Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 33
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0037
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
33

a Ukrižovanie. Ostatně výjavy z pašiového cyklu
(resp. ich symboly) zdobia západný portál.
Velmi podrobné a odborné sa ikonografiou obidvoch
Portálov zaoberal E. Marosi.22 Odtrhnutie najdóle-
zitejšej scény pašií — Ukrižovania — od ostatných —
Olivovej hory, Piety a Veraikonu, ktoré sú umiestnené
na západnej straně — nepovažuje za narušenie hlav-
ného zmyslu ikonografického programu, ktorým je
sprítomnenie Ježišovho utrpenia a pripomenutie tzv.
zázraku zjavenia sa svätej krvi, ktorého tradícia bola
s košickým dómom spájaná. Preto hlavně vyobrazenie
západného portálu vysvětluje tento bádáte! ako
vyrastajúce z vlastnej tradicie kostola, ktorá má byť
reliéfnym předvedením sprítomnená divákovi. K jeho
mterpretácii — velmi výstižnej — azda možno připo-
jil poznámku súvisiacu len s kompozíciou reliéfov.
Vo výzdobě portálov sú niektorými kompozičnými
princípmi odlišené určité skupiny reliéfnych polí. 1 oto
členenie by sme azda mohli považovat za záměrné
diferencovanie zobrazenia světa pozemského a nad-
pozemského. Západný portál striktnejšie než severný
odlišuje ,,dva světy“. Pozemský svět — Modlitba
v záhradě Getsemanskej a Judášov bozk —je umiest-
nený najnižšie a je zobrazený naratívne. Nad tym-
Panónom je umiestnená Pieta — medzičlánok pozem-
ského a nadpozemského světa. V nej sa narativnosť
Prejavila už len jediným prvkom — nad hlavou zopä-
tými rukami jednej zo žien. A nad týmto kultovým
obrazom (nie už scénou!) sa ako symbol nadpozem-
ského světa objavuje Kristova tvář na veraikone
nesenom anjelmi (už celkom odpútaná od póvodnej
scény súcitu a zbožňovania).
Na severnom portále nachádza E. Marosi scény
novozákonného, apokalyptického a legendárného pó-
vodu.23 Najtradičnejšie sa viaže Posledný súd s Ukři-
žováním. Už v Jánovej Apokalypse, ako aj v neskoršej
náboženskej literatuře, obidve události sa dávajú do
súvisu. Hlavným mom mtom v obidvoch prípadoch —
aj v Ukřižovaní, aj Poslednom súde —je súd a roz-
Hšenie „spravoď' ch“ od „zatratených“: raz ako
náznak budúceho velkého súdenia (vyzdvihnutie lotra
Po Kristovej pravici v Ukřižovaní medzi spravodli-
vých), raz ako posledný a neodvolatelný akt, vrcholný
bod kresťanskej viery.
Kým v tomto spojení bývá váčšinou Kristus ako
sudca světa vo výjave Posledného súdu nadradený
Ježíšovi Ukrižovania, t. j. aj umiestnený nad ním
(ako je to napr. na tympanone západného portálu

kostola sv. Vavrinca v Norimberku24), na severnom
portále košického alžbětinského kostola je to naopak.
Aj toto radenie sa azda dá vyvodiť z úsilia o zdórazne-
nie tradicie zázraku svätej krvi, ako ho uvádza Marosi.
Zároveň však v tomto rozmiestnení možno vidieť
i tendenciu, ktorá sa prejavuje v strednej Europe
(a najmä v Nemecku) v 14. storočí. Kříž s ukřižovaným
Kristom sa vyzdvihuje stále vyššie a vyššie ponad
ostatně figúry pašiového výjavu, až sa napokon (napr.
v Thann alebo Ulme) spolu s krížmi a telami obidvoch
lotrov izoluje.25 V Košiciach je tento proces ukončený
— kříže s ukřižovanými tvoria samostatnú skupinu.
Tým sa súčasne podčiarkuje aj motiv súdu aj súvislosť
s reliéfom tympanonu. Zároveň sa však osamostatnili
aj obidve skupiny oplakávajúcich, ktoré tradičné
(v 14. storočí a neskór) dopíňajú pašiovú scénu a stá-
vajú sa jej súčasťou. Marosi nachádza v oddělení
skupiny žien okolo plačúcej Márie od skupiny Jána
s vojakmi (a v ich protipostavení) vyhrotenie ich
protikladnosti. Zároveň předpokládá, že obidve sku-
piny zastupujú alegorické figúry Ecclesie a Synagogy,
ktoré sa povodně objavovali pri výjave Ukrižovania.
Je však otázkou, či oddelenie obidvoch skupin sku-
točne poukazuje na desaťročia neoživovanú tradíciu.
Alegorické postavy Ecclesie a Synagogy neboli nad-
radené, ale rovnocenné „epickým“ postavám z dějo-
vých scén, z ktorých sa postupné vyvinuli skupiny
Márie, Jána a ich sprievod.26 Ecclesia a Synagoga
postupné miznú z vrcholnej pašiovej scény, keď v prie-
behu 14. storočia začala prevládať rozprávačská ten-
dencia.27 Jej zvýraznenie móžeme vidieť aj v obidvoch
skupinách oplakávajúcich pod krížom severného por-
tálu košického dómu. Podobné ako na západnom
portále, kde sa výjav odohráva na zemi, uplatňuje sa
i tu naratívna zložka silnejšie. Sama doska Ukrižovania
sa z tejto tendencie do istej miery vymyká (skór sym-
bolizuje súd ako o ňom rozpráva), pretože sa okami-
hom Kristovej smrti „dostává“ do nadpozemskej
sféry.
Najzretelnejšie sa naratívny spósob podania uplat-
ňuje v prezentácii skutkov sv. Alžběty Uhorskej.
L. Gerevich vysvětluje nahromadenie niekofkých
scén na obidvoch doškách s týmto námetom len ako
kompozičný problém.28 E. Marosi sleduje len logic-
kosť zaradenia týchto výjavov do celkového ikono-
grafického programu. Na základe textu evanjelistu
Marka objavuje logickú nadváznosť na ostatně došky
severného portálu v tom, že zastupujú dielo milo-
loading ...