DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Schillerová, Jana: Renesančný portrét v tvorbe kremnických medailérov
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0062
58
Krištof Füssl: Zmřtvychvstanie Krista — VeTkonočný baránok, 1546, striebro, 15 mm. Foto M. Cerveňanský,
myšlienok, citátov z biblie. Tieto hlavné princi-
py zachovává Füssl aj v tvorbě dalších biblic-
kých medailí. Okrem morových medailí, ako aj
iných z radů amuletov a talizmanov sú to po-
četné medaily vytvořené pri rozličných nábo-
ženských príležitostiach s výjavmi zo Starého
a Nového zákona. Najčastejšími motívmi sú
Adam a Eva pod stromom poznania, prorok
Izaiáš, Narodenie Krista, Klaňanie pastierov.
Prevažne viacfigurálne scény sú situované
v krajinnom alebo architektonickom prostředí.
Architektúra je naznačená pilastrami, ktoré vy-
tvárajú s oblúkom niku, alebo v lineárnej per-
spektivě odstupňovanými piliermi, připadne aj
stlpmi spojenými s oblúkmi klenby. Drieky pi-
lierov sú pokryté bohatou ornamentikou. Příbě-
hy sa prevažne koncentrujú do jedného dějo-
vého ohniska. Pri niektorých okrem hlavného
ideového bodu badat členenie na ďalšie dějové
a časové plány. Z hladiska tvaru zaujme nie-
kolko biblických medailí, ktoré nie sú okrúhle,
ale hranaté (tzv. hranáče). Na túto Füsslovu ori-
ginalitu nadviazali neskór aj další kremnickí
medailéri. Dosial sa Füsslovi připisuje okolo šty-
ridsaťšesť medailí, z ktorých prevažujú biblické
medaily. Füssl svoje medaily nesignoval; preto
ich neskór pokládali za jáchymovské ražby. Až
na základe podrobného skúmania razidiel22 —
kremnické majú originálny hruškovitý tvar —
bolo určené ich autorstvo. Dóvodom chýbania
signatúry bola zrejme aj skutočnosť, že Füssl
bol velmi váženým občanom Kremnice; niekol’-
ko ráz bol aj richtárom a bol oficiálnym zaměst-
nancům mincovně ako hlavný řezač želiez. Na-
pokon v období, keď tvořil, medzi rokmi 1525 až
1561, bol — okrem svojho nástupců Lukáša
Richtera, ktorý pravděpodobně pôsobil vo Füss-
lovej dielni asi sedem rokov23 — jediným krem-
nickým medailérom.
Napriek silnéj osobnosti Füsslovej si Richter
zachoval samostatný výtvarný názor. Richtero-
vo tvořivé obdobie v kremnickej mincovní je
ohraničené rokmi 1557 až 1579. Od roku 1562
až do penzionovania (pre krátkozrakost) roku
1579 vykonával v mincovní funkciu hlavného
rezača želiez a patřil k najvýznamnejším obča-
nom Kremnice. Jeho portrétně medaily patria
nielen medzi vrcholné prejavy kremnického
medailérstva, ale aj medzi najkrajšie stredo-
európske portrétně medaily. Richterové oficiál-
ně portréty panovníkov nie sú majestátné ne-
hybné, hoci sa tu nemóže předpokládat práca
Krištof Füssl: Zmřtvychvstanie Krista — VeTkonočný baránok, 1546, striebro, 15 mm. Foto M. Cerveňanský,
myšlienok, citátov z biblie. Tieto hlavné princi-
py zachovává Füssl aj v tvorbě dalších biblic-
kých medailí. Okrem morových medailí, ako aj
iných z radů amuletov a talizmanov sú to po-
četné medaily vytvořené pri rozličných nábo-
ženských príležitostiach s výjavmi zo Starého
a Nového zákona. Najčastejšími motívmi sú
Adam a Eva pod stromom poznania, prorok
Izaiáš, Narodenie Krista, Klaňanie pastierov.
Prevažne viacfigurálne scény sú situované
v krajinnom alebo architektonickom prostředí.
Architektúra je naznačená pilastrami, ktoré vy-
tvárajú s oblúkom niku, alebo v lineárnej per-
spektivě odstupňovanými piliermi, připadne aj
stlpmi spojenými s oblúkmi klenby. Drieky pi-
lierov sú pokryté bohatou ornamentikou. Příbě-
hy sa prevažne koncentrujú do jedného dějo-
vého ohniska. Pri niektorých okrem hlavného
ideového bodu badat členenie na ďalšie dějové
a časové plány. Z hladiska tvaru zaujme nie-
kolko biblických medailí, ktoré nie sú okrúhle,
ale hranaté (tzv. hranáče). Na túto Füsslovu ori-
ginalitu nadviazali neskór aj další kremnickí
medailéri. Dosial sa Füsslovi připisuje okolo šty-
ridsaťšesť medailí, z ktorých prevažujú biblické
medaily. Füssl svoje medaily nesignoval; preto
ich neskór pokládali za jáchymovské ražby. Až
na základe podrobného skúmania razidiel22 —
kremnické majú originálny hruškovitý tvar —
bolo určené ich autorstvo. Dóvodom chýbania
signatúry bola zrejme aj skutočnosť, že Füssl
bol velmi váženým občanom Kremnice; niekol’-
ko ráz bol aj richtárom a bol oficiálnym zaměst-
nancům mincovně ako hlavný řezač želiez. Na-
pokon v období, keď tvořil, medzi rokmi 1525 až
1561, bol — okrem svojho nástupců Lukáša
Richtera, ktorý pravděpodobně pôsobil vo Füss-
lovej dielni asi sedem rokov23 — jediným krem-
nickým medailérom.
Napriek silnéj osobnosti Füsslovej si Richter
zachoval samostatný výtvarný názor. Richtero-
vo tvořivé obdobie v kremnickej mincovní je
ohraničené rokmi 1557 až 1579. Od roku 1562
až do penzionovania (pre krátkozrakost) roku
1579 vykonával v mincovní funkciu hlavného
rezača želiez a patřil k najvýznamnejším obča-
nom Kremnice. Jeho portrétně medaily patria
nielen medzi vrcholné prejavy kremnického
medailérstva, ale aj medzi najkrajšie stredo-
európske portrétně medaily. Richterové oficiál-
ně portréty panovníkov nie sú majestátné ne-
hybné, hoci sa tu nemóže předpokládat práca