DOI Artikel:
Ďurdiaková, Eva: Slovenská neskorogotická ornamentálna nástenná malʹba v profánnej architektúre
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51699#0142
násobným ornamentálnym pásom. Úponkový orna-
ment však okolo nich obieha. Ohl'ad, s akým
rastlinný úponok obchádza rámovanie, připočí-
táváme významu erbu v miestnosti.
Konvenčnému architektonickému členeniu steny
zodpovedá i snaha o výrazné rámovanie okna
v Banskej Bystrici. Prút, ktorý obopína okno,
pokračuje na mieste, kde mal byt ukončený vim-
perkom, vo volnom rozvij ani ornamentálnych
foriem. Ornament, akoby nadvázoval na prút a
z něho sa rozvinul. Tento moment móžeme stručné
charakterizovat ako pokus o absorbovanie rámu
ornamentom.
Takto sú riešené i ostenia okien a dvier. V Ban-
skej Bystrici si zachovalo ostenie dvier rámovanie
v iluzívnej podobě a ostávajúca plocha bola vy-
plněná ornamentom. Na Oravskom hrade sa
ornament poslušné preïne cez nárožie a pokračuje
až к vonkajšej stene.
V Banskej Bystrici však nachádzame obsahový
figurálny motiv z bájky o líške a bocianovi celkom
volné zakomponovaný do ornamentu (obr. 12).
Neohraničené zvieratá nemůžeme považovat za
samostatný výjav vzhladom na to, že sú ojedinělé
a ich vzájemný poměr vyjadřuje iba účast na
nejakom ději. V principe tu nachádzame rovnaký
vztah figúry a ornamentu ako na malbách v Mera-
ne33 (obr. 23) a na Reifensteine, alebo vo Freunds-
bergu pri Schwazi.34
Riešením vztahu postáv a ornamentu sme sa
dostali к problému typu ornamentov, к ich kom-
pozičnej a motivickej rozdielnosti.
Na j ranější z ty po v slovenských ornamentov
v Banskej Bystrici pokrývá v pravidelnou! rytme
jemu vyhradenú plochu steny. Akantový list,
rozvíjajúci sa vo velkých zvázkovitých, plamienko-
vitých útvaroch, váčších i menších, plynulou a
s istotou vedenou kresbou v ohraničovaní ploch
nadobúda akúsi dóstojnosť, štylistickú spokoj-
nost a ukončenost. S rezervou používané šrafova-
nie nenápadné zhmotňuje listový i květinový
motiv tam, kde sa prvky prelínajú. Pravidelnost
oblúkov, na ktoré sa viaže listový prvok, hraničí
až so schematizmom. Každý motiv sa tomuto
rytmu podriaďuje. Květinové motivy sú, v porov-
naní s ich použitím v iných objektoch u nás,
poměrně ojedinělé. Jednoducho, nenáročné členené,
rozvité viac do plochy nadobúdajú príslušnú
výraznost. Okrem kvetov boli medzi listy zakompo-
nované i niektoré druhy ploclov, napr. žalud’,
i fantastické rastlinné výtvory.
Niektoré detaily podjazdu zámku vo Zvolene sú
20. Orava — hrad,
část erbu
Jána Korvína
na západnej stene
2. poschodia donjonu,
1480—1483
136
ment však okolo nich obieha. Ohl'ad, s akým
rastlinný úponok obchádza rámovanie, připočí-
táváme významu erbu v miestnosti.
Konvenčnému architektonickému členeniu steny
zodpovedá i snaha o výrazné rámovanie okna
v Banskej Bystrici. Prút, ktorý obopína okno,
pokračuje na mieste, kde mal byt ukončený vim-
perkom, vo volnom rozvij ani ornamentálnych
foriem. Ornament, akoby nadvázoval na prút a
z něho sa rozvinul. Tento moment móžeme stručné
charakterizovat ako pokus o absorbovanie rámu
ornamentom.
Takto sú riešené i ostenia okien a dvier. V Ban-
skej Bystrici si zachovalo ostenie dvier rámovanie
v iluzívnej podobě a ostávajúca plocha bola vy-
plněná ornamentom. Na Oravskom hrade sa
ornament poslušné preïne cez nárožie a pokračuje
až к vonkajšej stene.
V Banskej Bystrici však nachádzame obsahový
figurálny motiv z bájky o líške a bocianovi celkom
volné zakomponovaný do ornamentu (obr. 12).
Neohraničené zvieratá nemůžeme považovat za
samostatný výjav vzhladom na to, že sú ojedinělé
a ich vzájemný poměr vyjadřuje iba účast na
nejakom ději. V principe tu nachádzame rovnaký
vztah figúry a ornamentu ako na malbách v Mera-
ne33 (obr. 23) a na Reifensteine, alebo vo Freunds-
bergu pri Schwazi.34
Riešením vztahu postáv a ornamentu sme sa
dostali к problému typu ornamentov, к ich kom-
pozičnej a motivickej rozdielnosti.
Na j ranější z ty po v slovenských ornamentov
v Banskej Bystrici pokrývá v pravidelnou! rytme
jemu vyhradenú plochu steny. Akantový list,
rozvíjajúci sa vo velkých zvázkovitých, plamienko-
vitých útvaroch, váčších i menších, plynulou a
s istotou vedenou kresbou v ohraničovaní ploch
nadobúda akúsi dóstojnosť, štylistickú spokoj-
nost a ukončenost. S rezervou používané šrafova-
nie nenápadné zhmotňuje listový i květinový
motiv tam, kde sa prvky prelínajú. Pravidelnost
oblúkov, na ktoré sa viaže listový prvok, hraničí
až so schematizmom. Každý motiv sa tomuto
rytmu podriaďuje. Květinové motivy sú, v porov-
naní s ich použitím v iných objektoch u nás,
poměrně ojedinělé. Jednoducho, nenáročné členené,
rozvité viac do plochy nadobúdajú príslušnú
výraznost. Okrem kvetov boli medzi listy zakompo-
nované i niektoré druhy ploclov, napr. žalud’,
i fantastické rastlinné výtvory.
Niektoré detaily podjazdu zámku vo Zvolene sú
20. Orava — hrad,
část erbu
Jána Korvína
na západnej stene
2. poschodia donjonu,
1480—1483
136