DOI Artikel:
Bakoš, Ján: Cesty slovenského dejepisu umenia - zákonitost̕ alebo náhoda?
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0201
197
dého z nich? Aj keď nie je jasné, či roizhodnutie
máme celkom v rulkách, nikto nás nenahradí
v úsilí.
Možno namietnete, právom, že tézy, ktoré som
předložil — či už o prevažujúcom českom póso-
bení, o kolísavom vztahu k maďarskej umeno-
vede, aleibo o neuistálom začínaní odznova — sú
přílišnými generalizáciami. Ale iskutočnosť nášho
dějepisu umenia je ovela zložitejšia. Či to však
nevrhne spátné světlo aj na naše umeleckohisto-
rické postupy? Či aj pri nich nepostupujeme často
Příliš zjednodiuišujúco?
Ale na druhej straně, či poznanie, najmä histo-
rické, je bez zovšeobecnení (prinajmenšom do
Pojmov) voibec možné? Či poznanie nie je „hrou“
právě v tom zmysle, že v „hre“ je vždy viacero
faktorov a možností, že každá téza a každý po-
znatoik nielenže nie je poisledný, ale je úplný až
vo vztahu k isvojej protiváhe? Nie je veda svojou
Podstatou, alko dobré vedel Marx, dialektická,
dynamická a dialogická?20 Vnútorný dialog nie
je právě znakom samostatnosti, vyzrelosti a ži-
votnosti’ každého, teda i vědného celku? Či jeden
z koreňov našich slabin nespočívá právě v nedo-
statku vnútorného' dialogu? Nezávisí od něho kon-
tinuita vývinu? Netřeba vytvořit’ pravidelná
platformu pre tento dialog?
Odpovede na tieto otázky si vyžiadajú účast
nás všetkých. Verím, že uvedomenie a pocho-
penie vlastněj situácie sa može stať faktorom jej
riešenia. Veď dějinný obraz nejestvuje vo
vzduchoprázdně — je furikciou přítomnosti, ktorá
sa ale v našem případe hlásí o slovo cez našu
disciplínu. Uvědomit si to, znamená pochopit
vlastné miesito v ispoločnoisti, práva i povinnosti
v oči sede i voči nej.
„Hra“, pre ktorú som sa vás usiloval získat’,
by mohla nadoibudnúť mnoho podob ■—■ od perio-
dizácie nášho dějepisu umenia, cez jeho1 ikonogra-
fiu až po sociológiu a ikonológiu. Bez dialogickosti,
ako každý organizmus, by naša disciplína len
živořila. A nezábúdajme: „Hrá“ sa tu o vela.
Je to „hra“ na pravdu. „Hra“, ktorá, či sa jej
vědomě zúčastníme alebo nie, sa odohrá. Lebo
je to tiež hra života.21
Poznámky
1 Tento referát bol přednesený na konferenci! o umeno-
vede, usporiadanej Umenovedným ústavom SAV v dňoch
4-—6. júna 1975. V predkladanej podobě je len mierne
Pozměněný a doplněný o poznámkový aparát.
2BAKOŠ, J.: O potrebe teorie v sloveniskom dejepise
umenia. Ars, 75/76, 1—4, s. 182—183.
SAUČIN, L. : Dějiny umenia — ich vznik a rozvoj
s osobitným zretefom na Slovensko. Ars, 1967, č. 1, s. 24—
37; SAUČIN, L. : Veda o výtvarnom umění na Slovensku.
Prehlad jej vývinu a problémov. Výtvarný život, 13, 1968,
ř- 8, s. 338—351; SAUČIN, L. : Die slovakische Kunst-
geschichte, Versuch einer Erläuterung dieses Begriffes. In:
Évolution générale et développements régionaux en histoire
de l’art II, Budapest 1972, s. 511—514. Slovenská verzia
Vyšla pod názvom Slovenská výtvarná historiografia. Pokus
0 vymedzenie pojmu. Výtvarný život, 14, 1969, č. 8, s. 2—7;
JANKOVIČ, V.: Dějiny pamiatkovej starostlivosti na Slo-
vensku v rokoch 1850—1950. Monumentorum tutela —
Ochrana pamiatok, 10, 1973, is. 5—80. Tejto problematiky
sa autor čiastočne dotkol aj v referáte Spišská historio-
grafia, prednesenom na konferencii o středověkých mestách
na Slovensku, ktorá sa konala 4.—7. októbra 1971 v Levoči.
