podnětu spolku Žive-
na bola v Martine roku 1887 usporiadaná velká
výstava (slovenských ludových výšiviek. Túto vý-
stavu možno pokladať u nás za začiatok organi-
zovaného záujmu o ludové výtvarné umenie.
V súvislosti s touto výstavou sa okrem záujmu
o výšivky objavuje aj záujem o širšie súvislosti
jednotlivých prejavov ludového umenia a ludo-
vej kultury vóbec. Myšlienku uspori-adať výstavu
slovenských ludových krojov přijalo valné zhro-
maždenie Živeny už roku 1874. Táto myšlienka
súvisela s celkovou vlnou zvýšeného záujmu o ná-
rodopisné výstavy v druhej polovici 19. storočia
v kultúrnych metropolách Európy, hoci isa vtedy
a potom neskór zdórazňoval, najma u odporcov
a ncprajníkov sloveniskej národnej kultury, jej
skrytý nacionálny, politický a protimaďarský
podtext. Toto pozadie výstava skutočne mala, ale
tým sa jej význam nevyčerpával. Už vtedy sa
okrem1 obratnosti, zručnosti a usilovnoisti vyšíva-
čiek oceňoval aj ich vysoko vyvinutý zmysel pre
formy, tvary a farebnú kompozíciu.
Najviac pre propagovanie tohto podujatia uro-
bil Svetozár Hurban Vajanský, ktorý sa prejavil
ako horlivý spoluorganizátor výstavy. Va jan-
ského záujem o- výtvarné umenie je všeobecne
známy. V jeho literárnej tvorbě sa často objavujú
výtvarné témy alebo postavy umelcov. Ešte čas-
tejšie sú příklady obrazného výtvarného videnia.
V profesionálnom výtvarném umění jeho vkus
bol skór konzervatívny. O to- viac nás udivuje
Vajanského nadšenie a obdiv k ludovému výtvar-
nému umeniu, -ktoré prejavil pri spomínanej mar-
tinskej výstave výšiviek.
Svoju podporu a oslavný hlas dává tejto vý-
stave básník P. O. Hvieizdoslav v básni Eleusiny,
uverejnen-ej v Národných novinách pri příleži-
tosti- otvorenia výstavy. Mali-ar, fotograf, zbera-
teï a etnograf P. Socháň, ktorý má na výstave
o.sobitnú mies-tnosť pre svoju zbierku, vystavoval
okrem výšiviek i ludovú -keramiku, črpáky a roz-
manité predmety ludovej výroby. Okrem iné-ho
aj to svědčí O’ potrebe širšieho prezentovania lu-
dového- umenia, teda ešte živé vedomie súvislosti
a vzájemných vzťahov medzi jednotlivými druh-
mi nielen výtvarného, ale ludového umenia- vóbec.
Vela sa popísalo o nekritickém nadšení a neve-
deckom přístupe týchto začiatočných záujmov a
prístupov k ludovému výtvarnému umeniu.
V mnohem to bola pravda. Predovšetkým v kri-
tike nesprávných názorov o autentickosti a ab-
solútnej nezávislosti ludového výtvarného preja-
vu, alebo v kritike názoru o nemennom stároč-