Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 29
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0033
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
29

Porovnaj : Za socialistické umenie — materiály zo
zjazdov uměleckých zväzov. Bratislava 1972; Sloboda
a zodpovědnost umelca — materiály zo zjazdov
uměleckých zväzov. Bratislava 1978; Hlavní doku-
menty ze zjezdú československých uměleckých svazů.
Praha 1982.
i Z najvýznamnejších podujatí tohto typu třeba me-
novat predovšetkým retrospektívnu výstavu k 25.
výročiu oslobodenia, nazvaná Slovenské výtvarné
umenie 1945—1970 — Boje a zápasy o socialistické
výtvarné umenie, tktorú realizovala Slovenská ná-
rodná galéria (Dom umenia, Bratislava 1970—1971)
a akcie organizované Zväzom slovenských výtvarných
umelcov — sútaž a výstava pri příležitosti 50. výročia
založenia KSČ (Dom umenia, Bratislava 1971), I.
a II. prehliadku najnovšej angažovanej tvorby (Dom
umenia, Bratislava 1972 a 1973), sútaž a následná
výstavu k 30. výročiu ,SNP (Dom umenia, Bratislava
1974) a výstavu organizovaná spolu so SČVU k 30.
výročiu oslobodenia Československa Sovietskou ar-
mádou (Praha, Bratislava 1975), ako aj široko kon-
cipovaná výstavu Umělci straně (Dom umenia, Bra-
tislava 1976), výstavy umelcov k 60. výročiu VOSR,
z ktorých najvýznamnejšia Pozdrav Októbru sa ko-
nala v Bratislavě (Dom umenia, 1977), výstavu Ume-
nie vítazného 1'udu ,k 30. výročiu Februára (Praha
1978), panoramaticky koncipovaná expozíciu k 30.
výročiu kolektivizácie polnohospodárstva pod názvom
Premeny krajiny a práce (Nitra 1979), výstavu Česko-
slovenskí výtvarní umělci k 35. výročiu oslobodenia
Československa Sovietskou armádou (Praha, Brati-
slava 1980) a Celoslovenská výstavu k XVI. zjazdu
KSČ (Dom umenia, Bratislava 1981).
3 V tomto smere třeba vyzdvihnúť výstavná aktivitu
Slovenskej národnej galérie, predovšetkým panora-
maticky koncipovaná výstavu Storočie zápasov (SNG
1978).
c Výstavy Cyprián Majerník (SNG, Bratislava, Praha
1980—1981), Štefan Bednář (SNG, Bratislava 1981),
Július Lörincz 1910—1980 (ZSVU, Dom umenia, Brati-
slava 1981), Mária Medvecká (NG, Praha 1981), Ludo-
vít Fulla — sáborné dielo (SNG, Bratislava 1982), Ján
Želibský (SNG, Bratislava 1982), Peter Matějka (SNG.
Bratislava 1983).
? Expresionizmus chápeme v zmysle vymedzenia v štú-
dii: KUNZ, M. : The development of physical action
into psychical intensity of picture. Flash Art, č. 98—
99, Summer 1980, s. 12—17. Vo svetovom umění
reaktualizáciu expresionistických tendencií registru-
jeme přibližné od konca sedemdesiatych rokov v hnu-
tí Neue Wilden v Nemecku, v Transavantguardia
Italiana v Taliansku a i. V Nemeckej demokratickej
republike sa tieto tendencie výraznejšie presadzujú
v tvorivej aktivitě tzv. lipskej školy, v Sovietskom
zväze je táto tradícia kontinuitná od vystúpenia ma-
liarov tzv. strohého štýlu.
s Pre slovenský expresionizmus, na rozdiel napr. od
jeho českého variantu, ktorý má mnoho spoločného

s kubizmom, a to tak v maliarstve, ako aj v plastike
(Filla, Guttfreund), je příznačný právě kriticko-em-
fatický vzťah k světu, ktorý sa premieta vo vyhro-
tenej sociálnej tendenčnosti.
" V tomto zmysle niekofkokrát expresionizmus zohral
důležitá úlohu v dějinách slovenského moderného ma-
liarstva ako opozícia voči entropicky vyprázdněnému
statickému ideálu morfologickej homogénnosti aka-
demického dogmatizmu.
i" Pričom často konštatovaná nadväznosf na F. Bacona
nemá podl'a nášho názoru opodstatněme. Hložníkovi
je cudzie akcentovanie biologizmu a otázok odcu-
dzenia, ktoré tvoria jednoznačné zložku tvorby F.
Bacona. Bližšie pozři: RÜSSEL, J.: Francis Bacon.
London 1971, s. 131—145, ako aj LINKE, K.: The
semantics of space in Bacon's work. Flash Art, č. 115,
1984.
'i Lörinczovo dielo, jeho sémantika i tvaroslovná štruk-
túra výrazné obohatili obsahová i formálnu štruk-
túru socialisticky angažovanej výtvarnej tvorby. Pre
formuláciu nových podob historického obrazu málo
značný význam jeho poňatie ideačného obrazu ako
kompozície expresívne patetických symbolov, ktoré
vizuálnou obrazovou cestou pripomínajú nielen sku-
točnosf samá, ale i spoločenskú a historická skú-
senosf s ňou spätü.
V prvej polovici sedemdesiatych rokov možno sle-
dovat niektoré styčné body Jakobyho tvorby s tvor-
bou Júliusa Lörincza. Konkrétné ide o obdobie rokov
1972—1973, keď sa obidvaja umělci sústreďujú na ma-
ximálně uvolnenie rukopisnej a farebnej traktácie
malby až na pomedzie nefiguratívneho prejavu.
Bližšie osvetlenie charakteru tohto názorového zblí-
ženia si v budúcnosti vyžiada detailnú analýzu.
*3 Jakobyho poznanie expresionizmu bolo filtrované
prostředím Košic, kde sa střetali podněty německého
expresionizmu skupiny Die Brücke, sprostredkované
A. Jasuschom a K. Bauerom, ako aj výstavnou ak-
tivitou Východoslovenského múzea, ktoré sa vo svojej
expozičnej činnosti v období prvej republiky orien-
tovalo prevažne na organizovanie výstav pokroko-
vého německého a severského umenia. Porovnaj
SAUČIN, L.: Výtvarné umenie na východnom Slo-
vensku 1918—1938. Košice 1964; SAUČIN, L.: Július
Jakoby. Bratislava 1960.
^ Matějkova škola sprostredkovala žiakom predovšet-
kým poznanie a osvojenie si picassovského tvaro-
slovia, z ktorého dodnes čerpajú nielen spomínaní
tra ja umělci, ale i další Matějkovi odchovanci —
z maliarov predovšetkým Milan Chovanec.
*3 Rozbor Laluhovej sémantiky pohybu pozři: MOJŽÍŠ,
J. : Pokus o portrét Milana Laluhu. Výtvarný život,
15, 1970, č. 5, s. 16.
*6 Pozři BAKOŠ, J. : Významové vrstvy grafickej tvorby
Albína Brunovského. Ars, 1968, č. 1, s. 111—132,
ktorý však zároveň upozorňuje i na niektoré od-
lišnosti Brunovského od autentickej koncepcie sur-
realizmu. Porovnaj aj: HRON, V.: Rastlinný motiv
loading ...