DOI Artikel:
Kostrová, Zita: L'udové výtvarné umenie a dnešok
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0239
235
tvarní umělci. V súčasnosti najdóslednejšie z něho
vychádza další sochár Vladimír Kompánek. Pod-
něty z formálneho bohatstva 1’uidoivej hmotnej
kultúry vo iSivojej isoichárskej tvorbě dalej kulti-
vuje a rozvíja tým, že ich spája is moderným ob-
sahom a isúčasne hladá ich nové spojenie v súčas-
nom živote a životnom prostředí. Okrem spomí-
naných sochárov pribúdajú v období po druhej
světověj vojně aj další umělci, ktorí majú podiel
na tvorivom rozvíjaní ludového výtvarného ume-
nia. Vnášajú do súčasného slovenského umenia
niektoré materiály a techniky, ktoré nachádzame
v ludo.vom umění alebo řemesle. Například drô-
tenú drotársku techniku Pavol Binder. Ale naj-
častejším sochařským materiálom zostáva naďa-
lej dřevo, ktoré stáročia tvořilo 'základný mate-
riál slovenského 1’udového výtvarného umenia
(Ludwik Korkoš).
Nové nadväznosti sa objavia napr. na 1’udovú
grafiku, na tlač a ornament. Po Fullovi je to napr.
E. Zmeták, R. Dúbravec, V. Chmel, J. Baláž a
iní. Ale ešte stále zostávajú niektoré oblasti a od-
vetvia ludového umenia neobjavené a výtvarné
nezhiodnotené. Je to napr. textil, hoci aj tu by
sme mohli uviesť příklad E. Holéczyovej, ktorá
tradičná paličkovaná čípku priviedla do modernej
monumentálnej polohy. Podobné M. Rudavská
využila stará techniku domáceho tkania handrič-
kových kobercov na tkanie moderných textilných
závesov s velmi perspektivným využitím v sáčas-
nom životnom'prostředí.
V uvádzaní a vypočítávání príkladov by sa
dalo ešte pokračovat’. No aj tiestačia na ilustráciu
toho, že příklad a tradicie ludového umenia májá
stále živý a významný podiel na tvorbě súčas-
ného umenia. V skutečnosti niet vari slovenského
výtvarného umelca, ktorý by sa nebol vo svojej
tvorbě pokúsil zaujat stanovisko k tomuto naj-
živšiemu odkazu našej národnej kultárnej minu-
losti. Prête' sa v tejto súvislosti velmi naliehavo,
nie po prvýkrát, vynána otázka, ako sa mohlo
stať, že tento národný umělecký poklad, ktorým
ludové výtvarné umenie nepochybné je, podobné
ako sú ním slovenské ludové rozprávky alebo
celá ludová slovesnosť, nie je dosial náležitou
formou, v prísilušnej šírke a na úrovni dnešnej
výstavnej techniky sprístupnený veřejnosti?
O koliko poznania a zážitkov prichádzajá nielen
nastupuj úce generácie mladých výtvarníkov, ale
aj my všetci.
Za posledných 7—8 rokov sa sice objavilo nie-
kolko zaujímavých pokuisov sprístupniť ludové
výtvarné umenie výstavnou formou, ako napr.
v Slovenskom národnom múzeu v Martine, alebo
v Slovenskem1 národnom múzeu v Bratislavě.
Spoločná výstava obidvoch týchto mázeí na Bra-
tislavskou! hrade roku 1968 sa najviac přiblížila
spósobu, akým by sa trvalá expozícia ludového
výtvarného umenia mohla uberať. No> zároveň
nás tieto výstavy utvrdili v názore, že přechodné
a dočasné riešenie výstavou nie je dnes už nija-
kým riešením. Je najvyšší čas zriadiť v hlavnom
meste Slovenska trvalá expozíciu ludového vý-
tvarného umenia! Presviedča nás o tom aj trvalá
expozícia Oravskej galérie v Dolnom Kubíne,
špecializovanej na ludové výtvarné umenie. Táto
expozícia instalovaná na Slanickom ostrove na
Oravskej priehrade od roku 1971 sa teší neoby-
čajnému zaujmu domácích i zahrainičných náv-
štěvníkův.
Ludové výtvarné umenie tvoří a ešte dlho bude
tvořit spolahlivé zázemie a jeden zo základných
pilierov kontinuity domácej výtvarnej tradicie,
nevyhnutnej i pre súčasnú výtvarná tvorbu. Lá-
kalo a přitahuje záujem nielen umelcov, ale aj
širokých vrstiev našej společnosti pre svoje umě-
lecká, estetická hodnotu, etické poselstvo a v ne-
poslednom řade najma svojím specifickým, sá-
časnému mysleniu velmi blízkým iskratkovitým
obrazovým myšlením. Ludové umenie tvoří spo-
lahlivý a významný základ demokratického cha-
rakteru slovenskej1 národnej kultúry. Právě preto
ešte aj dnes’ móže najmladšia generácia v ňom
objavovať stále nové podněty. I keď prognózy
pre další vývin umenia predpokladajá v sávislosti
s charakterem rozvoja súčasnej civilizácie na-
rastanie internacionálneho v umění s možnosťami
šířit informácie, rozšiřovat spoluprácu a viac
zbližovať jednotlivé národné kultáry.
