227
Palugytay: V búrkc, olej, před 1934
^oiïi přetrvávaní tvarov, foriem a obsahov ludo-
vého výtvarného um'enia. Nebolo iby mudre so
23!inietnutím omylov odmietať vsetko. Naopak,
^eba vyzdvihnut’ tie pozitivně fakty, ktore mali
význam pře další vývin vztahu k ludovému ume-
^•u. Kritika a prehTad názorov na ludové umenie
si zaslúžili takisto samostatnu pozornost, do-
hadné stádium a spracovanie. Dodnes niektore
z íýchto mylných názorov pretrvavaju, a právě
^reto by mali byť v isúčasnosti predmetom do-
‘j'adnej vedeckej analýzy. Medzi nimi najdole-
zhejšie miesto zaujímajú problémy vzniku ludo-
vého umenia, jeho příčiny a narodna specifickost.
V súvisloisti s martinskou výstavou výšiviek do-
dnes nebol ocenený jeden významný čin tohto
podujatia, ktorý nezůstal bez ďalšieho1 vplyvu.
Je ito stavba drevenej veze ako vchodu do budovy
výstavy od martinského architekta B. Bullu, rodá-
ka z Ústia, z hamej Oravy. Celá stavba tejto veze
bola inspirovaná prvkami oravskej drevenej ar-
chitektúry a možno ju v tejto súvisloisti pokládat
za izačiatok uvedomovania významu 1’udovej ar-
chitektúry ako východiskového, základného or-
ganizujúceho prvku hmotnej 1’udovej kultúry. Na
dokreslenie představy, v akej sa martinská vý-
stava výšiviek odehrávala, třeba dodat’, že bola
Palugytay: V búrkc, olej, před 1934
^oiïi přetrvávaní tvarov, foriem a obsahov ludo-
vého výtvarného um'enia. Nebolo iby mudre so
23!inietnutím omylov odmietať vsetko. Naopak,
^eba vyzdvihnut’ tie pozitivně fakty, ktore mali
význam pře další vývin vztahu k ludovému ume-
^•u. Kritika a prehTad názorov na ludové umenie
si zaslúžili takisto samostatnu pozornost, do-
hadné stádium a spracovanie. Dodnes niektore
z íýchto mylných názorov pretrvavaju, a právě
^reto by mali byť v isúčasnosti predmetom do-
‘j'adnej vedeckej analýzy. Medzi nimi najdole-
zhejšie miesto zaujímajú problémy vzniku ludo-
vého umenia, jeho příčiny a narodna specifickost.
V súvisloisti s martinskou výstavou výšiviek do-
dnes nebol ocenený jeden významný čin tohto
podujatia, ktorý nezůstal bez ďalšieho1 vplyvu.
Je ito stavba drevenej veze ako vchodu do budovy
výstavy od martinského architekta B. Bullu, rodá-
ka z Ústia, z hamej Oravy. Celá stavba tejto veze
bola inspirovaná prvkami oravskej drevenej ar-
chitektúry a možno ju v tejto súvisloisti pokládat
za izačiatok uvedomovania významu 1’udovej ar-
chitektúry ako východiskového, základného or-
ganizujúceho prvku hmotnej 1’udovej kultúry. Na
dokreslenie představy, v akej sa martinská vý-
stava výšiviek odehrávala, třeba dodat’, že bola