DOI Artikel:
Váross, Marian; Hložník, Vincent [Ill.]: Vincent Hloz̆ník
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0065
61
ko nezabudnutefných mierových posolstiev, kto-
ré sa stali známe prakticky na celom svete.
Ich pôvodca sa zařadil medzi čelné osobnosti
čierno-bieleho umenia súčasnosti.
Surrealizujúce prvky sa sprvu takmer para-
lelné, neskór i vo výrazovo nových podobách
dostali aj do Hložníkovej malby, keď sa jej
začal po mnohoročnej pauze opat věnovat poč-
núc rokom 1963. Na rozdiel od grafických listov
a cyklov, ktoré aj naďalej takmer bez výnimky
niesli spoločensko-mravne angažovaný program,
maliarske kompozície, ktoré takisto vznikali
v celých cykloch alebo, presnejšie, v sériách
motivických variantov, obsahovali váčšie per-
cento subjektívnej lyriky a voïnej imaginácie.
Prirodzene, aj za nimi bol vždy mravný apel —
výstraha, výzva, odsúdenie — ale v sprostred-
kovanejšom význame.
Koncom šesfdesiatych rokov presúva Hložník
fažisko svojho výboj a v maïbe a grafike opat
na iné pole. Aj keď jeho najnovšia tvorba ne-
stráca evidentnú súvislosť so surrealizujúcimi
tendenciami zo šesťdesiatych rokov, jej výrazo-
vým zahrotením sa stávajú problémy ,,novej
figurácie". Figura sa tu chápe v kvalitativně
novom pretlmočení ako odvěká výtvarná úloha;
teda ani ako spodobenie, ani ako konfrontácia
druhov pozemského tvorstva, ale ako volné zo-
všeobecnenie všetkého živého, ako nositel
a zvýrazňovatef zvolenej myšlienky, ako spon-
tánny produkt autorovej imaginácie. Každá
z Hložníkových pornyselných figúr znamená
symbol s určitým myšlienkovým alebo emocio-
nálnym zaostřením.
Novofiguratívne, expresionistické a surreali-
zujúce vlastnosti sa v Hložníkovej najnovšej
maliarskej a grafickej tvorbě syntetizuj ú vo vy-
hraněně svojskom výtvarnom přej ave, ktorý,
na prvé střetnutie, rozhodne nie je lahko pří-
stupný, a možno pre dakoho až velmi drastický,
ale to len pre ojedinelú intenzitu vnútorného
napátia a ostréj adresnosti. Pri pohfade na
umělcovu grafiku posledných rokov si so zadosť-
učinením uvědomujeme, že Hložník naďalej
stupňoval jej myšlienkovú, výtvarnú, no aj
technickú naliehavosť a náročnost. Podobné pri
pohfade na jeho rozsiahle maliarske dielo naj-
novšieho obdobia nemóžeme utajit radost nad
Bieít/ Fcóň z cpřcíu, Apokah/psa, imoíeorpí, 7975—7980.
Foío E. MisMrcwá
tým, že sa po rokoch rozhodol opat sa vrátit
k farbe a cez jej sugestívny jazyk, pokým je
to možné, potencovat představy, ktorými za
celé predošlé obdobie zafudňoval svoje grafické
listy.
Ak Hložníkovo súčasné odbobie charakteri-
zujeme pomocným označením ,,nová figurácia",
robíme to s rezervou. Umelec sa netají tým, že
s voj ou tvorbou v každej vývinovej fáze záměrně
reaguje na prúdy a snaženia, ktoré sú ,,vo vzdu-
chu". Tak je to aj s novofiguratívnymi tenden-
ko nezabudnutefných mierových posolstiev, kto-
ré sa stali známe prakticky na celom svete.
Ich pôvodca sa zařadil medzi čelné osobnosti
čierno-bieleho umenia súčasnosti.
Surrealizujúce prvky sa sprvu takmer para-
lelné, neskór i vo výrazovo nových podobách
dostali aj do Hložníkovej malby, keď sa jej
začal po mnohoročnej pauze opat věnovat poč-
núc rokom 1963. Na rozdiel od grafických listov
a cyklov, ktoré aj naďalej takmer bez výnimky
niesli spoločensko-mravne angažovaný program,
maliarske kompozície, ktoré takisto vznikali
v celých cykloch alebo, presnejšie, v sériách
motivických variantov, obsahovali váčšie per-
cento subjektívnej lyriky a voïnej imaginácie.
Prirodzene, aj za nimi bol vždy mravný apel —
výstraha, výzva, odsúdenie — ale v sprostred-
kovanejšom význame.
Koncom šesfdesiatych rokov presúva Hložník
fažisko svojho výboj a v maïbe a grafike opat
na iné pole. Aj keď jeho najnovšia tvorba ne-
stráca evidentnú súvislosť so surrealizujúcimi
tendenciami zo šesťdesiatych rokov, jej výrazo-
vým zahrotením sa stávajú problémy ,,novej
figurácie". Figura sa tu chápe v kvalitativně
novom pretlmočení ako odvěká výtvarná úloha;
teda ani ako spodobenie, ani ako konfrontácia
druhov pozemského tvorstva, ale ako volné zo-
všeobecnenie všetkého živého, ako nositel
a zvýrazňovatef zvolenej myšlienky, ako spon-
tánny produkt autorovej imaginácie. Každá
z Hložníkových pornyselných figúr znamená
symbol s určitým myšlienkovým alebo emocio-
nálnym zaostřením.
Novofiguratívne, expresionistické a surreali-
zujúce vlastnosti sa v Hložníkovej najnovšej
maliarskej a grafickej tvorbě syntetizuj ú vo vy-
hraněně svojskom výtvarnom přej ave, ktorý,
na prvé střetnutie, rozhodne nie je lahko pří-
stupný, a možno pre dakoho až velmi drastický,
ale to len pre ojedinelú intenzitu vnútorného
napátia a ostréj adresnosti. Pri pohfade na
umělcovu grafiku posledných rokov si so zadosť-
učinením uvědomujeme, že Hložník naďalej
stupňoval jej myšlienkovú, výtvarnú, no aj
technickú naliehavosť a náročnost. Podobné pri
pohfade na jeho rozsiahle maliarske dielo naj-
novšieho obdobia nemóžeme utajit radost nad
Bieít/ Fcóň z cpřcíu, Apokah/psa, imoíeorpí, 7975—7980.
Foío E. MisMrcwá
tým, že sa po rokoch rozhodol opat sa vrátit
k farbe a cez jej sugestívny jazyk, pokým je
to možné, potencovat představy, ktorými za
celé predošlé obdobie zafudňoval svoje grafické
listy.
Ak Hložníkovo súčasné odbobie charakteri-
zujeme pomocným označením ,,nová figurácia",
robíme to s rezervou. Umelec sa netají tým, že
s voj ou tvorbou v každej vývinovej fáze záměrně
reaguje na prúdy a snaženia, ktoré sú ,,vo vzdu-
chu". Tak je to aj s novofiguratívnymi tenden-