Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 35
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0039
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
35

lni zasa, vyznávajúc dynamiku diagonálněj
osnovy a účinnosť agresívneho tahu štetca pódia
vzoru informálnej malby Filu, upřednostňuj ú
olejomalbu a akryl.^ Specifikum diferenciácie
týchto mladých však rozhodne nevidíme len
v týchto takpovediac ,,technických" súvislos-
tiach. Základná výrazová determinanta ich po-
chopenia krajiny sa prejavuje najma v napatí
medzi racionálnosťou kresbovo-kompozičnej os-
novy a intuitivným, ,,citovým" kolorizmom.
Dualita aktivity rozumu (zdórazňovanie nad-
subjektívnej interpretácie motivu v zmysle:
nejde len ,,o krajinu", ale predovšetkým o obra-
zovú kompozíciu) a aktivity citu (typická fareb-
ná, vertikálna alebo diagonálna dominanta v osi
obrazovej kompozície, ktorá určuje významová
partitúru obrazu) sa vôbec nezakrývá, naopak,
zvýrazňuje. Vytvára významový interval na
prezentáciu generačného názoru na podobu
a funkciu nielen daného maliarskeho žánru, ale
umeleckej tvorby vóbec.
Diela týchto maliarov nie sú teda len empi-
rickým záznamom výseku skutočnosti, ale ani
príležitosíou pre autoreflexiu. Obraz nechce
byť ani zrkadlom reality, ani anticipáciou novej
možnej skutočnosti; chce byť predovšetkým
jej novým, špecificky výtvarným vysvětlením.
Poznávacie zložky tvořívej metody sa záměrně
zdórazňujú: u protagonistu tohto trendu L. Ber-
gera, ale aj u iných, napr. prostredníctvom vy-
užitia nekonvenčných nadhiadov a podhiadov,
použitím provokujúceho grafického znaku, pís-
ma a pod.
Ortodoxný gnozeologizmus má však aj ďalšie
dósledky, najmá v ,,seriálovitosti" tvorby.
Obraz už nemá byť jediným možným varian-
tom interpretácie toho istého motivu, ale
skór len jednou z možností výkladu neko-
nečné variantnej skutočnosti. Velmi pre-
cizně je vypointovaný takýto náhlad na funk-
ciu obrazu v tvorbě E. Hološku, ktorý popiera
tradičný dogmatizmus jediného zorného uhla
umelca — pozorovatela tým, že programovo
manifestuje v neukončených variantných sé-
riách na „tú istú tému" odkrytý tvořivý proces
hladania objektívnej pravdy zobrazenia.^ Ta-
kýto istý zmysel má pre viacerých spomínaných
maliarov kresbová tvorba, ktorá představuje


Kndticka.' Večer, pasteí, ^980. Foto P. Meínš

dokonca ovefa výhodnejšie médium pre komu-
nikáciu obsahových zámerov autora ako malba.
V podstatě tu ide — v ideovej vrstvě diela —
o vyjadrenie neapriórnej, „šťastnej" životnej
filozofie živenej poznáním relatívnosti tohto
světa a akceptováním krásy jeho nekonečne
rozmanitých podob. Odvážné uplatnenie neob-
vyklých koloristických hodnot vynáša na povrch
sugesciu výtvarnej emócie, zobrazenie sa do-
stává na pomedzie hrávej a čistej výtvarnosti.
Roku 1976 bola vypísaná prvá celoslovenská
akcia pobvtov mladých výtvarníkov v závodoch.
Tento rok je přibližné hranicou na sústrede-
nejší nástup novej vlny mladých, ktorí opísané
tendencie „kultivujúcej" malby interpretuj ú
v novom výrazovom i obsahovom zmysle. Patria
sem predovšetkým Peter Darnády, Stanislav
Flak, Vladimír Petřík, Milan Hrčka, Vladimír
loading ...