0.5
1 cm
171
žali přesadit' tvorbu v skle — v ma.teriáli, ktorý
bol najbližší ich uměleckému cíteniu. Boli spojení
školskými izačiaitkami i společnou vášňou ku sklu.
Askold Žačko a Jozef Tomečko, absolventi školy
Václava Ciglera, spolu s Lubomírom Arstom,
absolventem železnobrodskej sklárskej priemysel-
nej školy, vytvárajú roku 1973 skupinu, ktorej
výhodou je spojenie špecializácií na taivenú plas-
tiku (Askold Žačko), rytinu (Jozef Tomečko) a
brúsenie skla (Lubomír Arst). Perspektivnou
špecializáciou je plastika, tavená vo forme (reali-
zovaná v drobnej, výtvarníkmi prispósobemej ke-
ramickej peci) a obruisovainá. Osamostatněme
umožnilo sklářským umelcom Uskutočniť diela
v hmotnom, plaistickom cítění, ku kterému boli
vychovaní školou.
Najmä Askold Žačko dokázal po absolutoriu
přesvědčit’ o svojich kvalitách sklářského umelca.
Zasiahol ido oblasti taveného skla (dotvarovatného
brúsením) masívnych foriem, iktoré sa zakladajú
na čistotě a preciznosti tvaru. Žáčkové sklené
objekty sú vnútorne harmonické, tvarové úsporné,
ušlachtilé prostotou, ktorá dává vyniknúť brilan-
cii materiálu. Ich pósoibenie je v dokonalosti tvaru
a optiky skla — výnimočne dává dielu symbo-
lický význam v poetickej rovině (predmet pre
jeden kvet, číře sklo, 1973). Proces vzniku, vzá-
jemné pósoibenie sil v hmotě, technický postup
a organizujúce úsilie autora sú přítomné vo vý-
slednom tvare. Svojou snahou o preniknutie
k podstatě materiálu cez svetelnú priestorovosť
skleněji hmoty, ako1 aj o isproistredkovanie poézie
skla cez tvarovú úspornost sa zaraduje medzi
sklářských umelcov najmladšej generácie. Ciela-
vedomoisť a jasná koncepcia, s akou uplatňoval
doslal umělecký názor vo svojich dielach, je jed-
ným> z príslubov do budúcnosti v oblasti umělec-
kého skla na Slovensku.
S prácami žiakov oddelenia pre sklo v architek-
túre na VŠVU v Bratislavě a jeho absolventův
dostáváme sa až na hranice súčasného diania,
k problematike perspektiv. Štúdia sa stává preto
v istom zmysle otvorenou — bilancovat’ je tu
předčasné. Možno lem dúfať, že si tvořivý poten-
ciál, ktorý táto škola každoročně odchováva,
nájde v sklárstve širšie uplatnenie ako dosiaT a
že bude mať možnost’ přesadit’ novů, progresívnu
líniu v slovenskom sklársikom umění. Tá dnes
nadobúda i zásluhou najmladšej generácie reálne
kontúry.
Poznámky
lNapriek tomu, že sa umělecké sklo začalo najmä v po-
slednom desaťročí výrazné presadzovať ako svojbytný odbor
výtvarnej práce, je literatúra o tejto témě nepočetná. Práca
slovníkového typu od Dušana Šindelara uvadza stručné
informácie o slovenských autoroch jedine v katalogu tvor-
cov, v texte sa zameriava len na české sklo, jeho typickosť
a márodinú osobitost’ (Současné umělecké sklo v Českoslo-
vensku. Praha 1970). Problém úžitkoivého iskla oa Slovensku
nebol vóbec spracovaný, oblast tvorby dekorativneho skla
bola zhodnotená konkrétnejšie v ojedinelom článku Igora
Didova (Vývinové tendencie násho dekorativneho skla. Ný-
tvanný život, 12, 1967, č. 1, is. 33). Jedine sklene plastiky
Lubomíra Blechu sa zaslúžene dočkali monografického
spracovania (KÁRA, L.: Lubomír Blecha. Bratislava 1972).
