Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

77


Radota — nadokenná římsa a oblačný otvor

Nová konccpcia stavebnej etapy začlenila starší
objekt do dispozície celkom organicky. Prakticky
využila jeho rozsah a aditívnym spósobom rozšířila
priestorovú skladbu kaštieTa.
Okenné otvory na poschodí, ktoré sa zachovali
v póvodnom rozsahu, majú šambrány a nadokenné
římsy vymurované plasticky z telily a vyfbrmované
omietkou. Šambránu tvoří len plastická objímajúca
lišta. Nadokenná římsa má zjednodušený renesančný
tvar bez profilu simy. V najstaršom objekte boli okná
zamurované, resp. rozšířené do jednotnej symetricky
rozloženej koncepcie nového kaštiela. Hlbkovými
sondami sa zistilo, že okná na přízemí majú póvodnú
vonkajšiu špaletu, rozšírenú pri neskorších úpravách
stnerom nadol o 35 cm. Dolné okná teda menia svoje
výškové proporcie. Kedže sa tu nezistili stopy po
nadokenných římsách okenných otvorov, dochádzame
k závěru, že architektívna tektonika týchto otvorov

bola vyjádřená len jednoduchou šambránou, t. j.
šambránou s jednoduchou plastickou obiehajúcou
lištou. Ak si dáme do súvislosti okno na přízemí
s oknom na poschodí, dostáváme z hladiska umelccko-
historického špecifický výraz,; z hladiska formy je
okno neskororenesančné, avšak váčší akcent na oknách
poschodia je už ranobarokový.
Pre slovenské renesančné kaštiele v 16. a predo-
všetkým v 17. storočí je typická ich obranná funkcia.
Neoddělitelnou súčasťou týchto kaštielbv sú strielne.
Klučové strielne nachádzame v nárožiach medzi
kratším a dlhším traktom ako micrne vystupujúce


Radota — oporné štítky závesov okien v arkieri na prvom poschodí