DOI Artikel:
Bottánkova, Eva: Vývin estetiky na Slovensku v rokoch 1945-1975
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0243
239
konkrétny obraz o vývinových tendenciách este-
uky na Slovensku po oslobodení, musíme analyzo-
1 Vať knižné publikácie, články a štúdie z oblasti
estetiky, uverejnené v rokoch 1945—1975.
Pokial ide o1 kniižnú produkciu z oblasti esteti-
ky, možno súhrnne povedať, že kým v prvej pote-
nci tohto obdobia málo převahu vydávanie pre-
kladovej literatúry, v druhej polovici, naopak,
tvořili vačšinu povodné slovenské práce. Na cel-
kovorn počte vydaných knih malí povodné slo-
venské práce podřel přibližné 25 %, překlady rus-
kých a sovietiskych autorov 27,2%, překlady ne-
' řeckých autorov 15,9 °/o, francúzskych autorov
13,6 «/o, českých a bulharských autorov 4,5 % a
Překlady polských, maďarských, talianskych a an-
> glických autorov po 2,3> °/o. Vačšina estetickej' li-
teratúry vychádzala v paťdesiatych rokoch v edí-
ciách Umenie a život a Otázky umenia, od roku
1961 aj v Knižnici estetického vzdelania. Přelo-
mené boli výběry názorov na umenie z diel klasi-
k°v marxizmu-leninizmu,2 niektoré práce ruských
a isovietiskych autorov,3 ako1 aj niektoré význam-
né diela európskej estetiky.4
Celková charakteristiku v tomto období prefe-
rovaných tém a jednotlivých hladísk však do-
> kresluje poměrně velké množstvo článkov a
stúdií publikovaných v odborných časopisoch
1 v dennej tlači. Z analýzy týchto materiálov vy-
plývá, že spočiatku, asi do roku 1950, převládali
v nich diskusie o umění — o podstatě a úlohách
umenia, o ideovosti a perspektivách nového^ ume-
n’a, z ostatných tém napr. problematika estetic-
' kéhoi vkusu a estetickej výchovy. V páťdesiatych
r°koch převládala najmä klasická problematika
nrarxistickej estetiky — problematika spredmetne-
* nia, osvoj enia skutečnosti uměním, zovšeobecne-
n'a a typizácie v umění, problematika uměleckého
nárazu skutečnosti a pod. Vcelku možno povedať,
i Ze pozornost’ sa sústreďovala najmä na gnozeolo-
gické stránky umenia, a vóbec převládali gnozeo-
'°gické tendencie v chápaní a vysvětlovaní pod-
staty a funkcie umenia.
šesťdesiate roky priniesli hlboké premeny a di-
^renciáciu v tendenciách a hladiskách i v štruk-
táre traktovanej problematiky. Na šesťdesiate roky
■ Přitom připadá celá polovica knižných práč, štúdií
a článkov, publikovaných v odbore estetiky za
P°sledných tridsať rokov (a sú to prevažne práce
domácích autorov) — hoci podlá slov Eugena Ši-
múnka v šesťdesiatych rokoch estetika u nás ne-
malá priaznivé podmienky rozvij ať sa ako filozo-
fická disciplína, začala odumierať a smerovať
k isvojmu zániku.5 Co bolo vlastně příčinou tejto
situácie? Šimúnek vidí táto příčinu najmä v jed-
nostranné empiristickej orientácii estetického skú-
mania, v uplatňovaní ontologických a fenomeno-
logických hladísk pri skúmaní uměleckých diel.6
Domnievame sa, že prevládnutie týchto tenden-
cií v našej estetike málo vážné vnútomé dóvody,
ale mate aj nemenej vážné dósledky pre celý jej
další vývin. Súviselo to predovšetkým s istým
ústupom estetiky z jej vlastných pozícií a nasledu-
júcim rozdělením úloh estetiky medzi filozofiou a
umenovednými disciplínami, čo málo napokon za
následok stratu jednotného’ chápania predmetu es-
tetiky a divergentný vývin jednotlivých tendencií.
