DOI Artikel:
Petrová-Pleskotová, Anna: Kresbové štúdie k orientálnym námetom Jeana Bapt. van Moura
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51699#0181
11. Neznámy maliar
z okruhu Jeana B.
van Moura,
Prijatie
Františka
Rákócziho (?)
и sultána,
okolo 1717 (?), olej
dámského Rijksmusea, ktoré definitivně vyvracajú
palkovskú atribúciu, identifikovali sme v Skici
z Orientu — Pri jedle přípravný náčrt к obrazu
(obr. 7) uveřejněnému u Mirimonda pod názvom
Derviši pri jedle (Le repas des derviches, str. 236).
Kresba evidovaná ako Turecký ludový tanec je
nepochybné skicou ku kompozícii (obr. 8) označenej
u Mirimonda ako Gréci tancujúci khorru (Grecs
dansant la Khorra, str. 237). Z náčrtu Procesia
pozdlz Bosporu sa vykrystalizovala neskôr azda
Turecká svadba (Mariage turc, str. 236). Skica
Slávnostnej hostiny (obr. 1) je náčrtom к strednej
časti kompozície Hostina usporiadaná velkovezirom
v mene sultána pri přijatí vyslanca (podlá Boppeho
údajov, c. d., Les peintres du Bosphore . . . str. 44),
holandského diplomata Cornelisa Calkoena —
ktorá je v majetku amsterdamského Rijksmusea
(obr. 2). Kresba nazvaná Skica z orientálneho
pohostenia je přitom štúdiou к 1’avej časti toho
istého obrazu. Ďalšia skica hostiny je, podlá všet-
kého, náčrtkom zaznamenaným pri podobnom
slávnostnom spoločenskom ceremoniáli. Skica z
Orientu — Hostina, by podlá Boppeho súhlasného
opisu25 mohla byt náčrtom к niektorému z obrazov
predstavujúcich suitu vyslanca prechádzajúcu
dvorom serailu v čase obědu janičiarov. Maliarska
epopej cařihradského povstania, kompozícia Patro-
nu Chalila a jeho spoločníkov (porovnaj obr. 5 a 6),
zaznamenává na kamennom památníku nielen
měno povstaleckého vodcu, ale aj signatúru van
Moura. Jej datovanie, pokial ide o počiatočnú
hranicu jej vzniku, má v historii bezpečnú oporu.
Umelec ju vytvára podlá predbežnej skice zrejme
medzi rokmi 1730—1736, najpravdepodobnejšie
v období dvoch krátkých mesiacov víťazného
triumfu revolúcie, ktorá bola — ako vieme -
koncom novembra 1730 po zajatí a usmrtení
jej vodcov a vyhladení takmer sedemtisícovej masy
jej účastníkov počas niekolkých dní likvidovaná.
Van Mour svojou signatúrou — ináč zriedkavo
uplatňovanou — hlási sa tu nepochybné nielen
к svojmu dielu, ale aj к ideálom revolúcie.26
Pokial ide o obe spomínané kompozície s tema-
tikou údajného Rákócziho prijatia u osmanského
dvora zo zbierok Křesťanského múzea v Ostrihome,
ktoré variujú schému výstavby van Mourových
olejov a kresieb s podobným sujetom a sú v kata-
logu múzea připisované neznámému maďarskému
maliarovi 18. storočia, považujeme ich —vzhladom
na ich slabšie maliarske kvality — za diela niekto-
175
z okruhu Jeana B.
van Moura,
Prijatie
Františka
Rákócziho (?)
и sultána,
okolo 1717 (?), olej
dámského Rijksmusea, ktoré definitivně vyvracajú
palkovskú atribúciu, identifikovali sme v Skici
z Orientu — Pri jedle přípravný náčrt к obrazu
(obr. 7) uveřejněnému u Mirimonda pod názvom
Derviši pri jedle (Le repas des derviches, str. 236).
Kresba evidovaná ako Turecký ludový tanec je
nepochybné skicou ku kompozícii (obr. 8) označenej
u Mirimonda ako Gréci tancujúci khorru (Grecs
dansant la Khorra, str. 237). Z náčrtu Procesia
pozdlz Bosporu sa vykrystalizovala neskôr azda
Turecká svadba (Mariage turc, str. 236). Skica
Slávnostnej hostiny (obr. 1) je náčrtom к strednej
časti kompozície Hostina usporiadaná velkovezirom
v mene sultána pri přijatí vyslanca (podlá Boppeho
údajov, c. d., Les peintres du Bosphore . . . str. 44),
holandského diplomata Cornelisa Calkoena —
ktorá je v majetku amsterdamského Rijksmusea
(obr. 2). Kresba nazvaná Skica z orientálneho
pohostenia je přitom štúdiou к 1’avej časti toho
istého obrazu. Ďalšia skica hostiny je, podlá všet-
kého, náčrtkom zaznamenaným pri podobnom
slávnostnom spoločenskom ceremoniáli. Skica z
Orientu — Hostina, by podlá Boppeho súhlasného
opisu25 mohla byt náčrtom к niektorému z obrazov
predstavujúcich suitu vyslanca prechádzajúcu
dvorom serailu v čase obědu janičiarov. Maliarska
epopej cařihradského povstania, kompozícia Patro-
nu Chalila a jeho spoločníkov (porovnaj obr. 5 a 6),
zaznamenává na kamennom památníku nielen
měno povstaleckého vodcu, ale aj signatúru van
Moura. Jej datovanie, pokial ide o počiatočnú
hranicu jej vzniku, má v historii bezpečnú oporu.
Umelec ju vytvára podlá predbežnej skice zrejme
medzi rokmi 1730—1736, najpravdepodobnejšie
v období dvoch krátkých mesiacov víťazného
triumfu revolúcie, ktorá bola — ako vieme -
koncom novembra 1730 po zajatí a usmrtení
jej vodcov a vyhladení takmer sedemtisícovej masy
jej účastníkov počas niekolkých dní likvidovaná.
Van Mour svojou signatúrou — ináč zriedkavo
uplatňovanou — hlási sa tu nepochybné nielen
к svojmu dielu, ale aj к ideálom revolúcie.26
Pokial ide o obe spomínané kompozície s tema-
tikou údajného Rákócziho prijatia u osmanského
dvora zo zbierok Křesťanského múzea v Ostrihome,
ktoré variujú schému výstavby van Mourových
olejov a kresieb s podobným sujetom a sú v kata-
logu múzea připisované neznámému maďarskému
maliarovi 18. storočia, považujeme ich —vzhladom
na ich slabšie maliarske kvality — za diela niekto-
175