Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 230
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0234
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
230

v dohřej a krásnej tradicii“. Jurkovičov projekt
bol teda viac a širšie napojený na poměry domá-
ceho prostredia, tradicie, majúc přitom, prirodze-
ne, na zřeteli moderné súčasné i perspektivné
potřeby.
Nie je nezaujímavé, že sa dožadoval velmi
rázné vydania zákona proti vývozu starších umě-
leckých pamiatok. Pokial boli takéto pamiatky
už vyvezené, najma po prvej světověj vojně
(1914—1918), navrhuje, aby sa žiadalo ich vrá-
tenie spät’. Jurikovičov vzťah k ludovej himotnej
kultuře je, ,ako z uvedeného’ vidieť, široký a vše-
stranný. Má rozpätie od nadšeného obdivu cez
umělecké a teoretické zhodnotenie až k širokému
praktickému využitím a k zapojeniu do súčasného
života a do systému uměleckých a kultárnych
hodnot. Celý Jurkovičov přínos do- vztahu k ru-
dovému výtvarnému umeniu nie je dodnes nále-
žité doceněný. Ak sa uvažuje o význame ludového
umenia pre moderné slovenské umenie, hodnotí
sa predovšetkým najviac v oblasti malby a po
druhej světověj vojně i v slovenslkom modernem
sochárstve. Na architektáru sa zabúda, heci ako
ukazujú příklady B. Bullu a D. Jurkoviča, stojí
na samomi zaičiatku toh-to záujmu. Málo známe
je napr. spracovanie a vydanie albumu 140 foto-
reprodukcií z diel ludového výtvarného umenia,
ktoré vybral a zozbieral D. Jurkovič na začiatku
nášho storočia. Album vydal A. Schroll7 v troj-
jazyčnej mutácii. Je to album neobyčajne cenný,
pretože zachytává ludové prostredie ešte v auten-
tickom, modernou civilizáciou takmer nedotknu-
tom stave. Sú v ňom vo výbere zachytené takmer
všetky prejavy ludového výtvarného umenia: ar-
chitektura, exteriér a interiér, malby na skle, vý-
šivky, cintoríny, náhrobníky, predmety z kovu,
dřeva, textilu a pod. Je úplné zřejmé, že táto
práca zapůsobila podnětně aj na vydanie Vydro-
vej8 knížky o slovenskej ludovej’ architektúre.
Mnohé z reprodukovaných diel sú totožné s prá-
cami uveřejněnými v Juťkovičovom albume.
V obidvoch spomínaných prácach (v Jurkovičo-
vom albume, ako aj vo Vydrovej knižke) je naj-
viac ukážok z Oravy, čo nás opät’ uvádza do sú-
vislosti is B. Bullom. Podrobná a konkrétna ana-
lýza významu ludového umenia pre tvořivá archi-
tektonická činnost’ D. Jurkoviča tiež čaká na od-
borné zhodnotenie. Výstava tvorby národného

umelca D. Jurkoviča roku 1971 v Bratislavě při'
niesla zaujímavý dokumentačný materiál i k to-
muto problému, žial, nemala sprievodný katalog
vystavených exponátov, čo je pre ďalšiu systema-
tická výskumnú prácu velká škoda.
Po prvej' světověj vojně sa slovenské ludové
umenie alebo> ludové prostredie stává prirodze-
ným programovým východiskovým' bodiom tvor-
by takmer všetkých zakladatelských osobnosti
slovenskej modernej malby. Skoro celá základna
umelečkohistorická literatura zhodne konstatuje-
že sa slovenská moderna malba vyvíja v dvoch
hlavných smeroch. Na jednej straně vo vzťah11
k domácej’ národnej tradicii, pod ktorou sa rozu-
mie predovšetkým ludové umenie, a na druhé]
straně vo vztahu k európskemu vývinu moderne'
ho umenia. Tuto1 všeobecná charakteristiku mož-
no doložit’ rozborom diel jej všetkých’ význam-
ných představitelov. Sú to diela M. Benku, G- >
Mallého, M. Bazovského, J. Alexyho, Z. Palu-
gyaya, neskôr E. Fullu, M. Galandu i mnohých
iných. Ich' přínos a vzťah k ludovému umeniu bol (
už viackrát hodnotený a je viac-menej známy-
Kvůli kontinuitě sledovaného’ problému všimneme
si teraz aspoň základná orientáciu ich záujm11-
Pri Benkovej tvorbě sa zvyčajne zdůrazňuje jeho
východisko viac v ludovej slovesnosti, vo folklo-
re, čo prirodzene, súvisí s epickým a narativnyö1
zameraním jeho tvorby a talentu. No na jeho fa-1
rebnosť nepochybné mala vplyv aj farebnosť lu-
dového kroja a výšivky, v detaile, ale aj v celko-
vej kompozícii a výslednom dojme. Benkove
malby sú nezriedka komponované na bielom pod-
klade a využívajú nielen štruktáru, ale aj biel11
farbu plátna. Kompozícia i farebnosť jeho nie-
ktorých obrazov výrazné pripomenie farebnoist
výšivky na bielom plátně. Benka obdivoval celu
ludová kultáru. Dokladajú to jeho ilustrácie slo-
venských ludových pověstí, rozprávok, uspávaniek 1
ludových piesní, ale aj zbierka keramiky, skloma-
lieb, hudobných nástrojov, najmä husief, výšivieh
a pod. v jeho ateliéri. G. Mallý popři témach .
z městského prostredia pravidelné cestuje za te-
mami po sloveniskom vidieku. M. A. Bazovsky
farebnosťou svojich obrazov, ich psychickým 3
emocionálnym působením má najbližšie k slo-
venským ludovým baladám a piesňam. Bol zná-
my aj ako vynikajúci spevák ludových piesfl1
loading ...