DOI article:
Miklós, Péter: K problematike barokových oltárov v Trnave
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0268
264
K problematíke barokových oltárov
v Trnavě
PETER MIKLOŠ
Od konca 16. storočia až do druhej polovice
18. storočia výsadné postavenie v krajinách Ra-
kúsko-uhorskej monarchie zaujala vysoká šlach-
ta a cirkevná hierarchia, ktorá využila svoju poli-
tická a hospodársku moc vo svoj prospěch a na
úkor oistatných vr.stiev obyvatelstva. V ideologic-
kom -boji zvíťazila katolička protireformácia,
ktorá použila na dosiahnutie svojich cielov všet-
ky možnosti poskytované cirkevnou organizáciou,
pro.strední-ctvom ikto-rej prenikla do- všetkých hori-
zontov barokovej kultury a umenia.
Na Slovensku, a právě tak v celom Uhorsku,
stala sa centrom rekatolizácie a velkým středis-
kem1 barokového umenia Trnava, kde sa před
tureckou rozpínavosfou roku 1543 uchýlilo ostři-
homské arcibisikupstvo. Už v rokoch 1561 —1567
tu působí m-iisia jezuitov, ktorá na protestantskom
slovenskom území má spočiatku neúspěchy. Pozí-
cie katolíckej církvi sú ešte slabé a váčšina šlachty
je nekatolická.
Jezuiti začali systematická činnost’ až za Petra
Pázmánya, -keď roku 1616 otvorili v Trnavě je-
zuitské kolégium. Katolička církev si uvědomila,
že jej úspěch závisí predovšetkým od ideologie -
kej, vý-chovnej a kultúrno-o-svetovej práce, ktorá
by prinavrátila vysoká šlachtu ,,-pravej viere“
a posilnila cirkevná moc. Vymenovanie Petra
Pázmánya za kardinála roku 1629 znamenalo po-
silněme protireformácie v Uhorsku. Dňa 12. mája
1635 podpísal Pázmány v Bratislavě zakladaciu
listinu katolíckej trnavskej univerzity, ktorá zve-
ril do jezuitských rúk. Jej účel a ciel’ bol jasný —
spočiatku mala iba filozofická a teologická fa-
kultu, až roku 1667 otvorili právnická fakultu
a roku 1748 lekársku fakultu. Tak ako na všet-
kých vysokých školách „katolického baroka“,
aj tu -bolo všetko určené duchom protireformač-
ného katolicizmu.
Počas stavovských povstání sa jezuiti -střetli
s nepriatelskými postojmi nekatolíkův; napr. za
Imricha Thökölyho ich roku 1683 vyviezli za
město.1 Tieto a podobné, v podstatě málo vý-
znamné incidenty nemohli ohrozit’ ich rozhodu-
júci vplyv na niekolko tisíc študentov univerzity
a na tisíc gymnazistov.
V Trnavě -sa jezuiti udržali až do roku 1773,
-keď ich řehola bola za Márie Terézie zrušená
a univerzita -roku 1777 přeložená do Budína.
V 17. a v 18. storočí nastáva v Trnavě v důsled-
ku vhodných spoločensko-ekonomických podmie-
nok velká stavitelská aktivita. Peter Pázmány
roku 1629 věnoval 140 000 zlatých na úpravu
kostola sv. Mikuláša, ktorý používalo ostřihom-
ské-arcibiskupstvo. V druhej polovici 17. storočia
přestavovali veže kostola a v prvej polovici 18.
storočia za arcibiskupa Imricha Esterházyho při-
stávali k severnej straně trojlo-dia baroková ka-
plnku.
