DOI Artikel:
Kostrová, Zita: L'udové výtvarné umenie a dnešok
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0232
228
M. Bazovský: Šuhaj, olej,, Galéria hlavnébo mest® SSR
Bratislavy
otvorená 3. augusta, keď sa konali aj matičné
slavnosti. Zúčastnilo sa na nich vela Tudí v kro-
joch. I sám B. Bulla bol1 oblečený do oravského
kro ja. Pri tejto příležitosti ,sa prejavil nielen ako
architekt, ale aj ako' ziberatel ludových piesní.
Pre islávnoisiti připravil Kyticu slovenských piesní,
zváčša ludových, fctoré prednřesol martinský spe-
vácky spolok a sám Bulla sa na slávnostiach zú-
častnil ako ispevák a tanečník. Keď roku 1919
B. Bulla zomiera, Národně noviny v nekrologu
zdórazňujú jeho zásluhu na vzbuidení záujmu
o ludové umenie u svojho praktikanta, neskór
architekta, národného umelca Dušana Jurkoviča.
Prednedávnom opät na to1 upozornil arch. I.
Thurzo5 pri příležitosti výstavy D. Jurkoviča
v Bratislavě roku 1971 v recenzi! tejto výstavy.
Túto událost’ spomína tiež F. Žákovec v doteraz
jedinej monografii D. Jurkoviča z roku 1929.
Dušan Jurkovič sa na martinských slávnostiach
zúčastnil ako1 študent a po skončení štúdií sa hlásí
za praktikanta u B. Bullu. Nadšenie, ktoré vzbu-
dila v ňom martinská veža, málo vplyv na jeho
neskoršiu tvorbu. Prejavilo sa to už aj pri jeho
účasti na Národnej1 výstave v Prahe roku 1895, ,
kde spolu S’ arch. M. Urbánkom vystavujú origi'
nálnu valašská dědinu a Jurkovič ešte navyš6
čičmianiske gazdovstvo. Ako vidíme, na začiatku
cielavedcmého záujmu o ludové výtvarné umenic
majú velký podiel právě výtvarní umělci, v tomto
případe u náts najmä architekti. Isté prvky tohto
záujmu možno1 sledovat ešte skór, napr. u maliara '
P. M. Bohúňa. Okrem toho, že sa zaujímal o témy
z 1’udového prostredia, to, že v nich upřednostnil
viac-meinej statické krojované postavy, nás vedh >
k úsudku, že ho přitahovala najmä výtvarná
zaujímavosť a kvalita jednotlivých ludových
krojov. Ostatně aj P. Socháň bol povodně vyško-
lený maliair a fotograf, až neskôr sa přeorientoval
na etnografiím Záujem o výtvarné ludové umem6
je doložitelný aj u umelcov z iných oblastí ume-
nia, ako napr. u spomínaného už Sv. H. Vajan-
ského, P. O. Hviezdoslava alebo u dalších kultúr-
nych činitelov, ako bol A. Pietor a P. Mudroň.
Najváčšiu zásluhu na začiatku rozvij ania tohto >
vztahu má však predovšetkým architekt D. Jur-
kovič. Vo svojej architektonickej tvorbě tvorivo
využívá nielen dekorativně prvky ludovej archi-,
tektúry, ale najmä jej základné dispoizičné a prie-
storové principy. Tieto věci sú sčasti, hoci nie
v plnej sinke, známe. Menej známe je už dnes
Jurkovičovo1 teoreticko-praktické a organizačně
stanovisko k problému záchrany ludového vý-
tvarného umenia. Svoje názory na tento probléru
a konkrétné plány vypracoval ako vedúci pra-1
covník odboru ochrany pamiatok za prvej repub-
liky.6 Z hladiska jeho funkcie má tento jeho při-
stup, pochopitelné, konkrétny charakter, no pra-,
ve v tom je doklad jeho prenikavého perspektiv-
ného chápania uchovania ludového výtvarného
umenia i ludového řemesla pre budúcnosť. Pr>
architektonických pamiatkach vidí možnost zá-
chrany dvojakým spósolbom. Tam, kde je to mož-
né z hladiska ďalšieho vyuižitia, zachovat n‘l
mieste vzniku, a tam, kde to z róznych dóvodoV 1
nie je možné, navrhuje utvořit’ specializován6
múzeá a skanzeny v prírode. Pri stavbách, ktor6
M. Bazovský: Šuhaj, olej,, Galéria hlavnébo mest® SSR
Bratislavy
otvorená 3. augusta, keď sa konali aj matičné
slavnosti. Zúčastnilo sa na nich vela Tudí v kro-
joch. I sám B. Bulla bol1 oblečený do oravského
kro ja. Pri tejto příležitosti ,sa prejavil nielen ako
architekt, ale aj ako' ziberatel ludových piesní.
