Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 59
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0063
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
59

modelovanou formou a celkovým pokojom až
tichom obrazovej atmosféry. Tento nový Hlož-
ník podaktorých překvapil a, ak si navykli na
tamtoho, možno aj sklamal. V jeho svederníc-
kych variantoch ludských zástupov, čakajúcich,
utečencov, procesií, nevestincov nastal podlá
nášho názoru ojedinělý pokus o prekročenie
komorného obrazu k monumentalistike až nás-
tennosti: na mnohých z týchto Hložníkových
olejov, ale najma tempier priam cítíš zamatovú
hmotu stenovej fresky alebo secca, ako keby vo
vtedajšom představovanom svete mladého umel-
ca zaznievala nostalgia za nenávratné stratenou
minulosťou európskeho nástěnného maliarstva
a možno aj smútok nad tým, že on, absolvent
tejto špecializácie, móže svoju obrazotvornost
ventilovat iba na rube vzorkovaného ^kuchyň-
ského" kartónu, na ktorom sa mu vtedy tak
dobré malovalo.
Ak máme hmatatelnejšie určit štýlové vlast-
nosti tohto obdobia, ostává expresívnost aj na-
ďalej dominantným znakom, no je to expresív-
nost koreniaca kdesi v španielskom novověku,
v přežití vývínového oblúka medzi El Grecom
a Goyom, keď sa do niektorých Hložníkových
obrazov nevdojak preniesol aj kus slnkom vy-
pálenej iberskej krajiny pripomínajúcej ironic-
ko-elegický tieň věčného rytiera a jeho sluhu.
Bezprostredne povojnové obdobie bolo vo
všeobecnosti v znamení obnovovaných kontak-
tov s přerušovanou i zakazovanou tradíciou
,,zvrhlého" moderného umenia. Prejavovalo sa
to nakrátko oživenou aktuálnosťou kubizmu a
čiastočne surrealizmu. Dotyky s kubizmom na-
chodíme aj v tvorbě V. Hložníka, a to najprv
v nadvázovaní na vybrané časti diela Pabla
Picassa, neskór, od roku 1947, v nepriamych
podobách využíváním geometrizujúcej skladob-
nosti a štylizácie. Hložníkova expresivita sa
v tomto období neprejavovala pretiahnutosťou
tvarov, ale skór ich zjednodušováním a zviera-
ním do výraznej tmavěj kontúry, ktorá dělí
obrazovú plochu a obrazový priestor na rytmi-
zovanú osnovu obrysových čiar a vyplňuj úcich
ploch.
Okolo roku 1950, so začíatkami socialistickej
kultúrnej revolúcie, nastáva aj u Hložníka pří-
klon k optickej věcnosti. Žil vtedy v Ziline, kto-



Vptuarwé spomienEt/ IE, Í970.
Foto E. MíŠMrouá

rej veduty a okolie sa mu stali vďačným ná-
metom na študijné zmocňovanie sa krajiny. Ale
ani v týchto prácach nezapřel svoje vlastné vi-
denie. Napriek tomu, že je spodobujúco věrněj-
ší a že pracuje s vačším dórazom na detaile,
tvarová organizácia obrazu ostává očividné
hložníkovská. Dokonca možno konštatovať urči-
tý výtvarný zisk v tom, že bezprostředný styk
autorovho oka so skutočnosfou vniesol do tvorby
tohto obdobia akcentovanejšiu, dakedy zdržan-
livo dekorativně vyznievajúcu farebnosť, ktorá
loading ...