Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 80
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0168
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
80

kov zo skla, ktoré sú, vďaka použitému mate-
riálu, umocněné dynamikou světelných odra-
zov. Uvedená realizácia pochádza zo série Skle-
ných rytmov I—V, v kterých autor cielavedome
nechává materiálu výrazovú samostatnost’.
V dalších riešeniach (Sklený maják, 1965, Čer-
vené rytmické světlá, 1966) je sklo v podobě
brúsených hranolov, filtrov, šošoviek alebo zr-
kadiel len sprostredkovatelom světelného zážit-
ku umožněného umělým zdroj om.
Cez funkciu skla ako světelného média do-
stáváme sa k problematike tvorby svietidiel ako
významného prvku, dotvárajúceho pósobenie
architektonického interiéru. Toto záměrné od-
bočenie až na okraj skúmanej témy je moti-
vované podnětným dielom Václava Ciglera —
riešením centrálneho osvetlenia v hladisku Slo-
venského národného divadla v Bratislavě, ktoré
si zaslúži pozornost ako tvořivý čin európskeho
významu.21 Nie je naším ciel’om zaoberať sa
systematicky výtvarnými princípmi svietidiel.
Z hïadiska našej témy však třeba uviesť, že sa
v priebehu historie výtvarná pozornost presúva
od nosných častí světelných zdrojov k aktív-
nym prvkom osvetlovacieho zariadenia, aby sa
v dnešných progresívnych riešeniach sústredila
na problém světla a jeho rozloženia v priestore.
V tomto zmysle je Ciglerovo dielo, realizované
roku 1972, plné súčasné. V porovnaní s tradič-
ným riešením, ktoré by zrejme vychádzalo z his-
torického rázu interiéru a uspokojilo sa s jed-
ným z variantov tereziánského lustra, je Cigle-
rovo riešenie novátorské. Tvarovo volí gulu ako

najabstraktnejší pratvar, ktorý pósobí vočipseu-
doslohovej architektuře neutrálně. Opticko-dy-
namický účinok světelných obrazcov (počet ich
variácií ide do miliónov) dosahuje rozriešením
vážných technických problémov. ktoré umož-
nilo zapojenie 2246 žiaroviek do súvislého skle-
ného plášťa na 27 elektrických obvodov. Svie-
tidlo má význam aj z inscenačného hladiska.
Umožňuje totiž regulovat světelnost od drama-
tickej plnosti vyžarovania až k tlmenému osvet-
leniu, navodzujúcemu intímnu atmosféru. Von-
kajší plášť pósobí i mimo prevádzky ako sklený
objekt so samostatnou pósobnosťou.
V uvedených dielach skúmaného obdobia
dvadsaťpáťročného vývoj a výtvarnej tvorby na
Slovensku presadzovalo sa sklo v architektúre
v klasických i nových invenčných a netradič-
ných riešeniach, formujúcich sa do výtvarných
tendencií, obohacujúcich umělecký přejav
v tomto plné súčasnom materiáli. S rozšiřová-
ním spoločenskej funkcie skla v architektúre
dochádzalo zároveň k oslobodzovaniu zo závis-
losti od iných výtvarných disciplín. Sklo si vo
vývoji povojnovej tvorby nachádzalo vlastné,
specifické výrazové prostriedky, ktorými sa es-
teticky presadzovalo v nových funkčných sú-
vislostiach. Základom novej estetiky a civilných
funkcií skla v architektúre stalo sa rešpektova-
nie a využitie výtvarných daností materiálu,
ktorý sa, vďaka vlastnostiam korešpondujúcim
s dynamickou povahou dnešnej civilizácie a ich
tvořivému zhodnoteniu, zapája širšie do sféry
životného prostredia.

Poznámky
1V prácach českých teoretikův používá sa termín
„vitraj“ namiesto na Slovensku vžitého termínu
„vitráž“. Ak je totiž „vitráž“ fonetickým prepisom
francúzskeho -slova „vitrage“ (ktoré označuje zaskle-
né okno, resp. dveře v zmysle obyčajného zasklenia
tabulovým sklom), termín „vitraj“ je fonetickým
prepisom francúzskeho slova „vitrail“ a označuje
mozaikové -okno (v minulosti najmä kostelně), na-
dobúdajúce okrem významu funkčného i význam
estetický. Třeba však přiznat, že terminológia v tejto
oblasti nie je ustálená. V súčasnom období — najmä
z dóvodov využitia nových technologických postupov
— ani termín „vitraj“ nerieši chýbajúci pojem pre
novovzniknutú oblast netradičných monumentálnych

diel, ktoré sto ja na hranici sklenej plastiky a vitráže;
obidva odbory splývajú a niet důvodu ich rozlišovat.
V našej práci používáme v slovenskej odbornej
spisbe zaužívaný termín „vitráž“ v zmysle definície,
ktorú sformuloval D. Šindelář: „Vitrážou sa rozumie
všetka tvorba, ktorá sklo používá ako dominantný
prvok v kombinácii s inými materiálmi (beton, kov)
so zámerom vytvořit ideovo-dekoratívnu (farebne
plastická) dominantu nějakého priestoru.“ (Současné
umělecké sklo v Československu, (Praha 1970.)
2 Sklo ešte zásadné nezměnilo tvář budovy 19. storo-
čia. Podiel’alo sa na odhmotnění murovanej fasády,
ktorá si však ponechala historický ráz. Po prvej svě-
tověj vojně přivodil skeletový spůsob riešenia steny
loading ...