72
dzajúcim je zřejmá nielen v rovnakej póze, ale
aj v oblečení : v brnění a plášti. Ani v tomto pří-
pade schopnosti autora nedosahujú pozoruhod-
nejšiu úroveň.
Doteraz nepublikovaný je iný portrét Batthyá-
nyho, ktorý sa nachádza v zbierkach Vojenské-
ho historického múzea vo Viedni.8 Tentoraz nie
je autorom obrazu slabý kopista, ale maliar
značných kvalit. Aj na tomto obraze vidíme
Batthyányho v známom frontálnom postoji,
s 1’avou rukou v bok. V zdvihnutéj pravici drží
maršalskú paličů, ktorú opiera o stolík v po-
předí. Znázorněný je vo veku 40—50 rokov,
oblečený v tmavom brnění, na ktorom visí stuž-
ka so Zlatým rúnom, cez 1’avé plece má preho-
dený tmavošarlátový plášť, podšitý leoparďou
kožušinou.
Autorom portrétu je podlá signatúry na zad-
nej straně obrazu Jean Pierre Sauvage, dvorný
portretista kniežaťa Karola Alexandra Lotrin-
ského, švagra Márie Terézie, ktorý bol v rokoch
1744—1780 guvernérom rakúskeho Nizozemska,
a tak představeným Batthyányho počas jeho
pósobenia v tejto krajině. Portrét vznikol podlá
signatúry roku 1748 v Bruseli, teda krátko před
návratom Batthyányho do Viedne. Vojenský
charakter zobrazenia zodpovedá činnosti grófa
v Nizozemsku, jazdecká bitka, znázorněná v po-
zadí obrazu, vzťahuje sa iste na boje Batthyány-
ho s Francúzmi.
O autorovi obrazu nie je dosial vela známe.9
Sauvage bol predovšetkým maliar reprezentač-
ných portrétov. Suverénnosť zobrazenia a vir-
tuozita v zvládnutí detailov a celku svedčia
o jeho značnej skúsenosti na tomto poli. Üdajne
dostal Sauvage aj titul dvorného portretistu
Márie Terézie, jeho činnosť v tomto smere sa
asi vztahovala iba na Brusel, o priamych objed-
návkách viedenského dvora zatial nič nevieme.
Sauvageov obraz slúžil ako předloha pre roz-
mernú mezzotintu grafika Múllera, ktorá sa
dnes nachádza v Keszthely v Maďarsku.10 Jej
autor, ktorého móžeme stotožniť s viedenským
rytcom Gustavom Adolfom Müllerom,11 zameral
sa na detailně věrný grafický přepis obrazu,
nevedel však pretlmočiť suverénnosť zobrazenia
a oduševnený výraz tváře.
Portrét Batthyányho vo Vojenskom historic-
kom múzeu vo Viedni je doteraz jediný zistený
obraz tohto umelca, ktorý sa nachádza v Rakús-
ku. Móžeme v ňom vidieť nielen priamu před-
lohu pre Müllerovu grafiku a pre jeden z obra-
zov vystavených roku 1980 v Halbturne, ale aj
východisko pre všetky doteraz spomínané por-
tréty Batthyányho včítane obrazu v Nových
Zámkoch. Kým však ostatné práce sú málo vý-
znamné kopie, obraz v Nových Zámkoch sa svo-
jou kvalitou vyrovná obrazu vo Vojenskom
historickom múzeu vo Viedni. O kopii v tomto
případe nemóžeme hovoriť, ale jeho súvislosť
so Sauvageovým obrazom, ktorý vznikol takmer
o 20 rokov neskoršie, je zřejmá. Pri dókladnej-
šom porovnaní obidvoch obrazov překvapí ná-
padná podobnost v maliarskom rukopise a
v stvárnení detailov. Móžeme preto předpoklá-
dat, že novozámocký portrét vznikol takisto
v dielni Sauvagea. Keďže o pobyte tohto umelca
vo Viedni nie je nič známe, objednal si Bat-
thyány aj tento druhý portrét asi priamo v Bru-
seli, Sauvage sa v koncepci! obrazu vrátil
k svojmu prvému dielu. Změny, ktoré urobil,
sú příznačné pre všeobecnú změnu v poňatí
oficiálneho portrétu a súčasne vystihujú aj změ-
nu v živote Batthyányho. Kým roku 1748 stojí
na čele vojska, ktoré bráni rakúske Nizozemsko
před náporom Francúzov, o dvadsať rokov ne-
skoršie je už „generálom na penzii“, bohato de-
korovaným vysokými vyznamenaniami, ale bez
vplyvu a výkonnej moci. Kým na prvom obraze
je Batthyány heroizovaný ako vojvodca, v ne-
skoršej práci napriek vojenskej uniforme pósobí
ovefa civilnejšie. Anachronické brnenie s de-
koratívnou šarlátovou drapériou plášťa nahradil
tu umelec verne stvárneným odevom, tmavú
dramatickú farebnosť jasnými, pestrými „sláv-
nostnými“ farbami.
Značné časové rozpätie medzi obidvoma ob-
razmi sa prejavilo, prirodzene, aj v zobrazení
tváře portrétovaného. Věkový rozdiel a změna
v životnej situácii Batthyányho sú v tváři dobré
vystihnuté. Na novozámockom diele překvapí
však v tejto časti obrazu odlišný duktus štetca
a opisná, pedantná modelácia, ktorej chýba ver-
va Sauvageovej prvej podobizně. Matba hlavy
vóbec nezodpovedá virtuóznej ruke bruselského
dvorného umelca, skór úzkostlivěj práci kopistu.
dzajúcim je zřejmá nielen v rovnakej póze, ale
aj v oblečení : v brnění a plášti. Ani v tomto pří-
pade schopnosti autora nedosahujú pozoruhod-
nejšiu úroveň.
