3. Jean B. van Mour,
Skica z Orientu
— Hostina,
okolo 1727 (?),
čierna, biela
a farebná krieda,
papier

nej kriedy, ktoré svojou zamatovou hebkosťou
dobré vyhovovali senzuálnemu rozkošníctvu roko-
kovej epochy. Z predchádzajúcich osudov týchto
kresieb je známa iba okolnost, že do majetku Aka-
démie sa dostali zo súkromnej zbierky abbého
Franza Neumanna, raclcu Akadémie a riaditela
numizmatického a antického kabinetu viedenských
cisárskych zbierok.10 Niektoré z nich boli sice za
posledných pátnásť rokov jednotlivo, alebo v užšom
výbere vystavené, no podlá informácií dr. Lhot-
skej, vedeckej pracovníčky Grafického oddelenia
viedenskej Akadémie výtvarných umění, neboli
bližšie preskúmané a nebola preverená ani viero-
hodnost ich atribúcie Františkovi X. Karolovi
Pálkovi.11
Už po zbežnom prezretí kresieb sa dalo usúdit,
že sú to neštylizované bezprostředné skice, pře-
vážné „reportážneho“ charakteru, patriace do

skupiny vzácných autentických záznamov, ktoré
sa zrodili priamo na tváři miesta. Nasvědčuje
tomu nielen intímna znalost prostredia, osvedču-
júca sa až do najpodrobnejších detailov, ale aj
nervný rukopis impulzívnej sviežosti a vzrušenosti,
uplatňujúci vycibrenú škálu kresliarskych výra-
zových prostriedkov. Jej register sa pohybuje
v rozpátí od uvážene vedených splývavých oblých
linií, vyhmatávajúcich, portrétně obhladávajiícich
a sceTujúcich tvary do určitých uzavretých obje-
mov, až po krátké trhané čiary a lakonické kres-
liarske skratky nervózně tekavých vibrujúcich
mihotavých klučiek, rozptylujúcich fyzickú pod-
statu a súdržnost viděných objektov a zachádzajú-
cich niekedy až do polohy akýchsi grafických
ideogramov.
Tematicky sa skúmané kresby rozčleňujú zhruba
na tri skupiny. Námětově najjednotnejšia je

166