DOI Artikel:
Bajcurová, Katarína: Výtvarné výrazové východiská a prostriedky syntézy architektúry a sochárstva
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0017
13
presklenú plochu, zavesený raster lahkého prie-
čelia. Forma budovy je daná skeletom a varia-
bilnou hmotou steny a priečok. Vnútorný a von-
kajší priestor sa otvárajú do seba, navzájom sa
přestupuj ú a prelínajú, hmotný obal stráca
opodstatněme. Odstraňuje sa hranica medzi von-
kajškom a vnútrajškom stavby. Stěnová stavba
vzniká ako montovaný systém opakujúcich sa
elementov. Mění sa vonkajší výraz budovy,
striktně sledovanie a vyjadrenie funkcie potláča
a likviduje dekorativně prvky, převláda racio-
nálny stereometrický tvar a rovná, jednoduchá,
nečlenená plocha. V začiatočných štádiách vý-
voj a modemej architektúry (konštruktivizmus,
purizmus, funkcionalizmus) sa programovo od-
straňuje a neguje akýkolvek vonkajší architek-
tonický (a aj sochársky) dekor. V procese ďal-
šieho vývoj a a postupného estetického vyčer-
pania funkcionalistickej formy sa vývinovo na-
stoluj ú dva problémy: otázka spolupráce s iný-
mi výtvarnými druhmi (Bauhaus) a výrazu
samej architektonickej formy (Le Corbusier).
Karel Honzík, jeden z hlavných představitelův
medzivojnového funkcionalizmu v Českosloven-
sku, si napr. velmi skoro uvědomuje, že ,,čistá"
funkčnost architektúry sa mechanicky nerovná
jej estetickej hodnotě. Aké budú budúce vzta-
hy medzi obrazom, sochou, obytným priestorom,
stavebným dielom a jeho zariadením?^ Akými
prostriedkami sa má toto spojenie udiať? V ob-
dobí kulminuj úceho funkcionalizmu Honzík
formuluje tuto otázku a pokúša sa o odpověď,
o model budúceho miesta výtvarného umenia
v architektúre a spósob kompozičného usporia-
dania. Podobné teoretický odkaz pedagógov —
architektův a výtvarníkov Bauhausu vyjadřuje
velkolepý sen o ,,stavbě", v ktorej sa spoja
všetky výtvarné umenia. Honzíkom formulované
kompozície výtvarných diel v novej architektúre
vyjadřuje princip ,,kontrastu a štruktúry".^
Socha v architektúre sa uplatní:
1. ako kontrast voči prázdným plochám stav-
by. Honzík vyjadřuje vztah sochy a architek-
túry ako dvoch svojprávnych, plnohodnotných
veličin. Socha sa zbaví fyzickej závislosti od
stavby (ktorá pre ňu nevytvára funkčně, tekto-
nické, kompozičně podmienky uplatnenia). Bude
pósobit ako autonómny umělecký fenomén,
Ján Mathé, arch. spoinpráca František Gašparík; Žena
J. — Češnca sa, Košice, poiikiinika seuer, J965.
Foto M. Jodas
svojou plnoplastickosfou bude korespondovat
s kompozičným a hmotovým rádom architek-
túry;
2. ako štruktúra — socha bude tvořit fyzickú
súčast stavby (reliéf), aby nerušila autonomně
pósobenie architektonickej skladby a zároveň
aby mohla pósobit ako samostatné umělecké
dielo. ,,Aký prospěch vzíde architektúre a vý-
tvarným umeniam z ich nového zlúčenia?", pýtá
sa K. Honzík: „Architektúra potom bude moct
tvořit duchovnejšie prostredie, bude schopná
vniesť do obytných, veřejných, ale tiež pracov-
ných priestorov ovzdušie poznania a krásy, sna,
teda ovzdušie, ktoré dává životnej prevádzke
vyšší zmysel".^' Honzíkom formulované konge-
niálne předpoklady v pátdesiatych a šesťdesia-
presklenú plochu, zavesený raster lahkého prie-
čelia. Forma budovy je daná skeletom a varia-
bilnou hmotou steny a priečok. Vnútorný a von-
kajší priestor sa otvárajú do seba, navzájom sa
přestupuj ú a prelínajú, hmotný obal stráca
opodstatněme. Odstraňuje sa hranica medzi von-
kajškom a vnútrajškom stavby. Stěnová stavba
vzniká ako montovaný systém opakujúcich sa
elementov. Mění sa vonkajší výraz budovy,
striktně sledovanie a vyjadrenie funkcie potláča
a likviduje dekorativně prvky, převláda racio-
nálny stereometrický tvar a rovná, jednoduchá,
nečlenená plocha. V začiatočných štádiách vý-
voj a modemej architektúry (konštruktivizmus,
purizmus, funkcionalizmus) sa programovo od-
straňuje a neguje akýkolvek vonkajší architek-
tonický (a aj sochársky) dekor. V procese ďal-
šieho vývoj a a postupného estetického vyčer-
pania funkcionalistickej formy sa vývinovo na-
stoluj ú dva problémy: otázka spolupráce s iný-
mi výtvarnými druhmi (Bauhaus) a výrazu
samej architektonickej formy (Le Corbusier).
Karel Honzík, jeden z hlavných představitelův
medzivojnového funkcionalizmu v Českosloven-
sku, si napr. velmi skoro uvědomuje, že ,,čistá"
funkčnost architektúry sa mechanicky nerovná
jej estetickej hodnotě. Aké budú budúce vzta-
hy medzi obrazom, sochou, obytným priestorom,
stavebným dielom a jeho zariadením?^ Akými
prostriedkami sa má toto spojenie udiať? V ob-
dobí kulminuj úceho funkcionalizmu Honzík
formuluje tuto otázku a pokúša sa o odpověď,
o model budúceho miesta výtvarného umenia
v architektúre a spósob kompozičného usporia-
dania. Podobné teoretický odkaz pedagógov —
architektův a výtvarníkov Bauhausu vyjadřuje
velkolepý sen o ,,stavbě", v ktorej sa spoja
všetky výtvarné umenia. Honzíkom formulované
kompozície výtvarných diel v novej architektúre
vyjadřuje princip ,,kontrastu a štruktúry".^
Socha v architektúre sa uplatní:
1. ako kontrast voči prázdným plochám stav-
by. Honzík vyjadřuje vztah sochy a architek-
túry ako dvoch svojprávnych, plnohodnotných
veličin. Socha sa zbaví fyzickej závislosti od
stavby (ktorá pre ňu nevytvára funkčně, tekto-
nické, kompozičně podmienky uplatnenia). Bude
pósobit ako autonómny umělecký fenomén,
Ján Mathé, arch. spoinpráca František Gašparík; Žena
J. — Češnca sa, Košice, poiikiinika seuer, J965.
Foto M. Jodas
svojou plnoplastickosfou bude korespondovat
s kompozičným a hmotovým rádom architek-
túry;
2. ako štruktúra — socha bude tvořit fyzickú
súčast stavby (reliéf), aby nerušila autonomně
pósobenie architektonickej skladby a zároveň
aby mohla pósobit ako samostatné umělecké
dielo. ,,Aký prospěch vzíde architektúre a vý-
tvarným umeniam z ich nového zlúčenia?", pýtá
sa K. Honzík: „Architektúra potom bude moct
tvořit duchovnejšie prostredie, bude schopná
vniesť do obytných, veřejných, ale tiež pracov-
ných priestorov ovzdušie poznania a krásy, sna,
teda ovzdušie, ktoré dává životnej prevádzke
vyšší zmysel".^' Honzíkom formulované konge-
niálne předpoklady v pátdesiatych a šesťdesia-