Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 120
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0252
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Úvahy o umeleckohistorickom stanovisku
Alberta Kutala
Ján Bakoš

Na závěr zborníka pripájame štúdiu o umelecko-
historickom stanovisku významného československého
historika umenia Alberta Kutala. Keďže analyzuje
základné umeleckohistorické problémy — ako je
možnost umeleckohistorického poznania, chápanie
vývinu, koncepcia uměleckého dieta a pod. — vzta-
huje sa aj na skúmanie dějin architektúry. Tým viac,
že stanovisko, ktoré je tu podrobené rozboru — vý-
vinovo-genetické traktovanie dějin umenia — patří,
ako to nakoniec dokazuji! aj niektoré příspěvky tohto
zborníka, k najrozšírenejším v umeleckohistorickom
bádaní. (Pozn. red.)
„Jak se člověk začne ptát po smyslu umění, je zle.“ .
„Umělecké dílo to je něco zcela konkrétního . . . sleva to jsou
konvence.“
,,Co není v očích není ani v rozumu.“
„Umělecké dílo, řekněme z 15. století... ve své konkrétnosti po-
řád trvá.“
„Jde o poznání minulosti takové jaká byla, i když víme, že ji nelze
postihnout.“1
„Pokud jde o hypotetičnost . . . má jistě pravdu, pokládá-li hy-
potézu za stav vědění, který nezaručuje absolutní jistotu. Ale dě-
jiny umění jsou často odkázány jen na podobnost pravdě. O co
tu jde, je míra této pravděpodobnosti.“2
Teória a filozoíia dějin umenia neboli explicitnými
témami prenikavého bádatelského ducha Alberta
Kutala. Metodická čistota a koncepčná homogénnost
jeho významných umeleckohistorických práč však
svedčia o jednoliatej, krištalicky čistej a vnú torné
logickej „kunsthistorike“3, ktorá ich funduje.Jaroslav
Pěšina a Jaromír Homolka identifikovali v podstatě
súhlasne hlavné zložky Kutalovej metody takto4:
1. Spojenie věcnosti, empirie, induktívneho postupu
s racionalistickosťou, intelektuálnym prístupom, myš-
lienkovým zovšeobecnením, abstrakciou.

2. Vychádzanie z diela a jeho ponímanie ako formy,
ale přitom nie iba ako morfologie. Forma sa chápe
ako súčasť širšej súvislosti zmyslu : a) ako specifický
výtvarný problém; b) ako nástroj myšlienkového
názoru (názorového systému); c) ako súčasť vývinu.5
3. Ciel’om preto nie je interpretácia jednotlivých
diel, ale interpretácia vývinu.
4. Vývin sa chápe najednej straně ako kontinuita,
logická súvislosť, logická línia, nasmerovanie k istému
cieïu, na druhej straně sa netraktuje celkom jedno-
vrstvové, ale viac-menej štruktúrovane a do istej
miery aj dialekticky a ako súbežnosť, kríženie a inter-
akcia niekolkých vývinových radov.6
5. Fundamentálnou ideou Kutalovej filozofie dějin
(středověkého) umenia je koexistencia a dialektika
(napätie a kríženie) dvoch základných názorových
prúdov (ku ktorým neskór pribúda třetí)7 : stredomor-
ského, založeného na pozorovaní reálnej skutečnosti,
ktorý dospieva k plastickej a priestorovej forme, a se-
verského, založeného na abstrakcii, ktorý vyúsťuje
do lineárnosti a kaligrafie.
6. Myšlienka slohovo-vývinovej jednoty druhov
výtvarného umenia. Nie však ako metafyzickej, auto-
matickej a nevyhnutnej zhody, ale ako vzájemného
konkrétné historického pósobenia jedného odboru na
druhý, ich spojov a paralel.
7. Umělecký vývin sa nechápe ako autonómny vý-
vin formy, ale ako historický proces. Je formálnym
vývinom, ale spátým s historickým dianím, predo-
všetkým so sociálno-psychologickými zložkami a filo-
zofickými prúdmi.
8. Ciel’om je preto „postihnutie zmyslu uměleckého
diania“, údajné v zhode s Birnbaumovým vědeckým
ideálom prenikania k skrytým dějinným zákonom,8
a na základe příbuznosti k Rieglovi v jeho spojení
loading ...