Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

48

a súčastí. Zaujíma ho ktorâkoïvek zmyslovo
postihnutelná zložka objektívnej reality (buď
pre svoju myšlienkovo-výtvarnú přitažlivost,
alebo hoci len ako dóležitý detail do niektorej
kompozície), zaujímajú ho však aj všetky fan-
tazijné výtvory, ktoré zaludňujú 1'udské ve-
domie. Aj ony sú nielen skutočné (raz bolestné,
inokedy vzrušujúce), ale najma zo skutočnosti
vyrastajúce. Pramenia z křižuj úceho sa iskrenia
medzi prírodným a duchovným, skutočným
a možným, ideálnym a reálným, podvědomým
a vědomým. Ale takisto medzi krásným a škare-
dým, dobrom a zlom, pravdou a lžou. Medzi ve-
dením o živote a vedením o smrti.
Hložníkov realizmus sa pre túto noetickú
a ontologickú zložitosť nedá označit niektorým
spresňujúcim prívlastkom bez rizika zúženia
i nepravdivosti. Je imaginatívnym realistom,
keď pracuje so svetom naliehavých predstáv-
-symbolov, ktoré nie sú památovou evokáciou
skutočnosti, ale spodobňovaním konkrétných
umělcových vízií vyrastajúcich z pálčivých úvah
o ludských osudoch, vztahoch, ohrozeniach
a túžbach. No Hložník je zároveň jedným zo
socialistických realisto v, pretože v jeho tvorbě
je přítomná aj spoločensko-historická skutoč-
nost odvěkých, nedávných a súčasných dějin
a sociálnych zápasov, ktorých ciel'om je viac
slobody a viac spravodlivosti v beztriednej spo-
ločnosti.

3. Výtvarné záujmy
V. Hložník, nar. 22. októbra 1919, absolvoval
na pražskej Umeleckopriemyselnej škole odde-
lenie monumentálnej malby. Patří k paradoxom
jeho životnéj cesty, že mu život dal najmenej
příležitostí uplatnit sa právě v tomto odbore.
Namiesto toho monumentalizoval aj najdrob-
nejšie z úloh, ktoré mu prichodilo zvládnut.
Vidieť to už na jeho školských prácach, hoci
tam to bolo vlastně legitimně a povinné. Keď
však prišiel do zamestnania v Matici slovenskej
ako grafik pri výtvarnom odbore, mohlo sa jeho
cítenie monumentálneho slohu zlomit. Lebo, aj
keď to znělo hrdo, práca pre Maticu nebola iba


Pierot, a/crareí, Í942. Foto E. Mišwouá

velkolepá služba národu. Boli to často malé úlo-
hy schopné aj ubíjat výtvarníka Hložníkovej
potencie. No on vedel všetky obdařit příznačnou
noblesou a dóstojnosťou z rodu skutočnej monu-
mentálnosti.
O tom istom svedčia aj neskoršie stovky kre-
sieb, akvarelov, tempier, olejov a grafik s naj-
rozmanitejšou tematikou, ktoré každoročně roz-
množovali jeho oeuvre a rástli do tisícov. Neboli
určené pre stenu či architektúru. Boli to ,,len"
komorné náčrty, štúdie či kompozície. No zněl
z nich sugestívny monumentalizačný přízvuk.
Hložníkove výtvarné záujmy sa rozpadajú do
niekolkých hlavných a niekolkých „bočných"
žánrov.
Medzi hlavné patří volná kresba, komorná
malba, volná grafika a ilustrácia. Medzi vedfaj-
šie, pretože pěstované sporadickejšie, možno ra-