4 O dějinách európskej historiografie umenia pozři KUL-
TERMANN, U. : Geschichte der Kunstgeschichte. Der Weg
einer Wissenschaft. Wien—Düsseldorf 1966.
5 Inak nepochybné správná námietka, že jednou z příčin,
prečo sa u nás historiografia výtvarného umenia neroz-
vinula, bol i štúrovský, výlučné na slovesnosť sa tsústreďu-
júci koncept národa a jeho dějin, zložitost otázky nevy-
čenpáva, a nie je v rozpore už so spomínaným. I fakt, že
štúrovci do svojho programu obnovy národného vedomia
nezařadili výtvarné umenie a jeho minulost totiž 'třeba chá-
pat ako dósledok pociťovania starého umenia v slovenských
koistolodh a kostolíkoch ako příliš úzko spâtého s maďarskou
stranou. Příliš asociujúceho maďarskú štátnu a cirkevnú
mioc.
°K tomu pozři WERKMEISTER, O. K.: Ende der
Ästhetik. Frankfurt lam/M., 1971. Z iného neisoiciioliogického
hladiska myšlienku oslavnej funkcie výtvarného umenia
rozvinul i BADT, K.: Feiern durch Rühmung. K. B., Kunst-
theoretische Versuche, Köln 1968, s. 103—140.
7Najnovšie o problematike obrazoborectva pozři zborník
Bildersturm. Die Zerstörung des Kunstwerks, München 1973.
8Najvačšiu zásluhu na tom má právě Vladimír Wagner.
Pozři GUNTHEROVÁ, A.: Vladimír Wagner, V. Zo star-
ších výtvarných dějin Slovenska. Bratislava 1965, s. 9—12.
KAHOUN, K.: Üvod. In: V. Wagner, Umenie dávné i ne-
dávné, Výběr z diela Vladimíra Wagnera. Bratislava 1972,
s. 5—12.
8a práve to nás núti urobit revíziu rozsahu pojmu umenie.
dého z nich? Aj keď nie je jasné, či roizhodnutie
máme celkom v rulkách, nikto nás nenahradí
v úsilí.
Možno namietnete, právom, že tézy, ktoré som
předložil — či už o prevažujúcom českom póso-
bení, o kolísavom vztahu k maďarskej umeno-
vede, aleibo o neuistálom začínaní odznova — sú
přílišnými generalizáciami. Ale iskutočnosť nášho
dějepisu umenia je ovela zložitejšia. Či to však
nevrhne spátné světlo aj na naše umeleckohisto-
rické postupy? Či aj pri nich nepostupujeme často
Příliš zjednodiuišujúco?
Ale na druhej straně, či poznanie, najmä histo-
rické, je bez zovšeobecnení (prinajmenšom do
Pojmov) voibec možné? Či poznanie nie je „hrou“
právě v tom zmysle, že v „hre“ je vždy viacero
faktorov a možností, že každá téza a každý po-
znatoik nielenže nie je poisledný, ale je úplný až
vo vztahu k isvojej protiváhe? Nie je veda svojou
Podstatou, alko dobré vedel Marx, dialektická,
dynamická a dialogická?20 Vnútorný dialog nie
je právě znakom samostatnosti, vyzrelosti a ži-
votnosti’ každého, teda i vědného celku? Či jeden
z koreňov našich slabin nespočívá právě v nedo-
statku vnútorného' dialogu? Nezávisí od něho kon-
tinuita vývinu? Netřeba vytvořit’ pravidelná
platformu pre tento dialog?
Odpovede na tieto otázky si vyžiadajú účast
nás všetkých. Verím, že uvedomenie a pocho-
penie vlastněj situácie sa može stať faktorom jej
riešenia. Veď dějinný obraz nejestvuje vo
vzduchoprázdně — je furikciou přítomnosti, ktorá
sa ale v našem případe hlásí o slovo cez našu
disciplínu. Uvědomit si to, znamená pochopit
vlastné miesito v ispoločnoisti, práva i povinnosti
v oči sede i voči nej.