Doteraz nepublikovaný je iný portrét Batthyá-
nyho, ktorý sa nachádza v zbierkach Vojenské-
ho historického múzea vo Viedni.8 Tentoraz nie
je autorom obrazu slabý kopista, ale maliar
značných kvalit. Aj na tomto obraze vidíme
Batthyányho v známom frontálnom postoji,
s 1’avou rukou v bok. V zdvihnutéj pravici drží
maršalskú paličů, ktorú opiera o stolík v po-
předí. Znázorněný je vo veku 40—50 rokov,
oblečený v tmavom brnění, na ktorom visí stuž-
ka so Zlatým rúnom, cez 1’avé plece má preho-
dený tmavošarlátový plášť, podšitý leoparďou
kožušinou.
Autorom portrétu je podlá signatúry na zad-
nej straně obrazu Jean Pierre Sauvage, dvorný
portretista kniežaťa Karola Alexandra Lotrin-
ského, švagra Márie Terézie, ktorý bol v rokoch
1744—1780 guvernérom rakúskeho Nizozemska,
a tak představeným Batthyányho počas jeho
pósobenia v tejto krajině. Portrét vznikol podlá
signatúry roku 1748 v Bruseli, teda krátko před
návratom Batthyányho do Viedne. Vojenský
charakter zobrazenia zodpovedá činnosti grófa
v Nizozemsku, jazdecká bitka, znázorněná v po-
zadí obrazu, vzťahuje sa iste na boje Batthyány-
ho s Francúzmi.
O autorovi obrazu nie je dosial vela známe.9
Sauvage bol predovšetkým maliar reprezentač-
ných portrétov. Suverénnosť zobrazenia a vir-
tuozita v zvládnutí detailov a celku svedčia
o jeho značnej skúsenosti na tomto poli. Üdajne
dostal Sauvage aj titul dvorného portretistu
Márie Terézie, jeho činnosť v tomto smere sa
asi vztahovala iba na Brusel, o priamych objed-
návkách viedenského dvora zatial nič nevieme.
Sauvageov obraz slúžil ako předloha pre roz-
mernú mezzotintu grafika Múllera, ktorá sa
dnes nachádza v Keszthely v Maďarsku.10 Jej
autor, ktorého móžeme stotožniť s viedenským
rytcom Gustavom Adolfom Müllerom,11 zameral
sa na detailně věrný grafický přepis obrazu,
nevedel však pretlmočiť suverénnosť zobrazenia
a oduševnený výraz tváře.
Portrét Batthyányho vo Vojenskom historic-
kom múzeu vo Viedni je doteraz jediný zistený
obraz tohto umelca, ktorý sa nachádza v Rakús-
ku. Móžeme v ňom vidieť nielen priamu před-
lohu pre Müllerovu grafiku a pre jeden z obra-
zov vystavených roku 1980 v Halbturne, ale aj
východisko pre všetky doteraz spomínané por-
tréty Batthyányho včítane obrazu v Nových
Zámkoch. Kým však ostatné práce sú málo vý-
znamné kopie, obraz v Nových Zámkoch sa svo-
jou kvalitou vyrovná obrazu vo Vojenskom
historickom múzeu vo Viedni. O kopii v tomto
případe nemóžeme hovoriť, ale jeho súvislosť
so Sauvageovým obrazom, ktorý vznikol takmer
o 20 rokov neskoršie, je zřejmá. Pri dókladnej-
šom porovnaní obidvoch obrazov překvapí ná-
padná podobnost v maliarskom rukopise a
v stvárnení detailov. Móžeme preto předpoklá-
dat, že novozámocký portrét vznikol takisto
v dielni Sauvagea. Keďže o pobyte tohto umelca
vo Viedni nie je nič známe, objednal si Bat-
thyány aj tento druhý portrét asi priamo v Bru-
seli, Sauvage sa v koncepci! obrazu vrátil
k svojmu prvému dielu. Změny, ktoré urobil,
sú příznačné pre všeobecnú změnu v poňatí
oficiálneho portrétu a súčasne vystihujú aj změ-
nu v živote Batthyányho. Kým roku 1748 stojí
na čele vojska, ktoré bráni rakúske Nizozemsko
před náporom Francúzov, o dvadsať rokov ne-
skoršie je už „generálom na penzii“, bohato de-
korovaným vysokými vyznamenaniami, ale bez
vplyvu a výkonnej moci. Kým na prvom obraze
je Batthyány heroizovaný ako vojvodca, v ne-
skoršej práci napriek vojenskej uniforme pósobí
ovefa civilnejšie. Anachronické brnenie s de-
koratívnou šarlátovou drapériou plášťa nahradil
tu umelec verne stvárneným odevom, tmavú
dramatickú farebnosť jasnými, pestrými „sláv-
nostnými“ farbami.
Značné časové rozpätie medzi obidvoma ob-
razmi sa prejavilo, prirodzene, aj v zobrazení
tváře portrétovaného. Věkový rozdiel a změna
v životnej situácii Batthyányho sú v tváři dobré
vystihnuté. Na novozámockom diele překvapí
však v tejto časti obrazu odlišný duktus štetca
a opisná, pedantná modelácia, ktorej chýba ver-
va Sauvageovej prvej podobizně. Matba hlavy
vóbec nezodpovedá virtuóznej ruke bruselského
dvorného umelca, skór úzkostlivěj práci kopistu.