Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 16
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0020
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
16

dok bude prinajmenšom zaujímavý. Hoci teória
má spravidla odrážať prax (alebo ju aj predbie-
hať), za syntetické architektonicko-sochárske
dielo možno označit iba ten výtvarno-umelecký
komplex, ktorý najvšestrannejšie a najkomplex-
nejšie (a přitom jedinečne) zhodnotí, vyjádří
a obsiahne systém vzájomných vztahov — ideo-
vých, formálnych, íunkčných (pravdaže, v jed-
notě s dalšími zúčastněnými výtvarnými druh-
mi) od detailov k celkom a od celkov k detailom,
pričom každý morfologický a syntaktický ele-
ment vytvoří v konečnom dósledku ,,čitate!nú"
jednotu, z ktorej ho nemožno vyňat bez toho,
aby sa nenarušila kvalitatívna jedinečnost a jed-

Poznámky
i K tomuto stanovisku dospieva už začiatkom šestde-
siatych rokov sovietska teória umenia. Pozři: Voprosy
sovremennoj architektury. Sintez iskusstv v archi-
tektuře. Moskva 1963; ŠVIDKOVSKIJ, O. A.: Syntéza
umění. Praha 1975; Meždunarodnoje soveščanije chu-
dožnikov i architektův socialističeskich stran. Sintez
izobrazitel'nogo iskusstva i architektury v socialisti-
českom obščestve. Dekorativnoje iskusstvo SSSR,
1974, č. 2, s. 1—12; FLIERL, B. : Socialističeskoje
gradostroitelstvo i chudožestvennyj sintez. Iskusstvo,
1971, č. 6, s. 35—39; TOLSTOJ, V. P.: Dia čego nam
nužen sintez iskusstv? Tvorčestvo, 1982, č. 7, s. 2—5.
U nás sa otázkou syntézy umenia zaoberali najmä
K. Hubičková, K. Kahoun, V. Luxová. Pozři: KA-
HOUN, K.: Pomníková a památníková tvorba. O vý-
tvarnej syntéze. Projekt, 17, 1975, č. 10, s. 12—13;
LUXOVÁ, V.: Úvahy nad syntézou výtvarného diela
v architektuře. Výtvarný život, 20, 1975, č. 1, s.
26—27.
-KAGAN, M. S. : Morfologija iskusstva. Leningrad
1977, s. 293.
" MARKUZOV, V. : Sémantika a architektonický jazyk.
In: Architektonická kompozice. Praha 1974, s. 77.
^ STECH, V. V.: Sociální funkce sochařství. In: Umění,
proč a k čemu?, Praha 1960, s. 95.
"'ZEVI, B.: Jak se dívat na architekturu. Praha 1966,
s. 14.
" Tamže, s. 158.
'KAGAN, M. S.: c. d., s. 293.
s TOLSTOJ, V. P. : Ob osnovnych poňjatiach monu-
mentalnogo iskusstva. Sovetskoje iskusstvoznanije '80.
2. Moskva 1981, s. 202—221.
"Takto úlohu sochárstva v architektúre chápe NO-
VOTNÝ, O.: O architektuře. Praha 1959.
Tu je adekvátna otázka o únosnosti a miere archi-

nota celku. Takto postavené ,,dokonalé" syn-
tetické komplexy v praxi nachádzame spora-
dicky. Z toho aj vyplývá opatrnost v používaní
pojmu syntéza umenia pri rozbore konkrétných
realizácií — v jej súvislostiach je stále o vela
adekvátnejšie a sémanticky presnejšie používá-
me termínu ,,spolupráca architektúry a so-
chárstva". ,,Socializmus je velká a univerzálna
idea. Monumentálně umenie ju musí stelesňovat
čo najmnohotvárnejším spósobom. Potom bude
syntéza architektúry s výtvarným uměním ori-
ginálna, potom dokáže hlboko zapósobií na city
l'udí".i9 Preto teoretické závěry tejto práce sme-
rujú cez súčasnost skór do budúcnosti.

tektonického diela, ktoré si zachovává funkciu, ale
preberá antropomorfnú formu, zobraz-uj úcu princip
plastickej logiky, čím dochádza k protikladu a vzá-
jomnému popretiu obsahu a formy diela.
i'KUDELKA, Z.: Architektura — sochařství — malíř-
ství. Architektura ČSR, 31, 1972, č. 3, s. 143—147.
Autor nazýva prvú polohu ,,násobením účinkov",
druhů „sčítáním účinkov".
'-READ, H.: Výchova uměním. Praha 1970.
'"KUDĚLKA, Z.: c. d., s. 144.
^ HONZÍK, K. : Tvorba životního slohu. Stati o ar-
chitektuře a užitkové tvorbě. Praha 1947, s. 406—
429.
^ Tamže, s. 424.
"i Tamže, s. 4291
JENCKS, Ch.: The Language of post-modem archi-
tecture, New York 1977, periodizuje architektúru
20. storočia do troch období: „Moderna" (do druhej
světověj vojny), „Latě Moderna" (do 1960) a „Post
Moderna" (od 1960 po súčasnost).
ts Po prvý raz tento termín používá roku 1963 fran-
cúzsky teoretik Ragon na dodatočné označenie jednej
z tendencií architektonickej tvorby páfdesiatych
a šestdesiatych rokov, nadvázujúcej na klasické
dielo Le Corbusiera, kaplnku Ronchamp pri Belforte
(1950—1955), Ragon píše: „Prečo teda rozlišujeme
Síkulpturálnu architektúru a architektonickú skulp-
túru? Pretože je třeba rozlišit architektův, ktorí pra-
cujú na principe v podstatě sochárskom a sochárov,
ktorých diela nemajúce žiaden vopred daný účel
móžu sa stát inšpiračným zdrojom architektův alebo
inžinierov, a tí ich prispôsobia technickým požia-
davkám, o ktoré sochári nedbajú." RAGON, M. : Kde
budeme žít zítra? Praha 1967, s. 80.
"'ŠVIDKOVSKIJ, O. A.: c. d., s. 60.
loading ...