DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Výstavba Slovenska v rokoch 1945-1975 v zrkadle architektúry
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0250
246
Dom fkuilitúmej irekreácie ROH v Bratislavě. Projektovali F.'Koníček, J. Skočelk, L. TM. Fioltografia z archívu ZSA
likliniky a vežiakovej lóžkovej časti. Prvou vel-
kou realizáciou bola Městská nemocniíca v Brati-
slavě na Kramároch (Š. Imrich, O. Černý, R. Pas-
tor, J. Rajchl, M. Šavlík). Jej riešenie, výhodné
z hTaidiska lekárskeho vyšetrenia a ošetrenia, má
však aj svoje nevýhody: vytráca sa intimita, úzké
chodby pósobia stiesneným1 dojmom. Póvodný zá-
měr bol velkorysejší; nedostatky vyplynuli pře-
vážné zo zlej realizácie, do značnej miery spóso-
benej jej separováním od projektanta. Psycholo-
gicky značné lepšie pósobí přístavba dětského pa-
vilónu nemocnice v Žiline (M. Šavlík).
Památníková tvorba povojnových rokov, po-
zostávajúca z váčšieho počtu ekonomicky menej
náročných realizácií, vrcholí na sklonku páťde-
siatych rokov v Bratislavě Slavínom od J. Svetlí-
ka. Monumentálna stavba klasicky vyvážených
proporcií značí skór vyvrcholenie a ukončenie
jednej epochy než východisko pre další vývin.
Koncem páťdesiatych rokov oživa aj výstavba
rekreačných oblastí, najmá Vysokých a Nízkých
Tatier. Z vydařených realizácií třeba spomenúť
zotavovňu Partizán v Jasnej od A. Cimermanna
a E. Hejtmánka, no najmá lahkú, radostná archi-
tekturu funkčně výborné riešeného1 Domu kultúr-
nej rekreácie ROH pod Bratislavským hradom od
F. Končeka, I. Skočka a L. Titla; spomenutí ar-
chitekti na nej uplatňujú svoj osobitý štýl, ktorý
neskór badat aj na Dome odborov, na sídlisku
Dúbravka-Záluhy a na iných bratislavských stav-
bách. Vedno s E. Jendrejákom navrhli aj dispo-
zičně i esteticky velmi dobrý Internát Jura Hron-
ca v Bratislavě s výrazným členěním hmot podlá
funkcií; ubytovacia časť je v doskovom vežiaku,
kým všetok společenský život isa odohráva v hori-
zontálnej časti, doriešenej funkčně i výtvarné.
Dom fkuilitúmej irekreácie ROH v Bratislavě. Projektovali F.'Koníček, J. Skočelk, L. TM. Fioltografia z archívu ZSA
likliniky a vežiakovej lóžkovej časti. Prvou vel-
kou realizáciou bola Městská nemocniíca v Brati-
slavě na Kramároch (Š. Imrich, O. Černý, R. Pas-
tor, J. Rajchl, M. Šavlík). Jej riešenie, výhodné
z hTaidiska lekárskeho vyšetrenia a ošetrenia, má
však aj svoje nevýhody: vytráca sa intimita, úzké
chodby pósobia stiesneným1 dojmom. Póvodný zá-
měr bol velkorysejší; nedostatky vyplynuli pře-
vážné zo zlej realizácie, do značnej miery spóso-
benej jej separováním od projektanta. Psycholo-
gicky značné lepšie pósobí přístavba dětského pa-
vilónu nemocnice v Žiline (M. Šavlík).
Památníková tvorba povojnových rokov, po-
zostávajúca z váčšieho počtu ekonomicky menej
náročných realizácií, vrcholí na sklonku páťde-
siatych rokov v Bratislavě Slavínom od J. Svetlí-
ka. Monumentálna stavba klasicky vyvážených
proporcií značí skór vyvrcholenie a ukončenie
jednej epochy než východisko pre další vývin.
Koncem páťdesiatych rokov oživa aj výstavba
rekreačných oblastí, najmá Vysokých a Nízkých
Tatier. Z vydařených realizácií třeba spomenúť
zotavovňu Partizán v Jasnej od A. Cimermanna
a E. Hejtmánka, no najmá lahkú, radostná archi-
tekturu funkčně výborné riešeného1 Domu kultúr-
nej rekreácie ROH pod Bratislavským hradom od
F. Končeka, I. Skočka a L. Titla; spomenutí ar-
chitekti na nej uplatňujú svoj osobitý štýl, ktorý
neskór badat aj na Dome odborov, na sídlisku
Dúbravka-Záluhy a na iných bratislavských stav-
bách. Vedno s E. Jendrejákom navrhli aj dispo-
zičně i esteticky velmi dobrý Internát Jura Hron-
ca v Bratislavě s výrazným členěním hmot podlá
funkcií; ubytovacia časť je v doskovom vežiaku,
kým všetok společenský život isa odohráva v hori-
zontálnej časti, doriešenej funkčně i výtvarné.