- Vývin a postupné presadzovanie sa umeleckeho skla
na Slovensku dokazovalo zastúpenie sklářských umelcov
na celoslovenských výstavách užitého umenia a priemysel-
ného výtvarníctva. Už prvé tri povojnové expozície užitého
umenia (I. samostatná výstava selkcie KZ ÚZČVU roku 1950,
II. samostatná výstava KZ ÚZCVU roku 1952, expozicia
užitého umenia na Celoslovenskej výstave výtvarného ume-
nia roku 1954, ivšetky poriadané v Bratislavě) boli v rámci
celoslovenského výstavného ruchu najmä presadzovaním
svojbytnosti tohto druhu výtvarnej práce. Sklo zastupoval
Karol Hološko ako jediný výtvarník so sériovým proto-
typom nápojovej súpravy. Na IV. celoslovenskej prehliad-
ke, poriadanej roku 1962 v Bratislavě, reprezentovali slo-
venské umělecké sklo Karol Hološko a Jaroslav Taraba
už sériovými prototypmi i dekoratívnym sklom. (Podlá
údajov katalogu výstavy 44 práč.) Na VII. celoslovenskej
výstave užitého umenia a priemyselného výtvarníctva, pri-
pravenej roku 1971 v Bratislavě pri příležitosti 50. výročia
zalozenia KSč, vystavovali za sklo už štyria autoři —
Karol Hološko a Jaroslav Taraba (sériové prototypy a de-
korativně práce zó skla), Lubomír Blecha (dekorativně sklo
a sklené plastiky) a absolvent sklářského oddelenia brati-
slavskej VŠVU Ivan Polák (dekorativně sklo). Výstavy
boli obrazom stupajucich snáh o využitie osobitých výtvar-
ných možností materiálu na unikátně umělecké výtvory.
-l Uplatnenie skla vo vytvarnom umění nie je, prirodzene,
vyčerpané uvedenými tromi oblasťami. Materiál sa v sú-
časnosti uplatňuje i v architektúre v prácach monumen-
talno-dekorativneho zamerania. Dielo zo skla tu koncepcne
dotvara architektonický priestor, k čomu směruje jeho ob-
žali přesadit' tvorbu v skle — v ma.teriáli, ktorý
bol najbližší ich uměleckému cíteniu. Boli spojení
školskými izačiaitkami i společnou vášňou ku sklu.
Askold Žačko a Jozef Tomečko, absolventi školy
Václava Ciglera, spolu s Lubomírom Arstom,
absolventem železnobrodskej sklárskej priemysel-
nej školy, vytvárajú roku 1973 skupinu, ktorej
výhodou je spojenie špecializácií na taivenú plas-
tiku (Askold Žačko), rytinu (Jozef Tomečko) a
brúsenie skla (Lubomír Arst). Perspektivnou
špecializáciou je plastika, tavená vo forme (reali-
zovaná v drobnej, výtvarníkmi prispósobemej ke-
ramickej peci) a obruisovainá. Osamostatněme
umožnilo sklářským umelcom Uskutočniť diela
v hmotnom, plaistickom cítění, ku kterému boli
vychovaní školou.
Najmä Askold Žačko dokázal po absolutoriu
přesvědčit’ o svojich kvalitách sklářského umelca.
Zasiahol ido oblasti taveného skla (dotvarovatného
brúsením) masívnych foriem, iktoré sa zakladajú
na čistotě a preciznosti tvaru. Žáčkové sklené
objekty sú vnútorne harmonické, tvarové úsporné,
ušlachtilé prostotou, ktorá dává vyniknúť brilan-
cii materiálu. Ich pósoibenie je v dokonalosti tvaru
a optiky skla — výnimočne dává dielu symbo-
lický význam v poetickej rovině (predmet pre
jeden kvet, číře sklo, 1973). Proces vzniku, vzá-
jemné pósoibenie sil v hmotě, technický postup
a organizujúce úsilie autora sú přítomné vo vý-
slednom tvare. Svojou snahou o preniknutie
k podstatě materiálu cez svetelnú priestorovosť
skleněji hmoty, ako1 aj o isproistredkovanie poézie
skla cez tvarovú úspornost sa zaraduje medzi
sklářských umelcov najmladšej generácie. Ciela-
vedomoisť a jasná koncepcia, s akou uplatňoval
doslal umělecký názor vo svojich dielach, je jed-
ným> z príslubov do budúcnosti v oblasti umělec-
kého skla na Slovensku.
