98


Přístavba Ústredného štadióna v Kyjeve. Foto F. Kresák

mohutných pilierov po vonkajšom okraji pódorysu.
Bezpečnostnými opatreniami San Paulo připomíná
skór Latinskú Ameriku ako Európu. Stavebné podob-
ný, avšak mencj odvážný, je stadión v lýbijskom
Tripolise,59 postavený pre Panarabské hry 1970
podlá projektu britských architektov Munceho a Ken-
nedyho s kapacitou 50 000 sedadiel uprostřed slohovo
i dispozičně uceleného areálu.
Ukážkou vytvárania sa národnej tradicie v stavbě
športových objektov je Estadio Calderon (Atletico
Madrid) z roku 1967, kombinujúci prvky Estadio
Bernabeu a CF Barcelona. Podlá španielskeho zvyku
je čisto futbalový. Ihrisko obieha mohutné trojkrídle
poschodové hïadisko. Južnú stranu uzatvára krytá
tribúna, střechou pripomínajúca Barcelonu, fasádou
zasa Estadio Bernabeu. Aj tu badat značný rozdiel
v kvalitě miest na hlavnej a protiíahlej tribúne.

Aj ďalšie štadióny, vznikajúce alebo přestavované za
povojnovej futbalovej konjunktury Spanielska, majú
spoločné črty: pódorys blízky obdížniku, krytů hlavnú
tribúnu, hïadisko spravidla dodatočne rozšířené na
jej protiíahlej straně a značnú sociálnu diferenciáciu
miest.00
Po skončení rekonštrukcie oblastí zničených oku-
páciou a vojnou budujú sa v ZSSR koncom šesťde-
siatych rokov velké štadióny aj v oblastiach priamo
nespustošených. Vynikajú z nich štadióny v sibírskom
Krasnojarsku a arménskom Jerevane. Prvý z nich,61
od mladého architekta Vitalija Ořechová, stojí upro-
střed města na ostrove v Jeniseji a má kapacitu 40 000
divákov. Kým ešte v Kyjeve bolo hïadisko viazané
starou zástavbou a čiastočne ústupkom prefabrikácii,
v Krasnojarsku ho vybudovali na odvážnej ocelobetó-
novej konštrukcii obojstranne mesiačkového, symet-