„Hra“, pre ktorú som sa vás usiloval získat’,
by mohla nadoibudnúť mnoho podob ■—■ od perio-
dizácie nášho dějepisu umenia, cez jeho1 ikonogra-
fiu až po sociológiu a ikonológiu. Bez dialogickosti,
ako každý organizmus, by naša disciplína len
živořila. A nezábúdajme: „Hrá“ sa tu o vela.
Je to „hra“ na pravdu. „Hra“, ktorá, či sa jej
vědomě zúčastníme alebo nie, sa odohrá. Lebo
je to tiež hra života.21
Poznámky
1 Tento referát bol přednesený na konferenci! o umeno-
vede, usporiadanej Umenovedným ústavom SAV v dňoch
4-—6. júna 1975. V predkladanej podobě je len mierne
Pozměněný a doplněný o poznámkový aparát.
2BAKOŠ, J.: O potrebe teorie v sloveniskom dejepise
umenia. Ars, 75/76, 1—4, s. 182—183.
SAUČIN, L. : Dějiny umenia — ich vznik a rozvoj
s osobitným zretefom na Slovensko. Ars, 1967, č. 1, s. 24—
37; SAUČIN, L. : Veda o výtvarnom umění na Slovensku.
Prehlad jej vývinu a problémov. Výtvarný život, 13, 1968,
ř- 8, s. 338—351; SAUČIN, L. : Die slovakische Kunst-
geschichte, Versuch einer Erläuterung dieses Begriffes. In:
Évolution générale et développements régionaux en histoire
de l’art II, Budapest 1972, s. 511—514. Slovenská verzia
Vyšla pod názvom Slovenská výtvarná historiografia. Pokus
0 vymedzenie pojmu. Výtvarný život, 14, 1969, č. 8, s. 2—7;
JANKOVIČ, V.: Dějiny pamiatkovej starostlivosti na Slo-
vensku v rokoch 1850—1950. Monumentorum tutela —
Ochrana pamiatok, 10, 1973, is. 5—80. Tejto problematiky
sa autor čiastočne dotkol aj v referáte Spišská historio-
grafia, prednesenom na konferencii o středověkých mestách
na Slovensku, ktorá sa konala 4.—7. októbra 1971 v Levoči.
4 O dějinách európskej historiografie umenia pozři KUL-
TERMANN, U. : Geschichte der Kunstgeschichte. Der Weg
einer Wissenschaft. Wien—Düsseldorf 1966.
5 Inak nepochybné správná námietka, že jednou z příčin,
prečo sa u nás historiografia výtvarného umenia neroz-
vinula, bol i štúrovský, výlučné na slovesnosť sa tsústreďu-
júci koncept národa a jeho dějin, zložitost otázky nevy-
čenpáva, a nie je v rozpore už so spomínaným. I fakt, že
štúrovci do svojho programu obnovy národného vedomia
nezařadili výtvarné umenie a jeho minulost totiž 'třeba chá-
pat ako dósledok pociťovania starého umenia v slovenských
koistolodh a kostolíkoch ako příliš úzko spâtého s maďarskou
stranou. Příliš asociujúceho maďarskú štátnu a cirkevnú
mioc.
°K tomu pozři WERKMEISTER, O. K.: Ende der
Ästhetik. Frankfurt lam/M., 1971. Z iného neisoiciioliogického
hladiska myšlienku oslavnej funkcie výtvarného umenia
rozvinul i BADT, K.: Feiern durch Rühmung. K. B., Kunst-
theoretische Versuche, Köln 1968, s. 103—140.
7Najnovšie o problematike obrazoborectva pozři zborník
Bildersturm. Die Zerstörung des Kunstwerks, München 1973.
8Najvačšiu zásluhu na tom má právě Vladimír Wagner.
Pozři GUNTHEROVÁ, A.: Vladimír Wagner, V. Zo star-
ších výtvarných dějin Slovenska. Bratislava 1965, s. 9—12.
KAHOUN, K.: Üvod. In: V. Wagner, Umenie dávné i ne-
dávné, Výběr z diela Vladimíra Wagnera. Bratislava 1972,
s. 5—12.
8a práve to nás núti urobit revíziu rozsahu pojmu umenie.