S prácami žiakov oddelenia pre sklo v architek-
túre na VŠVU v Bratislavě a jeho absolventův
dostáváme sa až na hranice súčasného diania,
k problematike perspektiv. Štúdia sa stává preto
v istom zmysle otvorenou — bilancovat’ je tu
předčasné. Možno lem dúfať, že si tvořivý poten-
ciál, ktorý táto škola každoročně odchováva,
nájde v sklárstve širšie uplatnenie ako dosiaT a
že bude mať možnost’ přesadit’ novů, progresívnu
líniu v slovenskom sklársikom umění. Tá dnes
nadobúda i zásluhou najmladšej generácie reálne
kontúry.
Poznámky
lNapriek tomu, že sa umělecké sklo začalo najmä v po-
slednom desaťročí výrazné presadzovať ako svojbytný odbor
výtvarnej práce, je literatúra o tejto témě nepočetná. Práca
slovníkového typu od Dušana Šindelara uvadza stručné
informácie o slovenských autoroch jedine v katalogu tvor-
cov, v texte sa zameriava len na české sklo, jeho typickosť
a márodinú osobitost’ (Současné umělecké sklo v Českoslo-
vensku. Praha 1970). Problém úžitkoivého iskla oa Slovensku
nebol vóbec spracovaný, oblast tvorby dekorativneho skla
bola zhodnotená konkrétnejšie v ojedinelom článku Igora
Didova (Vývinové tendencie násho dekorativneho skla. Ný-
tvanný život, 12, 1967, č. 1, is. 33). Jedine sklene plastiky
Lubomíra Blechu sa zaslúžene dočkali monografického
spracovania (KÁRA, L.: Lubomír Blecha. Bratislava 1972).
- Vývin a postupné presadzovanie sa umeleckeho skla
na Slovensku dokazovalo zastúpenie sklářských umelcov
na celoslovenských výstavách užitého umenia a priemysel-
ného výtvarníctva. Už prvé tri povojnové expozície užitého
umenia (I. samostatná výstava selkcie KZ ÚZČVU roku 1950,
II. samostatná výstava KZ ÚZCVU roku 1952, expozicia
užitého umenia na Celoslovenskej výstave výtvarného ume-
nia roku 1954, ivšetky poriadané v Bratislavě) boli v rámci
celoslovenského výstavného ruchu najmä presadzovaním
svojbytnosti tohto druhu výtvarnej práce. Sklo zastupoval
Karol Hološko ako jediný výtvarník so sériovým proto-
typom nápojovej súpravy. Na IV. celoslovenskej prehliad-
ke, poriadanej roku 1962 v Bratislavě, reprezentovali slo-
venské umělecké sklo Karol Hološko a Jaroslav Taraba
už sériovými prototypmi i dekoratívnym sklom. (Podlá
údajov katalogu výstavy 44 práč.) Na VII. celoslovenskej
výstave užitého umenia a priemyselného výtvarníctva, pri-
pravenej roku 1971 v Bratislavě pri příležitosti 50. výročia
zalozenia KSč, vystavovali za sklo už štyria autoři —
Karol Hološko a Jaroslav Taraba (sériové prototypy a de-
korativně práce zó skla), Lubomír Blecha (dekorativně sklo
a sklené plastiky) a absolvent sklářského oddelenia brati-
slavskej VŠVU Ivan Polák (dekorativně sklo). Výstavy
boli obrazom stupajucich snáh o využitie osobitých výtvar-
ných možností materiálu na unikátně umělecké výtvory.
-l Uplatnenie skla vo vytvarnom umění nie je, prirodzene,
vyčerpané uvedenými tromi oblasťami. Materiál sa v sú-
časnosti uplatňuje i v architektúre v prácach monumen-
talno-dekorativneho zamerania. Dielo zo skla tu koncepcne
dotvara architektonický priestor, k čomu směruje jeho ob-
