Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 281
DOI issue: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0285
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
281

kde sa ohlašuje začiatok stavby dómu sv. Alžbě-
ty, ktorý svojimi zložitými dějinami a umělecký-
mi hodnotami zaujal prvořadé miesto v sloven-
skom istredovekom umění. Trojica portálov dómu
představuje výtvarné najhodnotnejší přínos pre
slovenské umenie v prvej polovici 15. storočia.
Autor polemizuje s Vladimírom Wagnerom,
ktorý charakterizoval vtedajšie úsilie o malebnost’
ako přejav štýlového úpadku. Wagnerom' vyčí-
taná malebnost sa mu javí ako výsledok umělec-
kého cítenia košickej dielne. Pre slovenská nesko-
rú gotiku je to příklad dokonalej syntézy sta-
vebnej plastiky a architektúry. Opticky pútavá
hra a impresivně vyznenie členitých vchodov do
dómu, to ,sú už akoiby signály nových výtvarných
tendenci! na našom1 území.
Stavebná hutá bratislavského dómu sv. Marti-
na, podněcovaná priamymi istykmi s viedenskými
hutami, dokončuje halové trojlodie. Ako už uká-
zal Václav Mencl, ide tu o prvé prejavy ohýbania
rebier, ktoré nepotláčajú pravidelnost rytmu reb-
rových polí, ale naznačujú výtvarné akcentovanie
rebrovej siete. Halové trojlodie, rozdělené štíhlý-
mi polygonálnymi piliermi zachytávajúcimi ve-
járe klenbových rebier, to je do polovice storočia
najvyspelejší příklad riešenia neskorej priestoro-
vej formy. Reč posledného rozmachu neskorogo-
tického stavitelského myslenia, jeho expanzívna
dynamika zasiahla až na sám východ európskej
gotickej kultury. Před týrnto rozmachom doznie-
valo na Slovensku poznanie a zužitkovanie vý-
tvarného odkazu českého umenia druhej' polovice
15. storočia v poslednej vine poparléřovského
umenia tak, ako sa s ním oboznamovalo cez bra-
tislavské proistredie Krakovsko a Malopoïsko.
Druhá kapitola má názov Spišská architektura
v prvej polovici 15. storočia a jej výtvarné zdroje.
Pražská hutá Petra Parléřa bola nepochybné
jedným zo základných zdrojov. Jej principy pre-
chádzali na Slovensko Vratislavou a Polskem
a podmienili celý rad prestavieb malých dědin-
ských a městských kostolov na Spiši, na čo pouká-
zal už Mencl. Polské stavby sa hlásia k vzdialené-
mu centru českého tvořivého přínosu. Autor ho-
voří o rýchlej recepci! parléřovskej obkročnej
klenby, o sprostredkovaní niektorých zásad českej
architektúry z obdobia po polovici 14. storočia
a o reagovaní na dobový přínos pri sieňovej dis-

pozici!. Autor spomína zaklenuté klenby dvojlo-
ďových kostolov na jeden štíp a na dva štípy na
východnom Slovensku. Výskyt trojdielnych dvoj-
loďových kostolov poukazuje na paralely pol-
ských kostolov, v případe ktorých sa přebrali
české principy na Krakovsku a MalopoTsku. Na
základe autorových dokladov sa nám takáto cesta
uplatňovaní a javí logicky zdůvodněná viac ako
doteraz uplatňované prenikanie sieňovej diispot-
zície na Spiš cez vzdialenejšie a inými zásadami
podmienené prostredie rakúskeho Podunajská.
Posúva sa tým aj časová hranina dosahu parlé-
řovského a poparléřovského umenia na Slovensku
až k polovici 15. storočia, keď sa už začína preja-
vovať vlastně neiskorogotické umenie.
Trefia kapitola — Architektura poslednej tře-
tiny 15. a začiatku 16. storočia na strednom a se-
vernom Slovensku. V tomto období neskorogotic-
kého umenia badáme nové umělecké principy,
ktoré rozšiřovali zo Švábska a Bavorska majstri
najmä z iburghausenského okruhu. Krakov aj
dielne českého stavitelistva strácajú predchádza-
júci význam. Badat nevídaný rozvoj stavitelstva
profánneho i sakrálneho, dynamický vzostup slo-
venského umenia v záverečnej fáze neskorého
středověku a jeho intenzívně prenikanie do ži-
vota. Příklad diela Pavla z Levoče je toho sve-
dectvom. Uvědomujeme isi, že sme na prahu re-
nesancie, cítíme jej humanizmus, prepuká tužba
zobrazit’ člověka živého, konkrétného, realistické-
ho, mohli by sme povedať, až naturalisticky po-
daného. To sa prejavuje aj v naturalizácii deko-
ratívnych motívov v neskorogotickej architektúre.
Vedie to k istému lokálnemu zafarbeniu sloven-
ského stavitelstva v poslednej tretine 15. a na
začiatku 16. storočia a k istej rustikalizácii. Obja-
vuje sa úsilie hl’adaf nové dispozičně, priestorové,
konstrukčně a tvaroslovné vztahy. Vzniká akýsi
„předstupeň nového slohu“. Umenie tohto veku
odráža „rozporný myšlienkový svět predovšetkým
měšťana, jeho túžbu po bohatosti výrazu a zmys-
lovej uchopitelnoisti světa“. Takto výstižné cha-
rakterizuje autor toto obdobie blížiacej sa atmo-
sféry renesancie. Konečnou výslednicou a vyvr-
cholením slovenskej neskorogotickej architektúry
v tomto období goticko-renesančného přechodu
sa stalo dielo vynikajúceho majstra Jána z Pre-
šova. Autor podrobné analyzuje a opisuje tvaro-
loading ...