Umenovedné disciplíny, sledujúce z pochopitel-
ných dóvodov svoje vlastně potřeby, redukovali
estetiku na teóriu umenia, presnejšie na špeciálne
teorie jednotlivých umění, a tak zúžili jej predmet.
Sama estetika, ako sa zdá, predsa len nemala ešte
na Slovensku tákú silnú základnu, aby mohla byť
skutečné samostatná a nezávislá, a přete1 v podsta-
tě rezignovala na rozvijanie systému všeobecnej
estetiky a všeobecnej teorie umenia. Navýše práca
s konkrétným materiálem, na ktorú sa orientovali
umenovedné disciplíny, jej1 dávala záruku, že sa
estetika takto vyhne úskaliam Spekulativně kon-
struovaných teorií. Tento stav, zdánlivé pohltenie
estetiky umenovednými disciplínami, nie je ničím
nezvyčajným, v dějinách európskej estetiky sa
s ním střetáváme viackrát; je však zaujímavé, že
k tomuto rozptylu záujmov estetiky u nás dochádza
v čase, keď napr. v Sovietskom zväze, ale aj v Ce-
chách dochádza, naopak, ku koncentrácii.
Nedostatek všeobecnej estetiky a všeobecnej
teorie umenia sa prejavil množstvem róznych ten-
dencií a koncepcií, obchádzajúcich klasická prob-
lematiku estetiky. Filozofia tiež participovala na
rozpracovaní niektorých čiastkových otázek este-
tiky a přispěla najmä v prácach Vladimíra Broží-
ka7 a Teodory Kuklinkovej8 k rozvinutiu mar-
xisticky chápanej teorie estetickej a umeleckej
hodnoty,9 k utvoreniu axiologickej tendencie
v slovenskej estetike. Pre samu estetiku sa právě
akceptovanie axiologického hfadiska javilo ako
konkrétny obraz o vývinových tendenciách este-
uky na Slovensku po oslobodení, musíme analyzo-
1 Vať knižné publikácie, články a štúdie z oblasti
estetiky, uverejnené v rokoch 1945—1975.
Pokial ide o1 kniižnú produkciu z oblasti esteti-
ky, možno súhrnne povedať, že kým v prvej pote-
nci tohto obdobia málo převahu vydávanie pre-
kladovej literatúry, v druhej polovici, naopak,
tvořili vačšinu povodné slovenské práce. Na cel-
kovorn počte vydaných knih malí povodné slo-
venské práce podřel přibližné 25 %, překlady rus-
kých a sovietiskych autorov 27,2%, překlady ne-
' řeckých autorov 15,9 °/o, francúzskych autorov
13,6 «/o, českých a bulharských autorov 4,5 % a
Překlady polských, maďarských, talianskych a an-
> glických autorov po 2,3> °/o. Vačšina estetickej' li-
teratúry vychádzala v paťdesiatych rokoch v edí-
ciách Umenie a život a Otázky umenia, od roku
1961 aj v Knižnici estetického vzdelania. Přelo-
mené boli výběry názorov na umenie z diel klasi-
k°v marxizmu-leninizmu,2 niektoré práce ruských
a isovietiskych autorov,3 ako1 aj niektoré význam-
né diela európskej estetiky.4
Celková charakteristiku v tomto období prefe-
rovaných tém a jednotlivých hladísk však do-
> kresluje poměrně velké množstvo článkov a
stúdií publikovaných v odborných časopisoch
1 v dennej tlači. Z analýzy týchto materiálov vy-
plývá, že spočiatku, asi do roku 1950, převládali
v nich diskusie o umění — o podstatě a úlohách
umenia, o ideovosti a perspektivách nového^ ume-
n’a, z ostatných tém napr. problematika estetic-
' kéhoi vkusu a estetickej výchovy. V páťdesiatych
r°koch převládala najmä klasická problematika
nrarxistickej estetiky — problematika spredmetne-
* nia, osvoj enia skutečnosti uměním, zovšeobecne-
n'a a typizácie v umění, problematika uměleckého
nárazu skutečnosti a pod. Vcelku možno povedať,
i Ze pozornost’ sa sústreďovala najmä na gnozeolo-
gické stránky umenia, a vóbec převládali gnozeo-
'°gické tendencie v chápaní a vysvětlovaní pod-
staty a funkcie umenia.
