DOI Artikel:
Dubnická, Elena: Neznáme gotické tabul̕ové mal̕by z Liptovskej Anny
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0081
77
Sv'Ojvol’ne meniť jeho kanonizované postavenie
v dobovej hodnotovej hierarchii. Preto sa do-
mnievame, že tabula s monštranciou a hostiou
bola centrálnym obrazom samostatného oltára,
a to pravděpodobně oltára Božieho těla.
V tejto isúvislosti třeba sípcmenúť ešte aj tú
olkolnoisť, že podlá miestnej ústnej tradicie v ko-
modě prolsieckej sakristie, kde sa našla aj vačšia
tabula s gotickou malbou monštrancie, údajné
dve ďalšie spodně došky širšieho dielu komody
boli takisto pomalované. Avšak niekofko týž-
dnov před naším príchodom do tejto farnosti,
v priebehu velkonočného upratovania ženy vy-
drhli tieto dve tabule sodovou vodou a kefou,
takže na nich po malbě nezostalo ani stopy. Iba
vd’aka varovnému upozorneniu sa zachránila
aspoň tabula s neskoršou premal’bou, ktorá však
zachovala gotickú vrstvu s identifikovatelným
nametom monštrancie. Nazdávame sa, že táto za-
bráněná tabula tvořila střed pevnej časti reta-
bula a dve zničené malby na tabuliach rovnakých
rozrnerov tvořili bočné oltárne křídla, ktoré sa
aui v době postu nezatvárali a boli stabilnou sú-
casfou retabulovej architektúry. Na pántoch boli
Potom připevněné pohybivé křídla zostavené
Z dvoch obojstranne pomalovaných tabùï s pa-
Slovou tematikou a sólovými svätcami. Vo frag-
mentoch sa nám zachovalo asi jedno takéto
křídlo.
Medzi všetkými piatimi póvodnými neskorogo-
hckými malbami z Liptovskej Anny existujú
Podlá našej mienky isté ikonografické aj umělec-
ké súvislosti, ktoré, zdá sa, svedčia, že skutočne
be o pozostatky jedného oltára. Máme na mysli
ňielen ideove plné korešpondujúci vztah medzi
Plavnou témou eucharistie a pašiovými výjavmi,
a^e našu pozornost upútava aj vyobrazenie sv.
Juraja na rube tamojšej tabule s výjavom Vzkrie-
Senia. Z odbornej literatúry vieme, že právě
v priebehu sviatku Božieho1 těla sa hrávali v ně-
meckých mestách, ale pravděpodobně aj u nás,
°®obitné náboženské hry, ktoré vznikli osamostat-
ňováním sa určitých motívov z pašií. Niekde při-
tom v procesiách sa predvádzala aj scéna, ako
Sv- Juraj a sv. Margaréta vedú na šnúre draka.
toho je zřejmé, že velkonočná oslava křesťan-
ského vzkriesenia, ako aj svátojunský mýtus nad-
ržovali na hlboko vžitý, prastarý pohanský kult
Monštrancia adorovaná anjelmi, polychromovaná dřevo-
řezba, střed retabula zasvateného Sviatosti oltárnej. Okolo
roku 1520. Kostol sv. Mikuláša, Liptovský Mikuláš. Foto-
grafia F. Hidega
prebúdzania sa jari, ktorý mal, pochopitelné,
v živote rolnického, vinohradníckeho, ale aj pas-
tierskeho1 obyvatelstva takú hlbokú popularitu a
prírodné kořene, že ho bolo možno len christiani-
.zovať, nie však vyhubit’. Keďže motiv vzkriesenia
Sv'Ojvol’ne meniť jeho kanonizované postavenie
v dobovej hodnotovej hierarchii. Preto sa do-
mnievame, že tabula s monštranciou a hostiou
bola centrálnym obrazom samostatného oltára,
a to pravděpodobně oltára Božieho těla.
V tejto isúvislosti třeba sípcmenúť ešte aj tú
olkolnoisť, že podlá miestnej ústnej tradicie v ko-
modě prolsieckej sakristie, kde sa našla aj vačšia
tabula s gotickou malbou monštrancie, údajné
dve ďalšie spodně došky širšieho dielu komody
boli takisto pomalované. Avšak niekofko týž-
dnov před naším príchodom do tejto farnosti,
v priebehu velkonočného upratovania ženy vy-
drhli tieto dve tabule sodovou vodou a kefou,
takže na nich po malbě nezostalo ani stopy. Iba
vd’aka varovnému upozorneniu sa zachránila
aspoň tabula s neskoršou premal’bou, ktorá však
zachovala gotickú vrstvu s identifikovatelným
nametom monštrancie. Nazdávame sa, že táto za-
bráněná tabula tvořila střed pevnej časti reta-
bula a dve zničené malby na tabuliach rovnakých
rozrnerov tvořili bočné oltárne křídla, ktoré sa
aui v době postu nezatvárali a boli stabilnou sú-
casfou retabulovej architektúry. Na pántoch boli
Potom připevněné pohybivé křídla zostavené
Z dvoch obojstranne pomalovaných tabùï s pa-
Slovou tematikou a sólovými svätcami. Vo frag-
mentoch sa nám zachovalo asi jedno takéto
křídlo.
Medzi všetkými piatimi póvodnými neskorogo-
hckými malbami z Liptovskej Anny existujú
Podlá našej mienky isté ikonografické aj umělec-
ké súvislosti, ktoré, zdá sa, svedčia, že skutočne
be o pozostatky jedného oltára. Máme na mysli
ňielen ideove plné korešpondujúci vztah medzi
Plavnou témou eucharistie a pašiovými výjavmi,
a^e našu pozornost upútava aj vyobrazenie sv.
Juraja na rube tamojšej tabule s výjavom Vzkrie-
Senia. Z odbornej literatúry vieme, že právě
v priebehu sviatku Božieho1 těla sa hrávali v ně-
meckých mestách, ale pravděpodobně aj u nás,
°®obitné náboženské hry, ktoré vznikli osamostat-
ňováním sa určitých motívov z pašií. Niekde při-
tom v procesiách sa predvádzala aj scéna, ako
Sv- Juraj a sv. Margaréta vedú na šnúre draka.
toho je zřejmé, že velkonočná oslava křesťan-
ského vzkriesenia, ako aj svátojunský mýtus nad-
ržovali na hlboko vžitý, prastarý pohanský kult
Monštrancia adorovaná anjelmi, polychromovaná dřevo-
řezba, střed retabula zasvateného Sviatosti oltárnej. Okolo
roku 1520. Kostol sv. Mikuláša, Liptovský Mikuláš. Foto-
grafia F. Hidega
prebúdzania sa jari, ktorý mal, pochopitelné,
v živote rolnického, vinohradníckeho, ale aj pas-
tierskeho1 obyvatelstva takú hlbokú popularitu a
prírodné kořene, že ho bolo možno len christiani-
.zovať, nie však vyhubit’. Keďže motiv vzkriesenia