Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 14
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0102
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
14

novou diferenciáciou jednotlivých priestorov
urbanistické] štruktúry. Strata 'kompaktně obo-
stavanej ulice vyúsťujúcej do uzavretého ná-
mestia či obchodnej ulice s atraktívnyím parte-
rem zanechala volné miesto v mestskom cha-
raktere sídliska. Vystriedali ju velkoplošné mno-
hopodlažné objekty, spoločenské a obchodné
centrá, terasové a pahorkové obytné domy, rož-
ne formy kompaktně riešenej rodinnej zástav-
by.8 Rieši sa urbanistický interiér centra, pešej
zóny, vnútroblokov, hlavnej komunikácie, ktorý,
samozřejmé, respektuje funkčnú náplň a pre-
vádzku daného priestoru. Zápasí s jasnosťou,
prehladnosťou a dobrou vnímatelnosťou novej
skladby, ale aj s patřičnou dávkou potrebnej
intimity a ludského meradla mierky v obytnom
celku. K tomu smerujú aj pokusy, predstavujú-
ce Madame nových typov priestorov. Používajú
rozmanité spósoby půdorysného usporiadania
hmot, pričom popři pravoúhle j osnově a jej va-
riantech9 využívajú neraz možnosti kompozič-
ných väzieb založených na systéme kružnic, ich
výsečí10 alebo hviezdicových tvarov.11 Cielom
týchto snáh je vytvorenie uzavretých, resp. po-
louzavretých priestorov s váčšími možnosťami
vzájomnej diferenciácie pri zachovaní vzájom-
nej nadväznosti priestorov.
Ako vo všetkom novom aj v tvorbě urba-
nistického interiéru je mnoho nedostatkov a
medzier. Komplexný přístup k tvorbě komplex-
ně vybaveného sídliska si len pomaly kliesni
cestu vpřed. V kompozici! priestorov sa výraz-
né jšie začínajú uplatňovat prírodné prvky —
zakomponovanie jazera alebo vodného toku do
sídliska,12 těsná vázba objektov a ich okolitých
priestorov na masív lesného porastu, využitie
zvlněného terénneho reliéfu a podobné.13 Pri
nedostatečnéj členitosti terénu sa uplatňuj ú
rožne typy umělých terénnych úprav (terénne
vlny, umělo vytvořené terasy, násypy, pahor-
ky) v spojení s prvkami drobnéj architektúry
(pergoly, ozdobné a členiace múriky a pod.).14
Dôraz sa kladie na zeleň. Proces izapájania zele-
ne do urbanistického prostredia však nie vždy
zodpovedá požiadavkám. Odhliadnuc od zásad-
ného nedostatku, příznačného pre výstavbu na-
šich sídlisk, t. j. zničenia povodněj vysokej ze-
lene na mieste staveniska,15 úroveň kompono-

vania zelených priestranstiev je relativné nízká.
Málo prispieva k zvýšeniu plastického momentu
a k dynamizácii priestoru. Pri výsadbě sa nie
vždy berie ohfad na lokálně podmienky, na
problematiku údržby a v rozmiestnení jednotli-
vých prvkov sa často uplatňuje schematizmus.
Přeceňuje sa význam volných zelených ploch
pri súčasnom podceňovaní vysokej zelene, která
má ďalekosiahly vplyv na skvalitnenie životné-
ho prostredia po stránke biologickej, akustickéj
a vizuálněj. Rozložitejšie skupiny vysokej ze-
lene sú schopné do značnej miery vyvážit nega-
tivné pósobenie monochromatických a jedno-
tvárných priečelí a poludštiť akýkolvek prie-
stor.
Mobiliár urbanistického interiéru napriek po-
žiadavkám, ktoré sa naň mnoho rokov kladů,
zostáva naďalej chudobný. V typologii převláda
malá nápaditost á .konzervativnost přístupu
k tvarovému riešeniu prvkov, v materiáli sa
najčastejšie uplatňuj ú stereotypně rúrkové kon-
štrukcie. Výrazové prostriedky dřeva, kameňa,
keramiky, sklobetónu, liateho betonu a rnnož-
•stva umělých hmôt sa využívajú skutečné len
sporadicky. Ako příklad možno uviesť vybave-
nie dětských ihrísk. Takmer vo všetkých sa
střetáváme s rovnakými typrrii preliezačiek,
hojdačiek a pieskovísk. Priestorovému riešeniu,
tvořenému asfaltovými plochami, betonovými
chodníkmi a trávnikom, chýba potřebná miera
diferencovanosti, priestor pre uplatnenie inven-
cie dětí, pre ich volné hry prvky podnecujúce
ich fantáziu. V súvislosti s tým sa v súčasnosti
pristúpilo k systematickému rieěeniu celého
komplexu problémov spojenýdh s vybavením
ihrísk, ktorý sa okrem iného zaoberá vyvíjaním
progresívnych typov mobiliára ihrísk pre všetky
věkové kategorie dětí. Experimentálně sa ove-
rujú netradičné poňaté súStavy preliezačiek,
resp. športového náradia.16 Inú možnost ožive-
nia priestorov dětských ihrísk představuje za-
členenie sochársky riešených tvarov klzačiek
a preliezačiek,17 ako aj začlenenie drobnéj ar-
chitektúry do ich prostredia.18
Z hladiska mestotvornosti vyznievajú v na-
šich sídliskách poměrně výrazné objekty atypic-
ké j architektúry. Velkou mierou sa podiefajú na
tvorbě charakteru prostredia a v psychike oby-
loading ...