55

ktoré vďaka bohatstvu prameniacemu z rozkve-
tu obchodu a remesiel sa stali strediskami rene-
sančného umenia. Medailérstvo sa tu rozvinulo
s neobyčajnou intenzitou. Sebavedomé meštian-
stvo sa dávalo, tak ako panovníci a kniežatá,
portrétovat na medailách. Podlá velkého množ-
stva zachovaných medailí sa usudzuje, že sa
portrétně medaily stali natolko oblubenými, že
takmer každý, kto aspoň niečo znamenal, dal
si zvěčnit svoju podobu na medaile. Hoci prvý-
mi německými medailami boli tzv. „Verehrpfen-
nige“, razené portréty kniežat zhotovené v ofi-
ciálnych mincovniach na ich reprezentáciu,9 vel-
mi skoro nastal rozvoj německých meštianskych
liatych medailí, ktoré tvoria ťažisko německého
renesančného medailérstva 16. storočia. Tieto
medaily boli, pokial ide o velkost’, malými umě-
leckými dielami, ktoré vznikali mimo oficiálnych
mincovní v dielňach umelcov ako produkty slo-
bodnej umeleckej činnosti.10 Autormi medailí
boli zváčša významní nemeckí sochári, ktorých
tvorba kotvila v rezbárstve alebo v prácach v ka-
meni.11 Nemecké mestá so svojimi univerzitami
boli aj významnými ohniskami vzdělanosti; myš-
lienka renesančného humanizmu sa tu zakoře-
nila velmi hlboko. Úsilie humanistov čo najdó-
kladnejšie spoznať antický svět viedla nielen
k štúdiu latinčiny, ale aj gréčtiny a hebrejčiny,
jazykov Starého a Nového zákona. Dověrné zo-
známenie s touto spisbou podpořilo už i tak vy-
hraněné snahy o reformáciu církvi. Reformačně
myšlienky sa rozšířili okrem Nemecka vo Švaj-
čiarsku a v susedných krajinách. Šířili sa zo za-
čiatku aj grafickými listmi, neskór najmä po-
mocou razených medailí s náboženskou temati-
kou. Medzi prvé mincovně, kde vznikali okrem
razených portrétnych medailí aj medaily nábo-
ženské, patřili mincovně v Kremnici12 a v Já-
chymove.13 Boli tu neobyčajne bohaté náleziská
striebornej a zlatej rudy i široký okruh odbe-
ratelov z radov tamojších mešťanov a pospoli-
tého ludu.
Spomenuli sme už, že v Nemecku v 16. sto-
ročí převládala zo začiatku liata portrétna me-
daila, ktorej autormi boli slobodní umělci, pře-
vážné sochári a rezbári, tvoriaci pre šlachtu
a bohaté meštianstvo. Putovali z miesta na mies-
to, od objednávatela k objednávatelovi, alebo

ako usadlí mešťania čakali na objednávku do-
ma. Medaily razené, zhotovované v mincovniach
tamojšími rytcami — vyučenými zlatníkmi, boli
spočiatku zriedkavejšie a do popredia sa dostali
až v druhej polovici 16. storočia. Vývin raze-
ných medailí mal v stredoeurópskych krajinách
oproti Taliansku specifické črty. Úlohu tu zo-
hralo viacero faktorov. Zvyk panovníkův a vy-
sokej šlachty dať sa portrétovat medailérmi bol
běžný už od konca 15. storočia. Významné poli-
tické, hospodářské a duchovné změny v tomto
období si vyžiadali všeobecne i mincovú re-
formu, namiesto grošovej stredovekej měny sa
zavádzala výhodnejšia mena toliarová. Na tých-
to minciach sa už objavuje portrét panovníka,
připadne mincového pána. Prvé medaily, ktoré
vznikajú v mincovniach, vychádzajú právě z po-
doby mince. Reliéf na nich bývá ešte poměrně
schematický, plochý, viac kresbový než plastic-
ky vyvinutý.
Postupnú genézu medaily z mince móžeme
pozorovat aj na prvých kremnických medailách
od neznámého majstra, ktoré vznikli v rozpátí
rokov 1508 až 1525, a viažu sa na osobu Vla-
dislava Jagelovského a jeho syna Eudovíta II.11
Tieto kremnické ražby patria medzi prvé me-
dailérske práce nielen v Uhorsku, ale aj medzi
prvé razené medaily v Europe (mimo Talian-
ska).15 Kremnické medaily majú najviac styč-
ných bodov s tvorbou medailí v jáchymov-
skej mincovní. Na rozdiel od Jáchymova10 má
však kremnická mincovňa v tomto období za
sebou už dlhú minciarsku tradíciu, pravděpo-
dobně už od dvadsiatych rokov 14. storočia.17
Preto nepřekvapuje, že tvorcami kremnických
renesančných medailí boli takmer výlučné auto-
ři domáceho póvodu. Boli to Krištof Füssl, Lu-
káš Richter, Abrahám Eisker a Joachim Elsholtz.
Prvý známy kremnický medailér Krištof Füssl
bol hlavným rezačom želiez od roku 1536. Zo-
mrel v Kremnici roku 1561. Pravděpodobně jeho
prvá medaila je z roku 1526 s dvojportrétom
krála Ludovíta Jagelovského a jeho manželky
Márie na averze a zobrazením bojověj scény na
reverze. Portréty sa už vyznačujú výrazným úsi-
lím o charakteristiku zobrazovaných osob,
s plasticky rozvinutým, jemne odstupňovaným
reliéfom. Medaila je okrem výtvarných kvalit