Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 252
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0256
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
252


Sídlisko štrkovec v Bnatóslave. Fotografoval I. Kozáček

podnes napr. všetky linky električiek prechádzajú
spodnou častou námestia SNP. Budúca výstav-
ba 150-tisícovej Petržalky, najkolosálnejší podnik
komiplexnej výstavby v celej CSSR, vynucuje si
prepojenie Dunaja mostmi v mno'žstve a kapacitě,
ktorá postačí pre rýchly styk medzi obidvoma
městskými celikami aj pre tranzitnú dopravu. Naj-
váčší z nich, dynamických linii, most SNP (L.
Kušnír, J. Laciko, I. Slameň) už .stojí. Vybudoval
sa televíizny areál v Mlynskej dolině (J. Struhař,
O. Maňková, V. Čurilla) i nová televízna veža
na Kamzíku (J. Tomašák, S. Májek, J. Kozák a i.)
a buduje sa komplex Slovenského rozhlasu (Š.
Ďurkovič, B. Kyzlink, Š. Svetko) s hlavnou budo-
vou tvaru prevrátenej pyramidy. Začala sa vý-
stavba nového kultúrneho centra v oblasti býv.
Apolky (I. Barta, J. Steller).
Vývin slovenskej1 architektury v období 1945—
1975 isa neraz liberal klukatými cestami. Ak ju
však máme vyhodnotit celkove, ani1 si neuvědo-
mujeme, aká je vo svojich vrcholných dielach

dobrá. Kritizujúc jej nedostatky, posudzujeme
spravidla chyby jej realizácie, a nie chyby pro-
jektu. A či skutočne používá architektúra tvořivá
metodu socialistického realizmu? Architektúra je
užité umenie. Realistická architektúra je taká,
ktorá dobré plní svoj účel, ktorá je funkčná. Socia-
listická má byť svojím obsahom, má teda slúžiť so-
cialistickej spoločnosti, sociálnej rovnosti, zodpo-
vedať socialistickým vzťahom medzi luďmi. Vr-
cholné diela slovenskej architektúry — či už spo-
menieme areál VŠP v Nitře alebo bratislavský
Dom kultúrnej rekreácie ROH, Múzeum SNP
alebo krematorium, Chrenovú alebo Štrbské Pleso
— plné zodpovedajú obidvom týmto požiadavkám.
Dóvod na sebauspokojenie to však nie je. Život
ide ďalej a s ním aj vývin architektúry. Architek-
túra luďom organizuje život, utvára ich náladu,
ovládá ich pohyb a čas — a tu sme predsa len na-
šim novým sídliskám stále cosi dlžní. Navýše,
i u nás sa střetáváme so stavbami, ktoré necitlivý-
mi tvarmi alebo neludským meradlom ničia krásu
v ich okolí. Sebakult architekta sa može prejaviť aj
neprimeranými dimenziami, resp. samoúčelným,
nefunkčným tvarom. Svojiskosť našej architektúry
sme kedysi mylné hladali vo vypožičiavaní si
ludových foriem bez toho, že by sme si boli uvě-
domili, že ludové umenie samo čerpá z profesio-
nálneho umenia, spravidla minulej epochy. Svoj-
skoisť našej. architektúry by mala ispoičívať v čomsi
inom. Máme to šťastie, že žijeme v krajině krás-
nej ako1 máloktorá na svete. Specifikum našej
architektúry by málo tíkvieť v jej citlivom, ne-
vtieravom dotváraní. Mala by to byť architektúra
lahlká, slnečná, nepatetická, pestrá, zrozumitelná,
rešpektujúca přírodu už pri svojom vzniku, ar-
chitektúra roizdávajúca luďom radost zo života.
Tak isi napokon představujeme architektúnu so-
ci alistickej spoločnosti.

Literatura
KUSŸ, M. : Páťdesiat rokov slovenskej architektúry. Pro-
jekt, 1968, č. 10, s. 208—219.

Vývoj architektúry ina Slovensku od roku 1945. Upravil
K. G. Projekt, 1959, č. 8—9, is. 106—109.
Rozličné monografie v časopise Projekt, 1959—1975.
loading ...