Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

36


Milan. Rašía; Víkend, oíej, akin/í, J97S. Foío P. Meínš

Kováč, častou tvorby Viktor Hulík, Peter Kal-
man a Milan Rašla.c Starší z nich malovali do-
vtedy zváčša kultivované krajiny s priemysel-
nou štafážou, vcelku konzekventne so školskou
manierou. Možnost štipendijných pobytov bola
asi rozhoduj úcim impulzom na ich názorová
kryštalizáciu, ktorej ideovo-obsahové zacielenie
vytvára celkom špecifickú mutáciu civilizmu.
Najvýraznejšie výsledky dosiahli tito mladí
v oblasti viažúcej sa k technicistickému a indu-
striálnemu motivu.
Podstatná álohu tu zohralo predovšetkým
školenie. Najvýznamnejšie osobnosti z nich po
absolvovaní aranžérského oddelenia Strednej
školy uměleckého priemyslu (prof. Fila) zakot-
vili v špeciálke prof. Želibského.? Obidvaja
profesoři akcentovali (podlá spomienok poslu -
cháčov) jedno spoločné — áctu k remeselnej
kultáre malby. Kým vplyv Želibského týmto
asi končí (je ovela trvalejší u ortodoxně ^kra-

jinářsky" orientovaných mladých), sugescia Fi-
lovej osobnosti a tvorby sa zdá závažnejšia.
Tito mladí využívá já často až doslovné citácie
spósobu jeho malby konca šesťdesiatych a za-
čiatku sedemdesiatych rokov, najma jej efekt-
ných stránok (a dodajme, že bez závažnejšej
snahy o reinterpretáciu jej skutočného zmyslu).
Filov princip ,,intervencie" širokým, plynácim
ťahom štetca má totiž v zásadě obsahový vý-
znam (je prostriedkom relativizácie a novej
interpretácie veristického druhého obrazového
plánu). U týchto maliarov má však ten istý
prvok čisto kompozičný, ,,estetizujáci" zmysel.
Dynamická kresbová osnova patří predmetu
a je jeho vysvětlením (a nie popretím ako
u Filu). Krása priemyselných konštrukcií sa
teda vzývá z imanentných dóvodov; umožňuje
efektne usporiadaf obrazová plochu. Zároveň
však tento estetizmus signalizuje přítomnost
vyslovené romantického vztahu k vizuálnej
stránke technickej civilizácie.
Ak bol pre začiatok sedemdesiatych rokov
vývinovo příznačný typ malby vo výrazovom
rozpátí od tradičnejšieho, lyrizujáceho poňatia
I. Dulanského alebo J. Ilavského až po jeho nes-
koršie a vyhranenejšie modifikácie — poetiz-
mom J. Kudličku, dynamikou L. Bergera a
naopak, analytickými snahami L. Hološku — tak
neskór, od polovice desatročia, nadobádajá
převahu ásilia o syntetizáciu póvodných vý-
chodísk. Ich vedácou osobnosťou je nepo-
chybné M. Rašla, zjednocujáci na báze civi-
listickej témy Želibského koloristická precióz-
nosť a Filovu kresebná agresivitu mimoriad-
ne inšpiratívnym spósobom. Vplyv jeho maliar-
skej koncepcie je ešte podpořený pedagogickým
pósobením (od roku 1972 asistent na odd. kra-
jinářského a figurálneho maliarstva), takže
v spátnom pohlade sa zdá, že najma mladší
příslušníci tzv. Želibského školy nachádzali vý-
chodiská z maniery prekultivovanej formy prá-
vě na platformě jeho programu.^
Dovolíme si teraz malé odbočenie. Jeden
z trendov sáčasnej architektáry zakladá svoj
výraz na ,,přiznávaní" estetických hodnot ážit-
kovým častiam budovy, ktoré prv ostávali skry-
té. Nie je to příznak včleňovania technicistické-
ho romantizmu do architektonické j tvorby?