Pre islávnoisiti připravil Kyticu slovenských piesní,
zváčša ludových, fctoré prednřesol martinský spe-
vácky spolok a sám Bulla sa na slávnostiach zú-
častnil ako ispevák a tanečník. Keď roku 1919
B. Bulla zomiera, Národně noviny v nekrologu
zdórazňujú jeho zásluhu na vzbuidení záujmu
o ludové umenie u svojho praktikanta, neskór
architekta, národného umelca Dušana Jurkoviča.
Prednedávnom opät na to1 upozornil arch. I.
Thurzo5 pri příležitosti výstavy D. Jurkoviča
v Bratislavě roku 1971 v recenzi! tejto výstavy.
Túto událost’ spomína tiež F. Žákovec v doteraz
jedinej monografii D. Jurkoviča z roku 1929.
Dušan Jurkovič sa na martinských slávnostiach
zúčastnil ako1 študent a po skončení štúdií sa hlásí
za praktikanta u B. Bullu. Nadšenie, ktoré vzbu-
dila v ňom martinská veža, málo vplyv na jeho
neskoršiu tvorbu. Prejavilo sa to už aj pri jeho
účasti na Národnej1 výstave v Prahe roku 1895, ,
kde spolu S’ arch. M. Urbánkom vystavujú origi'
nálnu valašská dědinu a Jurkovič ešte navyš6
čičmianiske gazdovstvo. Ako vidíme, na začiatku
cielavedcmého záujmu o ludové výtvarné umenic
majú velký podiel právě výtvarní umělci, v tomto
případe u náts najmä architekti. Isté prvky tohto
záujmu možno1 sledovat ešte skór, napr. u maliara '
P. M. Bohúňa. Okrem toho, že sa zaujímal o témy
z 1’udového prostredia, to, že v nich upřednostnil
viac-meinej statické krojované postavy, nás vedh >
k úsudku, že ho přitahovala najmä výtvarná
zaujímavosť a kvalita jednotlivých ludových
krojov. Ostatně aj P. Socháň bol povodně vyško-
lený maliair a fotograf, až neskôr sa přeorientoval
na etnografiím Záujem o výtvarné ludové umem6
je doložitelný aj u umelcov z iných oblastí ume-
nia, ako napr. u spomínaného už Sv. H. Vajan-
ského, P. O. Hviezdoslava alebo u dalších kultúr-
nych činitelov, ako bol A. Pietor a P. Mudroň.
Najváčšiu zásluhu na začiatku rozvij ania tohto >
vztahu má však predovšetkým architekt D. Jur-
kovič. Vo svojej architektonickej tvorbě tvorivo
využívá nielen dekorativně prvky ludovej archi-,
tektúry, ale najmä jej základné dispoizičné a prie-
storové principy. Tieto věci sú sčasti, hoci nie
v plnej sinke, známe. Menej známe je už dnes
Jurkovičovo1 teoreticko-praktické a organizačně
stanovisko k problému záchrany ludového vý-
tvarného umenia. Svoje názory na tento probléru
a konkrétné plány vypracoval ako vedúci pra-1
covník odboru ochrany pamiatok za prvej repub-
liky.6 Z hladiska jeho funkcie má tento jeho při-
stup, pochopitelné, konkrétny charakter, no pra-,
ve v tom je doklad jeho prenikavého perspektiv-
ného chápania uchovania ludového výtvarného
umenia i ludového řemesla pre budúcnosť. Pr>
architektonických pamiatkach vidí možnost zá-
chrany dvojakým spósolbom. Tam, kde je to mož-
né z hladiska ďalšieho vyuižitia, zachovat n‘l
mieste vzniku, a tam, kde to z róznych dóvodoV 1
nie je možné, navrhuje utvořit’ specializován6
múzeá a skanzeny v prírode. Pri stavbách, ktor6