Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 56
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0060
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Príspevok k problematike vzťahov
rakúskeho a slovenského tabulového
maliarstva v druhej štvrtine 15. storočia

JÁN BAKOŠ

Úvod1

Na území západného Slovenska sa našlo viacero
tabulových malieb, ktoré nezastierajú bezprostředná
súvislosť s viedenským maliarstvom prvej polovice
15. storočia. Cestu, ktorou sa tieto diela na naše
územie dostali však nepoznáme, rovnako nie sú isté
povodně náleziská jednotlivých súborov malieb.
Takýmito dielami sú například štyri pašiové obrazy,
ktoré sa zo zbierky M. Jankovicha dostali sčasti do
Budapešti a sčasti do Viedne,2 dalej dve tabule s vy-
obrazeniami svätic, ktoré sú dnes v Galérii hl. města
SSR Bratislavy.3
Spočiatku sa madarskí bádatelia usilovali zdůraznit
význam a samostatnost uhorského maliarstva a doká-
zat, že tieto a im podobné diela sú výtvormi uhorských
umelcov a ich nepopieratelný vztah k viedenskému
umeniu je len vzťahom poučenia. Pokúšali sa v týchto
dielach nájsť dokonca specifické uhorské črty, ktorými
sa vraj tieto malby zretelne odlišujú od rakúskych
pamiatok.4 Súvislosť spomínaných tabulových obrazov
s viedenským maliarstvom je však taká těsná, že sta-
novisko rakúskych bádatelbv, pripisujúcich tieto diela
priamo viedenskému maliarskemu středisku,5 neskór
přijali aj madarskí vědci.6 Problém sa tým však celkom
neodstránil. Budapeštianske a viedenské pašiové obra-
zy z Jankovichovej zbierky sa připisovali tvorbě tzv.
Majstra Andrejovho oltára, respektive tvorbě tzv.
Majstra lineckého Ukrižovania.7 ale to nič nezměnilo
na skutečnosti, že pochádzajú z Považia, a teda ani
na záhadě ich tunajšieho výskytu.
Bratislavské tabule sa nepodařilo pripísať žiadnemu
už v obrysoch rekonstruovanému viedenskému maj-
strovi, preto sa ako ich autor připustil osobitný bra-

tislavský, geneticky asi z franskej oblasti pochádzajúci
majster,8 ktorý bol, naopak, v poslednom čase sloven-
skou umenovedou nazvaný slovenským.9 Vzťah týchto
diel k viedenskému maliarstvu je sice nepochybný,
otázkou však zostalo, či tieto malby možno pokladať
iba za importované diela viedenských umelcov (alebo
dokonca za import neskorších období), ako sa do-
mnieva rakúska historiografia umenia. Právě relativné
pozoruhodný počet takýchto diel na našom území
viedol dokonca i D. Radocsaya k tomu, aby do kor-
pusu uhorského tabulového maliarstva zařadil via-
cero pamiatok, ktoré nepochybné bytostné súvisia
s rakúskym uměleckým prostředím.10
Základom problému teda je, že tieto diela sice
patria priamo do bezprostředného okruhu vieden-
ského maliarstva a možno ich bez výhrad považovat
za výtvory vo Viedni školených, ba možno aj pracu-
júcich umelcov, zároveň však pochádzajú — v případe
štyroch pašiových obrazov z Viedne a Budapešti
a v případe bratislavských tabúl’11 — zo západného
Slovenska.12 Vzhladom na územnú blízkosť tohto
kraja k Viedni je možné, že išlo o import diel, možno
aj z neskoršieho obdobia. Na druhej straně však počet
diel tohto okruhu nájdených na západnom Slovensku,
v porovnaní s počtom ostatných zachovaných tabu-
lových malieb Slovenska z tých čias, je poměrně
značný. Ich výskyt v jedinej oblasti núti k revízii
otázky : ak by aj išlo o import diel viedenského maliar-
skeho centra na západně Slovensko, nebolo by ná-
padné, aký rozsiahly a sústredený by bol? Nie je
potřebné súčasne předpokládat, že aj tabulové ma-
liarstvo tejto časti dnešného Slovenska bolo vtedy
loading ...