DOI Artikel:
Kostrová, Zita: L'udové výtvarné umenie a dnešok
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0227
223
Neznámy ludový umelec: Archanjel Michal, podmalba na
skle, prvá polovica 19. storočia, SNM, Bratislava
Neznámy ludový umelec: Sv. Juraj, podmal'ba na skle
z Detvianskej Huty, rozhranie 18. a 19. storočia, SNM,
Bratislava
života ludu. To má pre pochopenie, objasnenie
a vysvetlenie ludového umenia alko umenia svoje
nevýhody a obmedzenia. V komplexe Tudovej
kultury sa, pochopitelné, ludové umenie vysvět-
luje predovšetkým z hladiska funkcii, ktore
v tomto celku málo, t. j. sčasti ako magickoobra-
dové a náboženské a sčasti ako- užitkové. Umě-
lecká funkcia nie je tu uvědomělá a jasné vyděle-
ná, i keď je dnes nepochybné, že plnil o> aj túto
funkci ti. S podobnou situáciou sa střetáváme aj
v umění tzv. prírodných narodov. Před sucasnou
teoriou stojí úloha objasiniť a urciť, v com spo-
čívala v minulosti umělecká funkcia ludového
nnienia a čo v nej přetrvává dodnes, teda, v com
spočívá jeho umělecká hodnota. Sucasna teoria
nnienia dnes už bez ťažkoisti moze do.kazať, ze
i keď témy ludového výtvarného umenia su zväc-
sa náboženské, obsah tohito umenia sa s nimi ne-
kryje, ale je ovela širší a bohatší. A právě vďaka
tomu, čím ho přesahuje, mohloh přetrvat a posobit
ďalej, i keď jeho náboženská alebo užitková
funlkcia stratila reálne opodstatnenie.
Iné fažkostii vyplývajú z toho, že v etnografic-
kou! metodologickom systéme výskumu je ludové
výtvarné umenie rozptýlené v rozličných skupi-
nách, vyplývajúcich z potrieb vnútorného rozde-
lenia vlastněji národopisnej védy, napr. už len
z jej základného delenia na etnografiu a folklo-
ristiku. Táto roizdielnosť metody výskumu, spra-
covania a kritérií hodnotenia sposobila, že sa do-
slal nepodařilo zjednotif a utvořit’ presnejšiu
představu o tom, čo všetko třeba pod pojem lu-
dového výtvarného1 umenia zahrnut’. Skutočnosť,
že ludové výtvarné umenie prerastá takmer všet-
ky odvetvia 1’udovej hmotné j kul túry a svojimi
vzťahmi a účinkami zasahuje aj do oblasti 1’udo-
vej islovesnosti, hudby alebo tanca (napr. uplatne-
nie krojov ako formotv orného a farebného prvku
pri tanci), inokedy je zase súčasťou 1’udovej vý-
roby alebo řemesla (napr. keramika a pod.), raz
Neznámy ludový umelec: Archanjel Michal, podmalba na
skle, prvá polovica 19. storočia, SNM, Bratislava
Neznámy ludový umelec: Sv. Juraj, podmal'ba na skle
z Detvianskej Huty, rozhranie 18. a 19. storočia, SNM,
Bratislava
života ludu. To má pre pochopenie, objasnenie
a vysvetlenie ludového umenia alko umenia svoje
nevýhody a obmedzenia. V komplexe Tudovej
kultury sa, pochopitelné, ludové umenie vysvět-
luje predovšetkým z hladiska funkcii, ktore
v tomto celku málo, t. j. sčasti ako magickoobra-
dové a náboženské a sčasti ako- užitkové. Umě-
lecká funkcia nie je tu uvědomělá a jasné vyděle-
ná, i keď je dnes nepochybné, že plnil o> aj túto
funkci ti. S podobnou situáciou sa střetáváme aj
v umění tzv. prírodných narodov. Před sucasnou
teoriou stojí úloha objasiniť a urciť, v com spo-
čívala v minulosti umělecká funkcia ludového
nnienia a čo v nej přetrvává dodnes, teda, v com
spočívá jeho umělecká hodnota. Sucasna teoria
nnienia dnes už bez ťažkoisti moze do.kazať, ze
i keď témy ludového výtvarného umenia su zväc-
sa náboženské, obsah tohito umenia sa s nimi ne-
kryje, ale je ovela širší a bohatší. A právě vďaka
tomu, čím ho přesahuje, mohloh přetrvat a posobit
ďalej, i keď jeho náboženská alebo užitková
funlkcia stratila reálne opodstatnenie.
Iné fažkostii vyplývajú z toho, že v etnografic-
kou! metodologickom systéme výskumu je ludové
výtvarné umenie rozptýlené v rozličných skupi-
nách, vyplývajúcich z potrieb vnútorného rozde-
lenia vlastněji národopisnej védy, napr. už len
z jej základného delenia na etnografiu a folklo-
ristiku. Táto roizdielnosť metody výskumu, spra-
covania a kritérií hodnotenia sposobila, že sa do-
slal nepodařilo zjednotif a utvořit’ presnejšiu
představu o tom, čo všetko třeba pod pojem lu-
dového výtvarného1 umenia zahrnut’. Skutočnosť,
že ludové výtvarné umenie prerastá takmer všet-
ky odvetvia 1’udovej hmotné j kul túry a svojimi
vzťahmi a účinkami zasahuje aj do oblasti 1’udo-
vej islovesnosti, hudby alebo tanca (napr. uplatne-
nie krojov ako formotv orného a farebného prvku
pri tanci), inokedy je zase súčasťou 1’udovej vý-
roby alebo řemesla (napr. keramika a pod.), raz