Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 64
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0152
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
64


Alegorická skupina na priečelí od Františka Úprku,
1924. Foto M. Cerveňanský

Dnes je štít prázdny, lebo reliéf bol zničený
počas bombardovania v druhej světověj vojně.
Po stranách západného priečelia sú na vyso-
kých sokloch, vyrastajúcich z architektúry vo
výške prvého poschodia, osadené dve figurálně
skupiny v nadživotnej velkosti. Podlá předběž-
ných skic, dodaných M. M. Harmincom, ich tak-
tiež navrhol a tesal v Prahe F. Uprka. Dává (se-
verná) skupina představuje Kosca a zberačku,

pravá (južná) Zber úrody. Obidve skupiny po-
měrně dobré přežili letecký nálet a sú dnes
v dobrom stave. Možno na nich konštatovať
vplyv pražského kubizmu.
Realizovaná budova, očištěná od povodně pro-
jektovaných neskorosecesných dekoratívnych
prvkov a upravená podlá súťažných návrhov
iných architektův, představuje (mierne) predi-
menzovanú modernú železobetónovú stavbu
s klasicizujúcou fasádou. Celná fasáda vychádza
kompozičně z antických gréckych chrámov a je
zákonité završená trojuholníkovým tympano-
nům.
Mierne pozměněné sú od druhej světověj voj-
ny interiéry budovy. Zrušené boli reštauračné
prevádzky kaviarne a menzy.5 Póvodný inventář
sa, až na niekoïko málo originálnych osvětlo-
vacích telies, nezachoval. Po zániku Zeměděl-
ského múzea sa budova stala sídlom Slovenské-
ho múzea, ktoré sa neskór včlenilo do Sloven-
ského národného múzea.
Roku 1945 bola obnovená celá strešná kon-
štrukcia, pričom sa zvýšili železobetonové nos-
níky.
Už počas stavby budovy sa ukázalo, že terén
dunajského nábrežia na tomto mieste nie je
dostatočne únosný. Budova sa stavala na piloty,
ktoré nesú železobetónovú základovú došku.
Doska pod základmi už roku 1925 praskla a
spósobila trhliny v surověj stavbě. Po bombar-
dovaní a opravě budovy sa neúnosnosť terénu
prejavuje stále viac zosadaním stavby a puká-
ním stien v šikmom smere, pričom zosadanie
je najaktuálnějšie na nárožiach stavby smerom
k Dunaju.
Budova je jedným z mála intaktne zachova-
ných prejavov oficiálnej architektúry dvadsia-
tych rokov na Slovensku. Hoci nie je výsledkom
výhradně Harmincovej myšlienky a ovplyv-
nenie inými autormi je zřejmé — stala sa chrá-
něným objektom a má byť vyhlášená za pamiat-
kový objekt. Z toho vyplývá, že pri akýchkofvek
opravách či úpravách objektu třeba v čo naj-
váčšej miere rešpektovať zásady pamiatkovej
starostlivosti. Stavba obsahuje po vodné typické
štukatúry, svietidlá, orámovanie dveří, scho-
dišťové zábradlia, ako aj zdanlivo banálně de-
loading ...