šesťdesiate roky priniesli hlboké premeny a di-
^renciáciu v tendenciách a hladiskách i v štruk-
táre traktovanej problematiky. Na šesťdesiate roky
■ Přitom připadá celá polovica knižných práč, štúdií
a článkov, publikovaných v odbore estetiky za
P°sledných tridsať rokov (a sú to prevažne práce
domácích autorov) — hoci podlá slov Eugena Ši-
múnka v šesťdesiatych rokoch estetika u nás ne-
malá priaznivé podmienky rozvij ať sa ako filozo-
fická disciplína, začala odumierať a smerovať
k isvojmu zániku.5 Co bolo vlastně příčinou tejto
situácie? Šimúnek vidí táto příčinu najmä v jed-
nostranné empiristickej orientácii estetického skú-
mania, v uplatňovaní ontologických a fenomeno-
logických hladísk pri skúmaní uměleckých diel.6
Domnievame sa, že prevládnutie týchto tenden-
cií v našej estetike málo vážné vnútomé dóvody,
ale mate aj nemenej vážné dósledky pre celý jej
další vývin. Súviselo to predovšetkým s istým
ústupom estetiky z jej vlastných pozícií a nasledu-
júcim rozdělením úloh estetiky medzi filozofiou a
umenovednými disciplínami, čo málo napokon za
následok stratu jednotného’ chápania predmetu es-
tetiky a divergentný vývin jednotlivých tendencií.
Umenovedné disciplíny, sledujúce z pochopitel-
ných dóvodov svoje vlastně potřeby, redukovali
estetiku na teóriu umenia, presnejšie na špeciálne
teorie jednotlivých umění, a tak zúžili jej predmet.
Sama estetika, ako sa zdá, predsa len nemala ešte
na Slovensku tákú silnú základnu, aby mohla byť
skutečné samostatná a nezávislá, a přete1 v podsta-
tě rezignovala na rozvijanie systému všeobecnej
estetiky a všeobecnej teorie umenia. Navýše práca
s konkrétným materiálem, na ktorú sa orientovali
umenovedné disciplíny, jej1 dávala záruku, že sa
estetika takto vyhne úskaliam Spekulativně kon-
struovaných teorií. Tento stav, zdánlivé pohltenie
estetiky umenovednými disciplínami, nie je ničím
nezvyčajným, v dějinách európskej estetiky sa
s ním střetáváme viackrát; je však zaujímavé, že
k tomuto rozptylu záujmov estetiky u nás dochádza
v čase, keď napr. v Sovietskom zväze, ale aj v Ce-
chách dochádza, naopak, ku koncentrácii.
Nedostatek všeobecnej estetiky a všeobecnej
teorie umenia sa prejavil množstvem róznych ten-
dencií a koncepcií, obchádzajúcich klasická prob-
lematiku estetiky. Filozofia tiež participovala na
rozpracovaní niektorých čiastkových otázek este-
tiky a přispěla najmä v prácach Vladimíra Broží-
ka7 a Teodory Kuklinkovej8 k rozvinutiu mar-
xisticky chápanej teorie estetickej a umeleckej
hodnoty,9 k utvoreniu axiologickej tendencie
v slovenskej estetike. Pre samu estetiku sa právě
akceptovanie axiologického hfadiska javilo ako