Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 24
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0028
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
24

postavenie — Jehan roy de France. Sama forma
komorného závěsného obrazu svědčí o vzrasta-
júcom individualizme. Tento druh umenia ne-
bol určený pre veřejnost’, slúžil v súkromí l’ud-
ského sídla jednotlivcovi a jeho úzkému okruhu.
Formou individuálneho obrazu sa podává spo-
dobenie konkrétnej bytosti. Glorifikácia ustúpila
bokom, na jej miesto nastúpila spomienková
funkcia. Obraz namalovali na predíženie pa-
miatky na Jána, francúzskeho krála. Použitie
profilu súvisí sice asi s rovnakým spósobom zob-
razovania římských cisárov na neskoroantických
minciach, súčasne je však spósobom, ako najdó-
raznejšie zachytit charakteristické črty modelu.
Zároveň si zobrazovaný vytvára svoj vnútorný
svět, vzdialený od světských márností.08 Odvrá-
tený pohl’ad nenadvázuje kontakt s divákom,
stává sa zvláštnym prejavom zvečnenia duchov-
ného i fyzického bytia portrétovaného. V po-
dobizni Jána Dobrého teda převláda kontem-
platívny spomienkový charakter súkromného
portrétu. Maliar tu zvýraznil hodnotu 1’udského
bytia, ktorá vyrástla zo skepticizmu a trpkých
skúseností 1’udstva v prvej polovici 14. storočia.
Glorifikačná funkcia, ktorá je obsahom váčšiny
panovnických portrétov, tu chýba.
Podobného charakteru je portrét Rudolfa IV.
Habsburského, ktorý vznikol takmer paralelné
v českom okruhu.09 Arcivojvoda je sice obráte-
ný k divákovi troma štvrtinami tváře, ale jeho
polosklopené mihalnice, pohlad ponořený do
seba, naznačujú kontempláciu. Korunou sa na-
značuje královská hodnost zobrazeného, a tak
portrét plní aj reprezentatívnu funkciu, ktorá
však nedominuje.
Určité potlačenie reprezentatívnej funkcie
badat i v portrétnej galérii pražského svátovít-
skeho triforia.70 Busty sú umiestnené v priestore
neprístupnom běžnému divákovi a takmer preň-
ho neviditel’nom. Nie sú určené pohladom sú-
časníkov. Celkový program přemyslovskej ga-
lérie v chráme sv. Víta však predsa zostáva vel-
kolepou reprezentáciou královského póvodu,
moci i vztahu k „nadzemskému světu“. Běžné-
mu divákovi je predsa len určená jedna část pa-
novníckej genealogie — imaginatívne náhrobně
portréty predkov, ich ideálne sochárske portré-
ty. Celok čerpá zo všetkých druhov v středověku

používaných portrétnych zobrazení. Kult pred-
kov a reprezentácia královského rodokmeňa sa
prezentujú v přízemných priestoroch chrámu.
Sprítomnenie živých i mrtvých členov panov-
nického rodu i(a ich významných poddaných) sa
deje portrétnymi bustami, umiestnenými v dol-
nom triforiu presbytéria, kým zosobnenie svät-
cov (patrónov říše), Krista a Márie dalšími bus-
tami v hornom triforiu.
Imaginárně portréty panovníkových predkov,
Přemyslovcov, sú v základe ideálno-typické,
ale úmyselne odlišené šatom, gestom i mocenský-
mi atribútmi. Formálně nadvázujú na náhrobky
zhotovované ihned po smrti zobrazeného, samo-
zřejmé, bez možnosti charakterizácie; ich obsah
je však už iný. Sú to v podstatě monumentálně
relikviáre (s ostatkami Přemyslovcov pochá-
dzajúcimi z póvodných hrobov); ich hlavnou
funkciou je reprezentácia významného světské-
ho postavenia a věčného života Přemyslovcov.
Takisto kultová funkcia, uctenie predkov, je tu
silná, je však znova reprezentatívna: najmä
ide o reprezentatívny kult predkov. Středověká
náhrobná tradícia, kde hrala dóležitú úlohu
i komemoratívna funkcia, ktorá tu celkom chý-
ba, je čiastočne pozměněná.
Portrétně busty dolného triforia nadvázujú
v mnohom na francúzsku královskú portrétnu
plastiku (stratený „vis du Louvre“), zlučujú však
niekolko funkcií. Busty zobrazujú nielen živých,
ale aj mřtvych členov rodu (Eliška Přemyslovna,
Ján Luxemburský). Všetky tváře však majú
charakteristické črty — tváře mřtvych možno
výraznejšie ako živých — konkretizované neraz
pohybom hlavy, úsmevom a pod. Funkcia pa-
miatková a kultová sa teda prestupujú. Zákla-
dom je i tu zvečnenie. Umiestnenie portrétov ich
oslobodzuje od funkcie reprezentatívnej. Súčas-
ne sa však takto — zaujatím priestoru patriaceho
už k „mimozemskému světu“ — zosilňuje právě
funkcia nadčasová. Tak ako umiestnenie portrét-
nych plastik mřtvych na přízemí kostola, t. j.
v pozemskom priestore, zabezpečovalo zobraze-
ným stále miesto v pozemskom svete, v památi
žijúcich, aj busty živých umiestnené v „nadzem-
skom“ priestore zaisťujú ich večnú nadzemskú
existenciu.
Tváře svátcov horného triforia majú v niekto-
loading ...