S menom Petra Pázmánya a palatína Mikuláša
Esterházyho je spojená realizácia plánu jezuitskej
rezidencie v Trnavě. Najprv sa z toh-to plánu
uskutečnila stavba jezuitského univerzitného kos-
tola v rokoch 1628—1637, ktorý zasvätili sv. Já-
novi Krstitelovi. S-účasne prebiehala přestavba
františkánského kostola v barokovom slohu
Trnava, kostol sv. Mikuláša, neskororenesančný oltář Všet-
kých svátých. Autoro-m všetkých fotografií je P. Mikloš
K problematíke barokových oltárov
v Trnavě
PETER MIKLOŠ
Od konca 16. storočia až do druhej polovice
18. storočia výsadné postavenie v krajinách Ra-
kúsko-uhorskej monarchie zaujala vysoká šlach-
ta a cirkevná hierarchia, ktorá využila svoju poli-
tická a hospodársku moc vo svoj prospěch a na
úkor oistatných vr.stiev obyvatelstva. V ideologic-
kom -boji zvíťazila katolička protireformácia,
ktorá použila na dosiahnutie svojich cielov všet-
ky možnosti poskytované cirkevnou organizáciou,
pro.strední-ctvom ikto-rej prenikla do- všetkých hori-
zontov barokovej kultury a umenia.
Na Slovensku, a právě tak v celom Uhorsku,
stala sa centrom rekatolizácie a velkým středis-
kem1 barokového umenia Trnava, kde sa před
tureckou rozpínavosfou roku 1543 uchýlilo ostři-
homské arcibisikupstvo. Už v rokoch 1561 —1567
tu působí m-iisia jezuitov, ktorá na protestantskom
slovenskom území má spočiatku neúspěchy. Pozí-
cie katolíckej církvi sú ešte slabé a váčšina šlachty
je nekatolická.
Jezuiti začali systematická činnost’ až za Petra
Pázmánya, -keď roku 1616 otvorili v Trnavě je-
zuitské kolégium. Katolička církev si uvědomila,
že jej úspěch závisí predovšetkým od ideologie -
kej, vý-chovnej a kultúrno-o-svetovej práce, ktorá
by prinavrátila vysoká šlachtu ,,-pravej viere“
a posilnila cirkevná moc. Vymenovanie Petra
Pázmánya za kardinála roku 1629 znamenalo po-
silněme protireformácie v Uhorsku. Dňa 12. mája
1635 podpísal Pázmány v Bratislavě zakladaciu
listinu katolíckej trnavskej univerzity, ktorá zve-
ril do jezuitských rúk. Jej účel a ciel’ bol jasný —
spočiatku mala iba filozofická a teologická fa-
kultu, až roku 1667 otvorili právnická fakultu
a roku 1748 lekársku fakultu. Tak ako na všet-
kých vysokých školách „katolického baroka“,
aj tu -bolo všetko určené duchom protireformač-
ného katolicizmu.
Počas stavovských povstání sa jezuiti -střetli
s nepriatelskými postojmi nekatolíkův; napr. za
Imricha Thökölyho ich roku 1683 vyviezli za
město.1 Tieto a podobné, v podstatě málo vý-
znamné incidenty nemohli ohrozit’ ich rozhodu-
júci vplyv na niekolko tisíc študentov univerzity
a na tisíc gymnazistov.
V Trnavě -sa jezuiti udržali až do roku 1773,
-keď ich řehola bola za Márie Terézie zrušená
a univerzita -roku 1777 přeložená do Budína.
V 17. a v 18. storočí nastáva v Trnavě v důsled-
ku vhodných spoločensko-ekonomických podmie-
nok velká stavitelská aktivita. Peter Pázmány
roku 1629 věnoval 140 000 zlatých na úpravu
kostola sv. Mikuláša, ktorý používalo ostřihom-
ské-arcibiskupstvo. V druhej polovici 17. storočia
přestavovali veže kostola a v prvej polovici 18.
storočia za arcibiskupa Imricha Esterházyho při-
stávali k severnej straně trojlo-dia baroková ka-
plnku.
S menom Petra Pázmánya a palatína Mikuláša
Esterházyho je spojená realizácia plánu jezuitskej
rezidencie v Trnavě. Najprv sa z toh-to plánu
uskutečnila stavba jezuitského univerzitného kos-
tola v rokoch 1628—1637, ktorý zasvätili sv. Já-
novi Krstitelovi. S-účasne prebiehala přestavba
františkánského kostola v barokovom slohu
Trnava, kostol sv. Mikuláša, neskororenesančný oltář Všet-
kých svátých. Autoro-m všetkých fotografií je P. Mikloš