Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 60
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0192
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
60

Niekoïko kaštielov charakterizuj ú dve hranaté
věžovité bašty po boku hlavného priečelia. Prvým
tohto typuje kaštiel’ vo Fričovciach. Postavili ho podlá
návrhu Michala Sorgera z Košic vrokoch 1623—1630,
sgrafitami ho ozdobil Martin Waxman. Povodně ho
obklopovali hradby a na zadnom priečelí mal vežu —
hmotová gradácia bola tým ešte bohatšia. Za výcho-
disko tohto typu sa pokládá kaštiel’ v poïskom Frid-
mane (okolo roku 1600), s podobnými atikami
a s dvorná hranatými baštami po boku.
Na přízemí, kde boli skladovacie priestory, boli
povodně pravděpodobně len strielne, obytná část
bola na poschodí, kde sú okná tiež už změněné.
Postavy v nikách arkatúry pod štítkovou atikou
predstavujú antických bohov a králov (napr. Jána
Hunyadiho, Mateja Korvína, aj Jána Žižku ako
českého krála), ďalej gréckych filozofov a i.
Fričovský kaštiel’ je však skór reprezentačným
sídlom ako pevnostnou stavbou, velké bašty po bokoch
hlavného bloku nemajú privelkú obrannú hodnotu.
Pódorysne je kaštielu vo Fričovciach podobný
kaštiel v Trstíne (prvá polovica 17. storočia), v Nec-
paloch (datovaný roku 1673, zdá sa však, že je starší),
ktorý bol pravděpodobně tiež zakončený atikou,
a kaštiel v Diviakoch z druhej polovice 17. storočia,
so zložitejšou dispozíciou a hmotovou skladbou.
Na najvýraznejších kaštielbch, ale aj na ostatných
stavbách, ktoré vznikli u nás v 16. a 17. storočí,
viditelné sa prejavujú širšie platné principy renesanč-
nej architektonickej tvorby a kompozície; logika
a prehladnosť dispozícií, jednoduchost hmotovej
a priestorovej skladby, tendencia k symetrii a hori-
zontalité, vyvažovaná na kaštielbch aj vertikálnymi
akcentmi, a ukončenosť plasticky pósobiacej hmoty.
Úsiliu po čistých, kubických útvaroch, po horizon-
talité zodpovedalo ukončenie stavby atikou. To platilo
do značnej miery pre celú našu renesančnú architek-
tům, nielen pre kaštiele, najma ak si uvědomíme, že
priečelia ukončené atikou boli v 16. a 17. storočí
ovela početnejšie, ako sa nám podnes zachovali.
Kubické hmoty kaštielov v Betlanovciach a Hájni-
koch sú jednoznačné. Betlanovský kaštiel’je završený
čipkou atiky, hájnický kaštiel rovnou, nezdobenou
atikou ešte dóslednejšie. To platí aj o priečelí bansko-
bystrického thurzovského domu i o jednoduchých
kubických hmotách východoslovenských zvoníc.
Rozbor proporcií objemovej a dispozičnej skladby
viacerých renesančných stavieb, ako aj ich priečelí,

nárysov niektorých detailov, napr. portálov a pasto-
fórií, ukázal, že aj naši renesanční stavitelia mali
tendenciu uplatňovat jednoduché proporčně vztahy,
blížiace sa pomerom celých čísel. Nepředpokládáme
přitom, že by boli pri projektovaní sústavne vychádzali
z takýchto číselných vzťahov. Smerovanie k jednodu-
chosti a jasnosti architektury, vyjadrujúce aj vžívajúce
sa estetické ciele a dobový vkus, skór len stavitelov
mimovolne přibližovalo k takýmto vzťahom.
O jednoduchých hmotových proporciách kaštiela
v Betlanovciach bola už reč (1 : 2, 1 : 1), podobné
proporcie (1 : 2) má pódorys kaštiela v Hájnikoch,
v Klátovej Novej Vsi i v Dolnej Mičinej. Kaštiele
v Bytči, v Humennom a v Necpaloch sú v pódoryse
štvorce. Necpalský kaštiel’ v bočnom pohlade opakuje
vztahy 1 : 2. Pokojnú dispozíciu a skladbu priestorov
mnohých renesančných stavieb podmieňuje aj ich
tvarová podobnost; pri rozbore sa tu často opakujú
rovnoběžné uhlopriečky. Podobnost častí priečelia
v pomere 1 : 2 sa opakuje aj na banskobystrickej
radnici, arkádové priečelie levočskej radnice má
poměr 1 : 3 atď. Pravdaže, tieto vztahy nie sú exaktné
a nemožno ich nájsť všade.
Doplňa ich určitá volnost, nepravidelnost a indi-
viduálně riešenie. To sa osobitne prejavovalo pri
přestavbách (meštianske domy, niektoré kaštiele
a pod.).
Aj ked tendencia k racionálnym vzťahom nie je
špecifickou len v renesančnej architeklúre, a možno ju
sledovat v celom historickom vývine architektúry,
v niektorých obdobiach bola výraznejšia, vedomejšia
a v renesancii sa stala podstatnou, nadobudla novů
kvalitu.
Našu renesanciu všeobecne charakterizuje jedno-
duchost, pokoj. Nie je to však jednoduchost z ne-
dostatku tvořivých schopností, z núdze, ale súvisí
to so zvládnutím podstaty architektonického slohu.
Charakteristické znaky slohu nevidíme len v jed-
notlivostiach týkajúcich sa detailov, článkov a orna-
mentiky. Aj im prislúcha miesto pri hodnotení, ale
ked sledujeme len tieto jednotlivosti, uniká nám
podstata. Charakteristické slohové znaky vychádzajú
z ústredných tvořivých princípov, z dispozičných
a kompozičných zásad.16 Renesančné stavby na Slo-
vensku boli vcelku striedmo zdobené, tým váčšmi
sa na najlepších dielach uplatňuje zvládnutie staveb-
nej hmoty a priestoru. To bolo podstatné: ked sa
zvládla stavebná hmota, stala sa dekorácia druho-
loading ...