Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

47

nia velkej literatúry a poezie minulosti a súčas-
nosti.
Vo vědomí každého umelca sú v procese tvor-
by ustavičné přítomné myšlienky a city, ktoré
formovali jeho osobnost a podlá sily a povahy
talentu sa zhmotňujú v diele. Divák, ktorý pri-
chádza s jeho tvorbou do styku, mal by toto
umělcovo světonázorové a zážitkové zázemie
poznat, a ak ho nepozná, mal by sa oň aspoň
zaujímat. Bez toho chyba psychologii komuni-
kácie s dielom to podstatné: vola preniknút do
umelcovho ideového a estetického posolstva,
ktoré — v Hložníkovom případe — patří k naj-
závažnejším.

2. Vzťahy k réalité
Člověk sa rodí do konkrétnej doby a spoloč-
nosti. V nich žije, usilujúc sa o svoje sebaza-
chovanie, sebarozvíjanie a sebauplatnenie podlá
miery svojho sebauvedomenia a osobných vlast-
ností, ktoré má k dispozícii. Cez stupeň prežitia
a poznania skutočnosti orientuje svoje správa-
nie a svoju prácu, svoj podiel na historických
a spoločenských zápasoch, podlá nich volí svoje
normy a ideály. Povaha a typ uměleckého ta-
lentu velmi podstatné podmieňujú konkrétnu
podobu toho, čo a ako si umelec z reality při-
svojuje, čo ho na nej najváčšmi vzrušuje, ktorej
oblasti reality věnuje najviac pozornosti a tvo-
řivých sil.
V súvise s výtvarným uměním sa problém
reality často zužuje na zrakom vnímanú skutoč-
nosť. Koniec koncov podlá toho sa specifikovali
napr. aj základné maliarske žánre — portrét,
žánrová a historická kompozícia, krajinomalba,
zátišie. Podoba zrakom vnímanej skutočnosti —
objektívnej reality — bola v dějinách umenia
natofko normativně platná, že sa stala mierou
pravdivosti pri zobrazovaní javov neskutočných
a pomyselných; povedzme pri zobrazovaní ná-
boženských a mytologických postáv či výjavov.
Naproti tomu zobrazovanie predstáv, ktoré ne-
boli kópiou alebo rekonštrukciou zrakových
vnemov, střetávalo sa a dosial střetává s mno-
hými nedorozumeniami, hoci niet pochýb, že aj


Poiřca?i, tempera, t9S0. Foto E. Mišwouá

ony sú legitímnou súčasťou reality. Ak sa proti
tomu namieta, že tu ide len o realitu ideálnu
či subjektívnu, mimo 1'udského vedomia neexis-
tuj úcu, potom by bolo potřebné uvědomit si,
že takouto a len takouto realitou sú napr. aj
mytologické představy. A koniec koncov aj
představy literárně, pretože poézia a próza nie
sú reprodukciou objektívnej skutočnosti, ale
snováním predstáv podlá váčšej-menšej miery
pravděpodobnosti.
V. Hložník patří k umelcom s neobyčajne
širokou škálou vzťahov k réalité. Jeho záujem
o ňu sa neobmedzuje na niektorý jej úsek alebo
výsek, ale naopak, směruje k ideovo-emocionál-
nemu stupňovaniu estetického účinku diela pre-
miešavaním rozličných skutočnostných rovin