Napokon třeba povedať, že na tomto prerastaní
ludového umenia doi súčasnosti majú podiel aj
stále sa rozširujúce rady dalších odborníkov a
záujemcov, napr. architektov, pamiatkárov, fil-
mových a televíznydh režisér o v. Vela pre pozna-
nie a šírenie poznatkov o ludovom umění zname-
ná aj pósobenie masovokomunikačných prostried-
tvarní umělci. V súčasnosti najdóslednejšie z něho
vychádza další sochár Vladimír Kompánek. Pod-
něty z formálneho bohatstva 1’uidoivej hmotnej
kultúry vo iSivojej isoichárskej tvorbě dalej kulti-
vuje a rozvíja tým, že ich spája is moderným ob-
sahom a isúčasne hladá ich nové spojenie v súčas-
nom živote a životnom prostředí. Okrem spomí-
naných sochárov pribúdajú v období po druhej
světověj vojně aj další umělci, ktorí majú podiel
na tvorivom rozvíjaní ludového výtvarného ume-
nia. Vnášajú do súčasného slovenského umenia
niektoré materiály a techniky, ktoré nachádzame
v ludo.vom umění alebo řemesle. Například drô-
tenú drotársku techniku Pavol Binder. Ale naj-
častejším sochařským materiálom zostáva naďa-
lej dřevo, ktoré stáročia tvořilo 'základný mate-
riál slovenského 1’udového výtvarného umenia
(Ludwik Korkoš).
Nové nadväznosti sa objavia napr. na 1’udovú
grafiku, na tlač a ornament. Po Fullovi je to napr.
E. Zmeták, R. Dúbravec, V. Chmel, J. Baláž a
iní. Ale ešte stále zostávajú niektoré oblasti a od-
vetvia ludového umenia neobjavené a výtvarné
nezhiodnotené. Je to napr. textil, hoci aj tu by
sme mohli uviesť příklad E. Holéczyovej, ktorá
tradičná paličkovaná čípku priviedla do modernej
monumentálnej polohy. Podobné M. Rudavská
využila stará techniku domáceho tkania handrič-
kových kobercov na tkanie moderných textilných
závesov s velmi perspektivným využitím v sáčas-
nom životnom'prostředí.
V uvádzaní a vypočítávání príkladov by sa
dalo ešte pokračovat’. No aj tiestačia na ilustráciu
toho, že příklad a tradicie ludového umenia májá
stále živý a významný podiel na tvorbě súčas-
ného umenia. V skutečnosti niet vari slovenského
výtvarného umelca, ktorý by sa nebol vo svojej
tvorbě pokúsil zaujat stanovisko k tomuto naj-
živšiemu odkazu našej národnej kultárnej minu-
losti. Prête' sa v tejto súvislosti velmi naliehavo,
nie po prvýkrát, vynána otázka, ako sa mohlo
stať, že tento národný umělecký poklad, ktorým
ludové výtvarné umenie nepochybné je, podobné
ako sú ním slovenské ludové rozprávky alebo
celá ludová slovesnosť, nie je dosial náležitou
formou, v prísilušnej šírke a na úrovni dnešnej
výstavnej techniky sprístupnený veřejnosti?
O koliko poznania a zážitkov prichádzajá nielen
nastupuj úce generácie mladých výtvarníkov, ale
aj my všetci.
Za posledných 7—8 rokov sa sice objavilo nie-
kolko zaujímavých pokuisov sprístupniť ludové
výtvarné umenie výstavnou formou, ako napr.
v Slovenskom národnom múzeu v Martine, alebo
v Slovenskem1 národnom múzeu v Bratislavě.
Spoločná výstava obidvoch týchto mázeí na Bra-
tislavskou! hrade roku 1968 sa najviac přiblížila
spósobu, akým by sa trvalá expozícia ludového
výtvarného umenia mohla uberať. No> zároveň
nás tieto výstavy utvrdili v názore, že přechodné
a dočasné riešenie výstavou nie je dnes už nija-
kým riešením. Je najvyšší čas zriadiť v hlavnom
meste Slovenska trvalá expozíciu ludového vý-
tvarného umenia! Presviedča nás o tom aj trvalá
expozícia Oravskej galérie v Dolnom Kubíne,
špecializovanej na ludové výtvarné umenie. Táto
expozícia instalovaná na Slanickom ostrove na
Oravskej priehrade od roku 1971 sa teší neoby-
čajnému zaujmu domácích i zahrainičných náv-
štěvníkův.
Ludové výtvarné umenie tvoří a ešte dlho bude
tvořit spolahlivé zázemie a jeden zo základných
pilierov kontinuity domácej výtvarnej tradicie,
nevyhnutnej i pre súčasnú výtvarná tvorbu. Lá-
kalo a přitahuje záujem nielen umelcov, ale aj
širokých vrstiev našej společnosti pre svoje umě-
lecká, estetická hodnotu, etické poselstvo a v ne-
poslednom řade najma svojím specifickým, sá-
časnému mysleniu velmi blízkým iskratkovitým
obrazovým myšlením. Ludové umenie tvoří spo-
lahlivý a významný základ demokratického cha-
rakteru slovenskej1 národnej kultúry. Právě preto
ešte aj dnes’ móže najmladšia generácia v ňom
objavovať stále nové podněty. I keď prognózy
pre další vývin umenia predpokladajá v sávislosti
s charakterem rozvoja súčasnej civilizácie na-
rastanie internacionálneho v umění s možnosťami
šířit informácie, rozšiřovat spoluprácu a viac
zbližovať jednotlivé národné kultáry.
Napokon třeba povedať, že na tomto prerastaní
ludového umenia doi súčasnosti majú podiel aj
stále sa rozširujúce rady dalších odborníkov a
záujemcov, napr. architektov, pamiatkárov, fil-
mových a televíznydh režisér o v. Vela pre pozna-
nie a šírenie poznatkov o ludovom umění zname-
ná aj pósobenie masovokomunikačných prostried-