DOI article:
Kostrová, Zita: L'udové výtvarné umenie a dnešok
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0233
229
Fulla: Požehnanie statku, olej, 193'2, SNG, Bratislava
nemožno takto zachránit, navrhol urobit’ dóklad-
ný siáipis, vyfoitografovanie a dolkumentáciu. Dneš-
né naše názory ani pamiatkárska prax velmi da-
ej od týchto názorov nepokročili. O niektorých
1 Edových stavbách iui nás Jurkovič hovoří, že sú
na- velmi vysekej' technickej a umeleekej úrovni,
^°konca vyššej ako stavby vo Švedsku a1 Norsku,
> ^°ci >sú to krajiny najvačších dřevených stavieb.
Velmi zaujímavý je Juirkovioov projekt zacho-
Va‘nia a ďalšieho pestovania řemesla na odbor-
ných školách ludového priemyslu. Mal přitom
, ^a mysli využitie stáročných skúseností vývinu
; U|dových remesiiei pre modernd priemyselnd
n°bu. Bolo to velmi příbuzné tomu, na čom sta-
vala o niekolko rokov neskór Škola uměleckých
remesiel, založená roku 1928 v Bratislavě. Pre-
sadenie myšlienky pěstovat umělecké řemeslo
v nadväznoisti na domácu íudovoumeleckú reme-
selnú tradíciu sa však viac připisuje ako zásluha
riaditelovi a zakladatelovi tejto' školy J. Vydrovi.
Jurkovičove názory na tuto problematiku boli
však zverejnené niekolko rokov predtým, preto
ich v tejto súvisl'0'siti nemožno jednoducho' prejsť
mlčainím. V isúviislosti so zriad’ovanim odborných
remeselných škol Jurkovič navrhoval popři nich
budovat’ menšie múzeá ludových remesiel, aby
žiaci mohli1 kedykolvelk študovat’ na konkrétnom
materiáli- a „alby duch nového tvorenia išiel
Fulla: Požehnanie statku, olej, 193'2, SNG, Bratislava
nemožno takto zachránit, navrhol urobit’ dóklad-
ný siáipis, vyfoitografovanie a dolkumentáciu. Dneš-
né naše názory ani pamiatkárska prax velmi da-
ej od týchto názorov nepokročili. O niektorých
1 Edových stavbách iui nás Jurkovič hovoří, že sú
na- velmi vysekej' technickej a umeleekej úrovni,
^°konca vyššej ako stavby vo Švedsku a1 Norsku,
> ^°ci >sú to krajiny najvačších dřevených stavieb.
Velmi zaujímavý je Juirkovioov projekt zacho-
Va‘nia a ďalšieho pestovania řemesla na odbor-
ných školách ludového priemyslu. Mal přitom
, ^a mysli využitie stáročných skúseností vývinu
; U|dových remesiiei pre modernd priemyselnd
n°bu. Bolo to velmi příbuzné tomu, na čom sta-
vala o niekolko rokov neskór Škola uměleckých
remesiel, založená roku 1928 v Bratislavě. Pre-
sadenie myšlienky pěstovat umělecké řemeslo
v nadväznoisti na domácu íudovoumeleckú reme-
selnú tradíciu sa však viac připisuje ako zásluha
riaditelovi a zakladatelovi tejto' školy J. Vydrovi.
Jurkovičove názory na tuto problematiku boli
však zverejnené niekolko rokov predtým, preto
ich v tejto súvisl'0'siti nemožno jednoducho' prejsť
mlčainím. V isúviislosti so zriad’ovanim odborných
remeselných škol Jurkovič navrhoval popři nich
budovat’ menšie múzeá ludových remesiel, aby
žiaci mohli1 kedykolvelk študovat’ na konkrétnom
materiáli- a „alby duch nového tvorenia išiel